Reťazenie viacerých potenciálne zodpovedných subjektov za škodu spôsobenú tými, ktorí boli použití na ich činnosť (ZSP 10/2022)

Žalobcovia sa v konaní domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 133 000 eur, ktorá im podľa nich bola spôsobená zásahom do ich osobnostných práv protiprávnym konaním žalovaných.

Na odôvodnenie žaloby uviedli, že pri kanalizačných výkopových prácach na verejnej komunikácii pred rodinným domom označeným v žalobe boli porušené bezpečnostné opatrenia, v dôsledku čoho manžel a otec žalobcov spadol 4. októbra 2012 z bicykla a pri páde do nezabezpečeného výkopu utrpel vnútrolebečné poranenie hlavy s krvácaním do mozgu, na ktoré na mieste nehody zomrel.

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 26. apríla 2018 konanie sčasti zastavila vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Konanie voči žalovanému v prvom rade [združeniu založenému podľa § 829 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ")] zastavil, pretože tento subjekt nemá procesnú subjektivitu (§ 829 ods. 2 OZ). Žalobu voči zvyšným žalovaným (obchodným spoločnostiam zameraným na stavebnú činnosť a činnosť s tým súvisiacu) zamietol ako nedôvodnú. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že výkopové práce mal vykonať žalovaný vo štvrtom rade na základe zmluvy uzavretej so žalovaným v treťom rade. Na daný úsek výkopových prác si žalovaný vo štvrtom rade objednal práce u žalovaného v šiestom rade, ktorý následne objednal fyzickú osobu (ďalej len "pôvodca zásahu"), neskôr právoplatne odsúdenú za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona(ďalej aj "TZ"),, ktorého sa dopustila porušením ustanovení zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by sa žalované obchodné spoločnosti dopustili porušenia právnej povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti s nemajetkovou ujmou žalobcov, a teda nie sú pasívne vecne legitimované v tomto spore. Pôvodca zásahu realizujúci výkopové práce nebol zamestnancom žalovaných, ani s nimi nebol v žiadnom inom obdobnom vzťahu, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaní ho použili na výkon svojej činnosti. Jediným subjektom, ktorý použil pôvodcu zásahu na svoju činnosť, bol živnostník podnikajúci pod obchodným menom podobným obchodnému menu žalovaného v šiestom rade (ďalej len "živnostník"), živnostník ale v danom spore nie je žalovanou stranou. Žalovaný v šiestom rade je obchodnou spoločnosťou (subjektom odlišným od živnostníka), pričom zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by tento žalovaný bol v akomkoľvek vzťahu s pôvodcom zásahu. Vychádzajúc z týchto zistení súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ, ktoré je obsahom a účelom najbližšie právnemu vzťahu zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú na osobnostných právach. Nestotožnil sa s právnym názorom žalobcov o existencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných, najmä o zodpovednosti žalovaných v druhom a treťom rade (zhotoviteľov diela). Zdôraznil, že podľa § 420 ods. 2 OZ nedochádza k prechodu zodpovednosti zo subjektu, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri jeho činnosti tými, ktorých na túto činnosť použil, na iné subjekty, s ktorými je v akomkoľvek právnom vzťahu. Predpokladom zodpovednosti za škodu (ujmu) je totiž aj tzv. kauzálny nexus, čiže vzťah medzi neoprávneným zásahom a škodou (ujmou), na základe čoho musí existovať aj príčinná súvislosť medzi tým, kto spôsobil neoprávnený zásah a vzniknutou škodou (ujmou). V danom prípade by žalovaní boli pasívne vecne legitimovaní, iba ak by pôvodcu zásahu na vlastnú zodpovednosť a