Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu

Dospel k záveru, že žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu navrhovateľky, podaná v zmysle § 42a ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ"), nie je dôvodná. Vykonaným dokazovaním zistil, že B. S., a.s. v likvidácii notárskymi zápisnicami z 21. februára 2001 vytvorila štyri dcérske spoločnosti, medzi ktorými bola pôvodne označená odporkyňa (ČS Ž., s r. o.), pričom základné imanie týchto spoločností bolo vytvorené nepeňažnými vkladmi spoločnosti B. S., a.s., v likvidácii, ktoré tvorili pozemky a na nich stojace stavby - čerpacie stanice. Základné imanie spoločnosti ČS Ž. s.r.o. tvoril nepeňažný vklad pozostávajúci z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Ž, zapísaných na LV č. 51. Dňa 28. augusta 2006 došlo k prevodu obchodného podielu spoločnosti ČS Ž. s.r.o. medzi spoločníkom B. a.s. - Česká republika (prevodcom) a spoločnosťou I. s.r.o. (nadobúdateľom), na základe ktorej spoločnosť I. s r. o. sa stala jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti ČS Ž., s r. o. (pôvodnej odporkyne). Dňa 21. mája 2007 rozhodnutím jediného spoločníka (spoločnosti I. s r. o.) došlo k zlúčeniu spoločnosti ČS Ž., s r. o. so spoločnosťou I. s r o. (pôvodnej a súčasnej odporkyne). Navrhovateľka mala vo vzťahu k obchodnej spoločnosti B. S. a.s., v likvidácii (dlžníkovi) pohľadávky vzniknuté v súvislosti s dodávkou pohonných hmôt, na základe faktúr špecifikovaných v návrhu na začatie konania, na základe ktorých zostatok dlhu ku dňu podania návrhu predstavoval 3 426 996,90 Sk (113 755,46 €). Pohľadávka navrhovateľky (veriteľa) proti spoločnosti B. S. a.s., v likvidácii na peňažné plnenie nebola priznaná, keďže spoločnosť B. S. a.s., v likvidácii (pôvodná odporkyňa 2) bola 29. septembra 2004 vymazaná z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v B. z 12. mája 2004, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na uvedenú spoločnosť pre nedostatok majetku. Z uvedeného dôvodu návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol, keďže navrhovateľka nepreukázala, že má voči právnej predchodkyni odporkyne (zaniknutej spoločnosti B. S. a.s., v likvidácii) vymáhateľnú pohľadávku. Pod pojmom vymáhateľná pohľadávka je možno považovať iba takú pohľadávku, ktorej sa veriteľ môže domáhať v základnom sporovom konaní a ktorá je priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. V danom prípade tým, že dlžník v priebehu konania zanikol, predmetná pohľadávka navrhovateľky, ako veriteľa vo vzťahu k tomuto dlžníkovi zostala sporná a jej priznania sa v občianskom súdnom konaní už navrhovateľka domáhať nemôže. Nedobromyseľnosť nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu nie je možné v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu predpokladať. Súd preto v tejto súvislosti nemohol preskúmavať hmotnoprávne podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 42a OZ z dôvodov, ktoré boli navrhovateľkou namietané. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporkyni trovy konania (vzniknuté z titulu trov právneho zastúpenia) vo výške 24 227,50 Sk (804,21 €) a vedľajšej účastníčke na strane odporkyne vo výške 8 327,50 Sk (276,42 €).

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že prvostupňový súd svoje stanovisko o zamietnutí návrhu navrhovateľky pre nenaplnenie podmienok uvedených v § 42a ods. 1 OZ založil na právnom posúdení, že v danom prípade existuje absencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľky ako veriteľa, keďže sa jedná o pohľadávku, ktorá nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím v základnom sporovom konaní. Za vymáhateľnú pohľadávku by bolo možné považovať iba pohľadávku priznanú súdom, ktorá by nebola sporná. Hodnotiac výsledky dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj právne posúdenie veci, odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v danom prípade sa nemohla s úspechom domáhať odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42