Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Obsah žaloby a označenie sporovej strany v nej

ZSP 33/2017
Obsah žaloby a označenie sporovej strany v nej
§ 43 ods. 1, § 79 ods. 1 piata veta, § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 3, § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
Ak bol žalobcom v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že žaloba smeruje proti štátu, bolo povinnosťou súdu túto nezrozumiteľnosť (neurčitosť) odstrániť postupom v zmysle § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd bez ďalšieho žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, konanie zaťažil vadou zmätočnosti [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP]. Uvedený formalizmus súdu pri posudzovaní žaloby nie je v súlade s princípmi spravodlivého procesu a právom na súdnu ochranu v materiálnom zmysle.
Uznesenie
Najvyššieho súdu SR
, sp. zn.
5 Cdo 441/2015
Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej "súd prvej inštancie") rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 804 eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od 1. augusta 2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania, žalobu v zostávajúcej časti (úroku z omeškania) zamietol.
Nárok žalobcu titulom škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), považoval za dôvodný, keďže boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie zodpovednosti štátu, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. V dôsledku právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 29. marca 2012 sp. zn. 2 To 174/2011, bolo nezákonné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V zo 16. novembra 2011 sp. zn. 1 T 73/2011 zrušené a žalobca bol oslobodený spod obžaloby, žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu škody. Jej výšku predstavovala tarifná odmena obhajcu v trestnom konaní, ktorej zaplatenie žalobca preukázal. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj zákonné úroky z omeškania, keď nad tento rámec uplatnenú výšku úroku zamietol a konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny 111,37 eur potom, ako v tejto časti zobral žalobca žalobu späť. V žalobe vyhovujúcej časti podala odvolanie žalovaná.
Krajský súd, rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je náhrada škody spôsobená nezákonným rozhodnutím v zmysle § 5 a nasl. zákona. č. 514/2003 Z.z. V zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím zodpovedá štát, t.j. Slovenská republika, v mene štátu koná vo veci náhrady škody spôsobenej orgánmi verejnej moci niektorý z orgánov uvedených v § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Z uvedeného vyplýva podľa názoru odvolacieho súdu, že pasívne vecne legitimovaným subjektom v prerokovávanej veci bol štát zastúpený Generálnou
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).