Plná jurisdikcia v správnom súdnictve

Krajský súd v B. rozsudkom z 21. júla 2009 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 16. januára 2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v N. pre N. kraj zo 14. novembra 2007, ktorým žalobcovi pre porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 5 a § 7 ods. 6 zákona č. 529/2002 Z.z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil podľa § 17 ods. 2 písm. d) zákona č. 529/2002 Z.z. pokutu vo výške 105 000 Sk.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že správne orgány postupovali v konaní v medziach zákona rešpektujúc ústavné a zákonné práva žalobcu, pričom ani v procesnom postupe správnych orgánov sa nevyskytli také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí.

Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Správne zistil skutkový stav a vyvodil právny záver v tom zmysle, že došlo k poškodeniu práv spotrebiteľa pri nedodržaní povinností odobrať zálohované obaly bez viazania na nákup tovaru a informovať spotrebiteľa o výške zálohy pre jednotlivé druhy obalov. Inšpektori SOI vykonali kontrolu za účasti zamestnanca žalobcu, ktorú považoval krajský súd za dostatočnú. Predmetom kontroly SOI je zistenie skutkového stavu vyskytujúceho sa na mieste a v čase kontroly a jeho zaznamenanie do inšpekčného záznamu. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že pri kontrole uskutočňovanej touto formou je účasť osoby vystupujúcej na strane kontrolovanej osoby prítomnej pri kontrole nevyhnutná. Pri kontrole uskutočňovanej v takýchto prevádzkach nie je potrebná prítomnosť osoby oprávnenej konať v mene spoločnosti, ale osoby znalej pomerov na prevádzke, preto aj kontrola bola uskutočnená za prítomnosti zamestnanca pracujúceho na kontrolovanej prevádzke, keď vedúca kontrolovanej prevádzky nebola počas kontroly na prevádzke prítomná.

Osoby prítomné pri kontrolách SOI majú aktívne spolupracovať s inšpektormi SOI pri vykonávaní kontroly a následne v závere kontroly majú možnosť vo vysvetlivke k inšpekčnému záznamu uviesť svoje vyjadrenie k spísanému skutkovému stavu, pri zisťovaní ktorého boli osobne prítomní a teda mali možnosť namietať priamo pri kontrole stav zaznamenaný inšpektormi do inšpekčného záznamu.

Zo zápisu nie je zrejmé, že by zamestnanec spoločnosti počas kontrolného nákupu chcel odobrať predmetné obaly s tým, že by informoval inšpektorov SOI vystupujúcich v pozícií spotrebiteľov o tom, že uvedené potrebuje konzultovať s centrálou spoločnosti.

Žalovaný správne zistil, že žalobca je osobou, ktorá uvádza do obehu výrobky v zálohovaných obaloch, pričom ustanovenie § 2 ods. 3 písm. c) zákona o obaloch obsahuje definíciu uvedenia do obehu, ktorým sa rozumie odplatné alebo bezodplatné odovzdávanie obalu alebo baleného výrobku inej osobe na určenie distribúcie alebo použitia s výnimkou uvedenia obalu alebo baleného výrobku na trh.

Čo sa týka porušenia § 7 ods. 6 zákona o obaloch z inšpekčného záznamu vyplýva, že spotrebitelia neboli vhodným spôsobom informovaní o výške zálohy pre jednotlivé druhy obalov. Vhodný spôsob informovania je podľa súdu taký, aby bol viditeľný každému spotrebiteľovi, či už vyvesením na stene alebo výveskou pri pokladni, resp. iným viditeľným spôsobom.

Podľa § 17 ods. 2 písm. d) za porušenie § 7 ods. 5 zákona o obaloch možno uložiť pokutu od 100 000 Sk do 1 000 000 Sk. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu v najnižšej hranici zákonom ustanovenej sadzby a preto krajský súd výšku uloženej pokuty pokladá za primeranú.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o obaloch, žalovaný pri uložení pokuty prihliadal najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. V danom prípade došlo k porušeniu zákona zo strany žalobcu tým, že si nesplnil povinnosť odobrať zálohové obaly bez obmedzenia množstva a viazania tohto odberu na nákup tovaru. Žalovaný vzal do úvahy aj následky zisteného protiprávneho konania spočívajúce v znemožnení spotrebiteľovi správať sa ekologicky, ako aj v poškodení jeho majetku, keď jeho právo na vrátenie finančnej čiastky zaplatenej za zálohované vratné obaly bolo podmienené nákupom iných výrobkov. Z hľadiska času trvania protiprávneho konania prihliadol správny orgán na čas trvania protiprávneho stavu, ktorý trval minimálne v čase vykonania kontroly 30. októbra 2007. Zohľadnená bola aj skutočnosť, že zo strany žalobcu nebola dodržaná povinnosť vhodným spôsobom informovať spotrebiteľa o výške zálohy pre jednotlivé druhy obalov, hoci je to právo spotrebiteľa priznané zákonom.

Krajský súd vzhľadom na uvedené po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdil. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a keďže námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, podľa § 250j ods. 1 OSP (ďalej aj "OSP") žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobca proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie. Namietal, že pri výkone štátneho dozoru sa v zmysle požiadavky § 19 ods. 5 zákona o obaloch nepostupovalo podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 10/1996 Z.z. v platnom znení. Táto požiadavka zákona nebola pri výkone kontroly SOI splnená, konkrétne minimálne požiadavky stanovené v § 11 ods. 2 písm. d), e), f), g), h), j) a § 13 ods. 7 cit. zákona.

Záver žalovaného, že SOI v danom prípade postupovala podľa zákona č. 128/2002 Z.z. v z. n. p., na ktorý odkazuje § 19 ods. 6 zákona o obaloch, je právne irelevantný. V zmysle § 19 ods. 6 zákona o obaloch SOI vykonáva štátny odborný dozor pre obaly a odpady z obalov v rozsahu svojej pôsobnosti podľa zákona č. 128/2002 Z.z., čo ale neznamená, že s ohľadom na uvedené ust