Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Všeobecný súd a štátna pomoc v čase pandemie Covid-19
Príspevok sa venuje vymedzenej časti okruhu právnych otázok spojených s úpravou štátnej pomoci v práve Európskej únie (ďalej len „EÚ“), ktorou sa Všeobecný súd zaoberal v skrátenom súdnom konaní, týkajúcich sa interpretácie zlučiteľnosti individuálnej pomoci poskytnutej v rámci opatrení prijatých Európskou komisiou na prekonanie krízy vyvolanej pandémiou COVID-19. V článku autor analyzuje základný interpretačný problém riešený v dvoch rozhodnutiach rôznych komôr Všeobecného súdu, týkajúcich sa tej istej otázky, a to, či existuje povinnosť Európskej komisie vykonať vyváženie priaznivých účinkov pomoci, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov predpokladaných čl. 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s jej nepriaznivými účinkami na podmienky obchodu a zachovania neskreslenej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti autor analyzuje dve protichodné riešenia, ku ktorým dospeli v krátkom časovom odstupe dve odlišné komory Všeobecného súdu. Podstatná časť príspevku je venovaná sporu vo veci Ryanair proti Komisii, T-388/20, v ktorej bol vyhlásený rozsudok 14. apríla 2021 a ktorá bezprostredne súvisela s pomocou poskytnutou na prekonanie následkov pandémie COVID-19.
Úvod
Pandémia COVID-19 vážne zasiahla do životov miliónov ľudí našej planéty a zároveň negatívne ovplyvnila ekonomiku mnohých krajín. Dôsledky sa nevyhnutne prejavili aj v oblasti štátnej pomoci, kde Európska komisia (ďalej len "Komisia") už 20. marca 2020 zverejnila oznámenie "Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19"
1)
(ďalej len "dočasný rámec pre štátnu pomoc").Dočasný rámec pre štátnu pomoc bol prijatý v právnom rámci čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, podľa ktorého môže Komisia vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Komisia v tejto súvislosti pripomína, že súdy EÚ už rozhodli, že poruchy musia mať vplyv na celé hospodárstvo daného členského štátu alebo jeho podstatnú časť a nie iba na jeden z jeho regiónov alebo jednu z častí jeho územia.
2)
Cieľom tohto dočasného opatrenia je rozšíriť už existujúce možnosti štátnej pomoci a určiť rámec, ktorý členským štátom umožní jednak popasovať sa s ťažkosťami, s ktorými sa podniky v súčasnosti stretávajú a jednak zachovať integritu vnútorného trhu EÚ a zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých.
Komisia v dočasnom rámci pre štátnu pomoc konštatuje, že vypuknutie nákazy COVID-19 je závažným stavom ohrozenia verejného zdravia a zároveň ide o veľký otras pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo Únie, v dôsledku ktorého všetky druhy podnikov môžu čeliť nedostatku likvidity. Na zabezpečenie toho, aby na trhoch zostala dostatočná likvidita a aby sa reagovalo na škody, ktoré utrpia zdravé podniky, je potrebná dobre cielená verejná podpora.
3)
V dočasnom rámci pre štátnu pomoc možno identifikovať päť kategórií dočasných opatrení štátnej pomoci, ktoré môžu byť podľa Komisie za súčasných okolností primeraným, potrebným a cieleným riešením:
1.
pomoc vo forme priamych grantov, vratných preddavkov alebo dočasného zvýhodnenia,
2.
pomoc vo forme záruk za úvery,
3.
pomoc vo forme dotovaných úrokových sadzieb na úvery,
4.
pomoc v podobe záruk a úverov poskytovaných prostredníctvom úverových inštitúcií alebo iných finančných inštitúcií a
5.
krátkodobé poistenie vývozných úverov.
4)
Už po troch mesiacoch po schválení dočasného rámca pre štátnu pomoc dostal Všeobecný súd prvú príležitosť rozhodovať o legalite rozhodnutia Komisie o zlučiteľnosti štátnej pomoci s čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Ide o konanie vo veci T-388/20, v ktorom Všeobecný súd rozhodoval o legalite rozhodnutia Komisie z 18. mája 2020 týkajúceho sa štátnej pomoci poskytnutej leteckému dopravcovi Finnair. Komisia rozhodla, že oznámená štátna pomoc vo forme štátnej záruky je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa čl. 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ako ho vykladá dočasný rámec pre štátnu pomoc. Rozhodnutie Komisie napadol jeden z konkurentov spoločnosti Finnair, a to letecká spoločnosť Ryanair.
Článok predstavuje analýzu rozhodnutia Všeobecného súdu zo 14. apríla 2021 s cieľom zistiť, či v súvislosti s dočasným rámcom pre štátnu pomoc dochádza aj k úprave podmienok posudzovania štátnej pomoci v rozhodovacej činnosti Všeobecného súdu.
Štátna pomoc v práve EÚ
Zasahovanie štátnej moci do voľnej súťaže je apriórne chápané negatívne, pretože v rámci trhovej ekonomiky, v ktorej panuje slobodná súťaž, podniky musia vstupovať na trh na základe vlastných schopností. Konkurencia medzi podnikmi by nemala byť narušená poskytnutím pomoci prostredníctvom štátu. Táto zásada vysvetľuje dôvod, prečo Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (podpísaná 25. marca 1957 v Ríme) zakotvila ako základný princíp nezlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom. Táto nezlučiteľnosť však nie je ani absolútna, ani bezpodmienečná. Autori Rímskej zmluvy uznali, že štátna pomoc predstavuje jeden zo základných národných ekonomických nástrojov, ktorý v niektorých prípadoch môže predstavovať účinný prostriedok na realizáciu cieľov verejného záujmu, alebo v prípade poruchy fungovania trhu.
5)
Štátna pomoc je upravená v tej časti ZFEÚ, ktorá sa venuje úprave pravidiel hospodárskej súťaže. Zmluva o fungovaní neobsahuje definíciu štátnej pomoci. Podľa čl. 107 ods. 1 ZFEÚ je štátna pomoc v zásade nezlučiteľná s vnútorným trhom, pričom o štátnu pomoc ide vtedy, ak sú splnené štyri podmienky. Po prvé, musí ísť o intervenciu zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé, táto intervencia musí byť spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie, musí poskytnúť výhodu jej príjemcovi tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru. Po štvrté, musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.
6)
Z citovaného ustanovenia primárneho práva EÚ vyplýva, že nedovolenou štátnou pomocou je každá intervencia poskytnutá zo štátnych prostriedkov, ktorá favorizuje prijímateľa pomoci na úkor iných podnikov. V európskom práve je pojem podniku definovaný širokým spôsobom. Je to každá entita, ktorá vykonáva ekonomickú aktivitu, nezávisle od jej právneho statusu a od spôsobu jej financovania.
7)
Koncept ekonomickej aktivity je v ustálenej judikatúre SD EÚ ponímaný ako každá aktivita spočívajúca v poskytovaní tovarov, alebo služieb na konkrétnom trhu.
8)
Pokiaľ ide o prvú podmienku, je zrejmé, že čl. 107 ods. 1 ZFEÚ označuje za autora pomoci predovšetkým členský štát, ale tento pojem nie úplne vystihuje možného poskytovateľa pomoci, pretože používajúc výraz "poskytovaná ... zo štátnych prostriedkov", uvedený článok ZFEÚ na druhom mieste cieli na štátne orgány, ale aj súkromné organizácie, ktoré môžu poskytovať štátnu pomoc.
9)
Podľa SD EÚ nie je namieste rozlišovať medzi prípadmi, keď je pomoc poskytnutá priamo štátom, alebo tými, kde pomoc je poskytnutá verejnými orgánmi, alebo súkromným sektorom, ktoré štát zriadil alebo určil na spravovanie pomoci.
10)
Nezlučiteľnou s vnútorným trhom je len taká pomoc, ktorá ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Pomoc poskytnutá určitému podniku vyvoláva efekt u tretích subjektov, pretože umele zvyšuje silu alebo kapacity jedného podniku vo vzťahu k inému. Pomoc, ktorá však vyvoláva účinky len interne v niektorom z členských štátov, alebo mimo EÚ, nie je pomocou v zmysle čl. 107 ZFEÚ.
Napriek tomu sú však vzájomné ekonomické vzťahy medzi členskými štátmi takého rozsahu, že poskytnutá pomoc v jednom z členských štátov ovplyvňuje skoro vždy obchod medzi členskými štátmi.
11)
Podľa tretej podmienky pomoc musí poskytnúť výhodu jej príjemcovi tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, alebo výrobu určitých druhov tovaru, čo znamená selektívnu pomoc.
12)
Poskytnutá výhoda môže mať rozličnú podobu. Môžu to byť napríklad priame subvencie, rôzne bonifikácie, zníženie daní, prevzatie nákladov podniku štátom, alebo výhodnejšie podmienky na predaj nehnuteľností.
13)
V súvislosti s možnosťou konštatovania selektívneho charakteru pomoci SD EÚ uvádza, že na to, aby bolo možné posúdiť selektívnosť sporného opatrenia, treba najskôr preskúmať, či v rámci daného právneho režimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie istých podnikov oproti iným, ktoré by sa vzhľadom na cieľ sledovaný týmto režimom, nachádzali v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii.
14)
SD EÚ tak jednoznačnej uznáva existenciu selektivity de iure a de facto.Aby bolo možné hovoriť o poskytnutej výhode, je nevyhnuté podrobiť pomoc testu takzvaného súkromného investora. Pre ustálenie existencie nedovolenej pomoci sa vyžaduje, aby výhoda nemohla byť prijatá v normálnych podmienkach trhového hospodárstva. Princíp súkromného investora hrá zásadnú úlohu a musí byť posúdený v kontexte konkrétnej situácie.
15)
Štvrtá z kumulatívnych podmienok vyžaduje existenciu vzťahu medzi poskytnutím pomoci a narušením, či hrozbou narušenia hospodárskej súťaže.
Distorzia hospodárskej súťaže je konštantným a nevyhnutným následkom výhody poskytnutej selektívnym spôsobom určitým podnikateľom, alebo na výrobu určitých druhov tovaru. V dôsledku toho, okrem výnimočných prípadov, kde nepriaznivé efekty sú minimálne, aleb
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Zo súdnej praxe 5/2021
