K nemenovaniu sudcov Ústavného súdu SR prezidentom republiky

Princíp deľby moci a ústavne zakotvená právomoc prezidenta vymenovať sudcov Ústavného súdu SR (ďalej len "ústavný súd“) z navrhnutých kandidátov Národnou radou SR (ďalej len "národná rada“) zabraňuje prezidentovi republiky vnášať do tohto procesu svoje úvahy; v parlamentnej republike je totiž viazaný návrhom národnej rady. Aj o tom je uznesenie ústavného súdu z 28. októbra 2015, ktoré v tejto krátkej glose zverejňujeme, hľadajúc cestu, akým spôsobom vyriešiť doterajšie trenice medzi dvomi najvyššími ústavnými orgánmi. Z odôvodnenia vyberáme:

Pokiaľ ide o prezidentom (ďalej aj "navrhovateľ“) tvrdenú existenciu sporu medzi ním a národnou radou v súvislosti s otázkou, či po späťvzatí ústavných sťažností dvoch kandidátov na sudcov ústavného súdu a následnom zastavení konania o týchto ústavných sťažnostiach zaniklo ich postavenie kandidátov na sudcov ústavného súdu, možno konštatovať, že medzi navrhovateľom a národnou radou existuje spor, keďže kým sa navrhovateľ domnieva, že v súčasnosti existujú len traja kandidáti na sudcu ústavného súdu, naopak, národná rada zastáva názor, že spätvzatím ústavných sťažností kandidátmi nedochádza k zániku postavenia kandidáta na sudcu ústavného súdu, a teda zastáva názor, že v súčasnosti existujú piati kandidáti na sudcu ústavného súdu.

Ako však vyplýva z relevantných článkov ústavy, ako aj príslušných ustanovení zákona o ústavnom súde, v prípade konania o výklad ústavy a ústavných zákonov nepostačuje, že medzi