Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právo na súdnu ochranu

17/2013
Rozhodovanie o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby
Prejav práva obvineného na obhajobu
čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 4, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
§ 34§ 72, § 302 ods. 2 Trestného poriadku
Obvineného na podanie sťažnosti proti takému uzneseniu v trestnom konaní, ktoré treba v písomnej forme doručiť, nemožno nútiť na podanie sťažnosti skôr, než sa oboznámi s písomným vyhotovením uznesenia, proti ktorému táto sťažnosť smeruje.
Ak obvinenému v konaní o opravnom prostriedku nebol daný priestor pre spochybnenie právnej a skutkovej úvahy súdu prvého stupňa obsiahnuté v písomnom odôvodnení uznesenia, došlo tým k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy.
Nález
Ústavného súdu
I. ÚS 307/2011
Z odôvodnenia:
1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 11. júla 2011 doručená sťažnosť M. Z. a M. Z. (ďalej len "sťažovatelia"), ktorou sa domáhali zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia Krajského súdu v N. (ďalej len "krajský súd"), lebo ním malo byť porušené ich právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR (ďalej len "ústava").
2. Sťažovatelia namietali, že krajský súd sa v napadnutom uznesení vôbec nezaoberal ich argumentmi uvedenými v písomnej sťažnosti z 28. júna 2011, ako reakciou na konkrétne dôvody doručeného písomného rozhodnutia Okresného súdu N. (ďalej len "okresný súd") 21. júna 2011, a to len preto, že už 22. júna 2011 rozhodol o ich sťažnosti ústne zahlásenej na neverejnom zasadnutí 6. júna 2011 pred okresným súdom.
3. Sťažovatelia preto navrhli, aby ústavný súd vyhlásil porušenie označených základných práv, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, prikázal mu opätovne rozhodnúť o sťažnosti z 27. júna 2011 a priznal im náhradu trov konania v sume 375,25 €, zároveň žiadali o prednostné vybavenie sťažnosti.
4. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ústavnom súde") a dospel k záveru, že je prípustná, bola podaná včas a spĺňa i ostatné náležitosti vyžadované zákonom. Preto ju v zmysle § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal na ďalšie konanie.
5. K porušeniu ústavou a dohovorom zaručených základných práv a slobôd sťažovateľov malo dôjsť v dvoch základných procesných (okrem namietaných aj vecných) smeroch. Jednak tým, že krajský súd vôbec nereagoval ani na jednu z konkrétne vznesených námietok v sťažnosti z 27. júna 2011 a rozhodol bez nej už 22. júna 2011 jej zamietnutím, a potom tým, že ústavne nekonformným výkladom ustanovenia § 302 ods. 2 Trestného poriadku ich vylúčil z jej prejednávania na zasadnutí odvolacieho súdu. V
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).