Legalis

Správa a riadenie obchodných spoločností počas pandémie COVID-19

Kategória: Články

Pandémia ochorenia Covid-19 vyvolaného koronavírusom SARS-CoV-2 predstavuje obrovský šok pre ekonomiku a pre fungovanie podnikateľských subjektov. Prináša so sebou riziká, ako je kríza dopytu, druhotná platobná neschopnosť, obmedzená schopnosť plnenia uzavretých zmlúv, ale aj problém s dostupnosťou financovania. Všetko to bude mať zrejme zásadný vplyv na likviditu spoločnosti a jej trhové vyhliadky. Taktiež môžeme očakávať prepady v going concern, čo povedie k možným predĺženiam podnikateľov. Zásadný vplyv na fungovanie orgánov vyžadujúcich fyzickú prítomnosť viacerých osôb na jednom mieste majú epidemiologické pravidlá obmedzujúce stýkanie sa ľudí. Toto všetko stavia zásadné výzvy nielen pred fungovanie obchodných spoločností, ale musí na ne reagovať aj korporačné právo. V príspevku prinášame základný prehľad aplikácie bežných pravidiel korporačného práva, správy a riadenia pri pandemickej situácii a priblížime aj najnovšiu legislatívnu reakciu v oblasti korporačného práva s presahmi do insolvenčného a obligačného práva, a to zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii (ďalej aj „zákon o mimoriadnych opatreniach“).

1. Doterajšie pravidlá správy a riadenia obchodnej spoločnosti a pandémia COVID-19
Pravidlá korporačného práva a
corporate governance
sa, samozrejme, uplatnia aj v rámci súčasného stavu pandémie. Doterajšia "nekrízová" právna úprava výslovne upravuje určité povinnosti členov orgánov obchodných spoločností, ktoré sa uplatnia v čase nečakaných ekonomických zmien, či už externého alebo interného charakteru:
-
V akciovej spoločnosti má predstavenstvo povinnosť bezodkladne informovať dozornú radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej činnosti a stav majetku spoločnosti, najmä jej likviditu [§ 193 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Obchodný zákonník" alebo "OBZ")], a tiež zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno predpokladať, a predložiť valnému zhromaždeniu návrhy opatrení. O týchto skutočnostiach upovedomí bez odkladu dozornú radu (§ 193 ods. 2 OBZ).
-
V spoločnosti s ručením obmedzeným takéto výslovné povinnosti zákon konateľom neukladá. Povinnosťou fakultatívnej dozornej rady je zvolať valné zhromaždenie, ak to vyžadujú záujmy spoločnosti (§ 140 ods. 2 OBZ).
Okrem týchto konkrétne ustanovených povinností majú členovia orgánov naďalej všeobecné povinnosti profesionality a lojality. Krízová situácia však ovplyvňuje obsah týchto zložiek fiduciárných povinností, resp. ich aplikáciu na súčasný stav. V prvom sa rade sa obsah týchto povinností posúva smerom k zvýšenej povinnosti odvracať úpadok a pripraviť a plniť sanačný plán tak, aby došlo k záchrane podniku, ak to je možné. Preto sa musí spoločnosť snažiť o využitie všetkých dostupných schém verejnej podpory, ako aj o prípadnú neformálnu reštrukturalizáciu záväzkov obchodnej spoločnosti s cieľom preklenutia krízy.
Štatutárny orgán musí prispôsobiť svoje obchodné vedenie zmenenej situácii. Člen orgánu má aj za krízovej situácie hľadať trhové príležitosti a prispôsobovať výrobné a pracovné procesy zmeneným pomerom. Nemyslíme si však, že by mal mať bez súhlasu spoločníkov oprávnenie zásadne zmeniť predmet a štruktúru činnosti spoločnosti, ak by si to vyžiadalo zásadnú zmenu vo výrobných zariadeniach a prostriedkoch. Ak však môže alokovať pracovné nasadenie zamestnancov a vlastné existujúce výrobné kapacity na iný segment trhu, má tak urobiť.
Vo vzťahu k zhodnoteniu, či člen orgánu bude riadne vykonávať obchodné vedenie, je dôležité aj to, ako pandémia ovplyvňuje povinnosť spoločnosti plniť svoje existujúce záväzky, resp. právo žiadať od svojich dlžníkov plnenie alebo jeho primerané zabezpečenie a pod. Odpoveď na túto otázku má viacero aspektov.
Dôležitým východiskom je, že ani súčasná výnimočná situácia neodôvodňuje porušovanie verejnoprávnych predpisov. Člen orgánu musí naďalej dodržiavať všetky právne predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce. Vzhľadom na to, že pandémia prirodzene prináša legislatívne zmeny verejnoprávnych povinností (pravidelne skôr rozličné možnosti odkladu povinností v oblasti daní a odvodov, ale aj obmedzenia v špecifických oblastiach týkajúcich sa opatrení na boj so šírením pandémie), člen orgánu je povinný sa s týmito zmenami priebežne a včas oboznamovať a zabezpečiť nielen ich dodržiavanie, ale aj ich využitie.
To, či spoločnosť musí plniť svoje súkromnoprávne záväzky, závisí od toho, či existuje dôvod, ktorý by viedol k zníženiu rozsahu záväzku, jeho zániku alebo posunu splatnosti. Takýto dôvod mohol byť dohodnutý (dohodnutý režim
vis maior
), prípadne by mohlo ísť o nemožnosť plnenia (§ 352 OBZ). Spravidla však pandémia nespôsobuje trvalú nemožnosť, ale len dočasnú nemožnosť alebo neprípustnosť realizácie určitého záväzku. V zásade tak nebude dochádzať k zániku záväzku v dôsledku dodatočnej nemožnosti plnenia. Do úvahy prichádza aplikácia inštitútu zmarenia účelu zmluvy (§ 356 OBZ), ktorý však predpokladá výslovné uvedenie aspoň základného účelu v zmluve. Samotný fakt sťaženia realizácie zmluvy či pozdržanie možnosti jej realizácie nie je tým zmarením účelu, na ktoré uvedené ustanovenie mieri. Každá zmluva má totiž cieľ - jej splnenie a korekčný mechanizmus § 356 OBZ je, naopak, výnimočným zásahom do obsahu uzavretej zmluvy. Slovenské obligačné právo je pomerne prísne čo do požiadaviek na splnenie zmluvy aj za sťažených podmienok (vychádza z veľmi úzkeho konceptu nemožnosti plnenia, nepozná prispôsobovanie obsahu zmluvy zmeneným pomerom,
clausulu rebus sic stantibus
s výnimkou zmluvy o budúcej zmluve a pod.). To však neznamená, že pandémia nemá žiadny vplyv na rozsah či obsah zmluvných povinností, práve naopak, môžeme uvažovať napríklad o týchto dopadoch:
-
Ak pôjde o synalagmatický záväzok, ktorého plnenie druhou stranou je v dôsledku pandémie ohrozené, má obchodná spoločnosť námietku nesplnenia, resp. synalagmy (§ 325 OBZ), alebo anticipovaného nesplnenia (§ 326 ods. 1 OBZ) a môže plnenie vlastnej zmluvnej povinnosti odmietnuť. Tieto námietky nie sú podmienené nemožnosťou plnenia druhej strany, ale samotným faktom jej neplnenia, alebo dôvodným rizikom, že plniť nebude. Osobitne relevantné bude starostlivé zváženie uplatnenia námietok synalagmy vo vzťahu k obchodným partnerom, ktorí využijú možnosť pripravovanej dočasnej ochrany podnikateľov.
-
Plnenie od dlžníkov má obchodná spoločnosť vymáhať, ohrozené plnenie sa snažiť dostatočne zabezpečiť alebo vstúpiť do renegociovania dohodnutých podmienok / /a prispôsobenia zmluvných vzťahov.
-
Ak obchodná spoločnosť v dôsledku pandémie poruší svoju povinnosť voči veriteľovi, žiada sa preskúmať, či bude zodpovedať za škodu spôsobenú veriteľovi. Pandémia v zásade spĺňa predpoklady okolnosti vylučujúcej protiprávnosť (§ 374 ods. 1 OBZ) vo vzťahu k možným zodpovednostným následkom porušenia zmluvy (či obchodnoprávneho deliktu). Ak teda je nesplnenie zmluvnej povinnosti spôsobené pandémiou a obchodná spoločnosť ako dlžník ešte nebola v omeškaní (§ 374 ods. 2 OBZ), nebude za škodu spôsobenú porušením svojich povinností zodpovedať. Takáto okolnosť však nespôsobuje zánik zodpovednostného nároku, ak už riadne vznikol pred pandémiou. Existencia okolnosti vylučujúcej zodpovednosť sa týka len zodpovednosti za škodu, teda nároku na náhradu škody a nie iných nárokov. Naďalej pôjde o konanie, ktoré je protiprávne, dlžník bude v omeškaní a bude povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu či úroky z omeškania. Nároky takto vzniknuté, pochopiteľne, bude možné korigovať prostredníctvom poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Je možné očakávať, že súčasná kritická situácia vyvolá väčšiu ochotu súdov aplikovať hodnotové korekcie aj v obchodnoprávnych vzťahoch a korigovať tak slovenské obchodné právo (ale aj všeobecné civilné právo), ktoré neštandardne prísne "lipne" na podmienke prísnej zmluvnej viazanosti bez ohľadu na zmenu podmienok.
Okrem hľadania trhových príležitostí a prispôsobovania výrobných procesov či vnútorných štruktúr musí člen štatutárneho orgánu rozhodovať o financovaní spoločnosti a zabezpečení dostatočnej likvidity pre jej fungovanie, resp. navrhovať valnému zhromaždeniu či priamo spoločníkom riešenie finančnej situácie. Všeobecne by mal zhodnotiť disponibilnosť vlastných zdrojov spoločnosti, najmä použitie nerozdeleného zisku. Pri navrhovaní rozdelenia ziskov medzi spoločníkov či vyplatení iných vlastných zdrojov musí vychádzať z limitov § 179 ods. 3 až 5 OBZ. Môže byť sporné, či sa člen orgánu môže pri realizácii výplat podielov na zisku spoľahnúť na doterajšie účtovné závierky alebo či má zohľadniť aj súčasný stav, resp. vysoko pravdepodobný scenár vývoja finančnej situácie v blízkej budúcnosti. Sme presvedčení, že by bolo v rozpore so zásadou profesionality, ak by realizoval výplatu vlastných zdrojov, ak je zrejmé, že v dohľadnej budúcnosti spoločnosť utrpí také straty, za ktorých by neboli splnené podmienky § 179 ods. 3 až 5 OBZ. Pre jednoznačnosť je potrebné uviesť, že tieto obmedzenia platia nielen vo vzťahu k predkladaniu návrhov na rozdelenie zisku zo strany štatutárov, ale aj v prípade, ak spoločníci rozhodli o rozdelení zisku a jeho vyplatení. Urýchlenie výplaty podielov na zisku či iných vlastných zdrojov tak, aby sa spoločnosť vyhla zákonným obmedzeniam ich výplaty, resp. aby spoločníci zlepšili svoju likviditu na úkor vyhliadok spoločnosti v súvislosti so zachovaním jej prevádzky, považujeme za porušenie fiduciárnych povinností člena orgánu. Okrem retrospektívnych aspektov by tak člen orgánu mal zohľadňovať aj perspektívny vývoj spoločnosti. Môže sa to zdať paradoxné, ale rovnako sa žiada nazerať aj na vrátenie vnútroskupinových pôžičiek, a to aj v prípade, ak by sa na ne nevzťahoval režim zákazu vrátenia preklasifikovaného plnenia v kríze, keďže by boli poskytnuté pred krízou.
1)
Nazdávame sa, že v takto krízových časoch by mali vnútorné záujmy spoločností, ako aj ich skupín ustúpiť záujmu spoločnosti na ďalšom fungovaní, resp. záujmu jej veriteľov.
Podobný záver má platiť aj vo vzťahu k rozhodovaniu ovládajúceho spoločníka, ktorý rozhodol o vyplatení vlastných zdrojov spoločníkom. Ak sa dá reálne očakávať zásadná druhotná platobná neschopnosť spoločnosti, hrozba úpadku a nesplnenie záväzkov veriteľom spoločnosti, mohol by byť pokyn na vyplatenie vlastných zdrojov potenciálne rizikový z pohľadu zodpovednosti ovládajúceho spoločníka za škodu podľa § 66aa OBZ. Pre naplnenie skutkovej podstaty § 66aa OBZ postačí, ak konanie ovládajúceho spoločníka podstatne prispelo k úpadku ovládanej osoby, nemuselo byť hlavnou príčinou a úpadok nemusel byť ani priamym a ani okamžitým následkom rozhodnutia ovládajúceho spoločníka.
Ďalším dôsledkom náhleho nástupu pandémie a jej neustáleho priebežného vplyvu na stav spoločnosti bude v praxi aj to, že v spoločnostiach s ručením obmedzeným by sa mali konatelia pripraviť na to, že spoločníci budú intenzívnejšie, prípadne pravidelne využívať právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti (§ 122 ods. 2 OBZ); v prípade akciových spoločností budú obdobne využívať právo nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti (§ 197 ods. 7 OBZ). Z hľadiska
corporate governance
je preto namieste proaktívne zavedenie pravidelného reportingu spoločníkom, resp. členom dozornej rady. V prípade akciových spoločností s nižším počtom akcionárov je pri zachovaní princípov rovnakého zaobchádzania možné zaviesť aj systém pravidelného reportovania akcionárom.
Veľkým rizikom súčasného ekonomického marazmu je aj to, že mnohé inak životaschopné podniky sa ocitnú v kríze (§ 67a OBZ) a následne aj v úpadku. V kríze sa obmedzí možnosť financovania spoločnosti prostredníctvom pôžičiek spoločníkov a v úpadku prichádza povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu (v prípade predĺženia) a menia sa pravidlá pre uspokojovanie veriteľov. Po tom, ako sa spoločnosť dostane do úpadku, bez ohľadu na druh úpadku, a už aj pred tým, ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, nesmie úpadca zvýhodňovať niektorých zo svojich veriteľov. Musí preto obmedziť plnenie svojich záväzkov tak, aby boli jeho veritelia uspokojovaní pomerne - teda tak, ako by boli uspokojovaní v konkurze, inak spácha trestný čin zvýhodňovania veriteľa, za ktorý je postihnuteľný aj člen štatutárneho orgánu. Prísnymi slovami Najvyššieho súdu SR: "
ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov, je povinná všetkých svojich veriteľov ... uspokojovať pomerne a rovnomerne. ... musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť
."
2)
Zhoršenie ekonomického stavu preto môže viesť k pozastaveniu platieb svojim veriteľom.
2. Vplyv COVID-19 legislatívy na správu a riadenie obchodných spoločností
Pandémia vyvoláva mnohé otázniky na prieniku obligačného, korporačného a insolvenčného práva. Klasické "nekrízové" právo kladie na členov orgánov prísne povinnosti a tieto povinnosti či ich dôsledky nie vždy majú zabezpečiť ekonomické prežitie podniku či udržanie zamestnanosti. Nezohľadňuje extrémne výkyvy a nie je plne schopné zohľadniť nemožnosť stretávania sa obyvateľstva či obmedzenú dostupnosť niektorých služieb.
Preto je pochopiteľné, ak zákonodarca - podobne ako zákonodarcovia iných štátov - vytvára dočasné pravidlá aj v oblasti korporačného či insolvenčného práva. Cieľom akejkoľvek krízovej právnej úpravy nie je navrhnúť najlepší model fungovania právnych vzťahov a docieliť najefektívnejšie transakčné riešenia. Účelom je nastaviť motivácie jednotlivých účastníkov tak, aby ich individuálne či partikulárne záujmy neprevážili nad potrebou spoločnosti a hospodárstva ako celku prejsť cez tento zásadný, ale zrejme dočasný a objektívnymi (vonkajšími) okolnosťami vyvolaný zásah do ekonomického prostredia.
Nateraz ide o dva balíky opatrení. Už prijatá úprava, zákon o mimoriadnych opatreniach, sa z pohľadu korporačného práva sústredila na prvú reakciu na krízový stav a sfunkčnenie prijímania rozhodnutí kolektívnych orgánov využitím dištančného hlasovania. V súčasnosti je predložená novelizácia tohto predpisu, ktorá ma doplniť ďalšie veľmi dôležité časti fungovania obchodných spoločností a ich presahov do insolvenčného práva. V čase písania tohto príspevku ide o navrhovanú úpravu, ale vzhľadom na súčasný stav a schválenie vládou SR predpokladáme, že bude v čase tlače časopisu už prijatá.
a)
Dištančné hlasovanie (§ 5 zákona o mimoriadnych opatreniach)
Prvou korporačnou krízovou úpravou je zavedenie možnosti dištančného hlasovania. Podľa § 5 zákona o mimoriadnych opatreniach: "
Kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane
." Z daného ustanovenia vyplýva niekoľko záverov:
-
Aplikuje sa na všetky kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva, nepochybne teda aj všetkých obchodných spoločností. Hoci sú nadnárodné formy obchodných spoločností (SE a EZHZ) upravené samostatne, aplikuje sa aj na ne, za podmienky, že tomu ne­bráni nariadenie. Ani krízová vnútroštátna legislatíva nemôže zasiahnuť do nariadenia prijímaného orgánmi EÚ.
-
Vzťahuje sa na všetky kolektívne orgány, ktoré sa žiada vymedziť funkčne - teda orgány, na rozhodnutie ktorých je potrebná interakcia viacerých ľudí, a to bez ohľadu na to, či z teoretického pohľadu ide o viac jednočlenných orgánov alebo jeden kolektívny orgán. Pôjde najmä o valné zhromaždenie, ale aj o štatutárne orgány či dozorné kolektívne orgány, pri ktorých sa inak aplikuje § 66 ods. 8 druhá veta OBZ.
-
Kontraktačné pravidlá vrátane dohody spoločníkov o zmene spoločenskej zmluvy nie sú dotknuté novou právnou úpravou, pričom kontraktácia môže bez problémov prebiehať online.
-
Nová právna úprava neobmedzuje súčasné spôsoby prijímania rozhodnutí, naďalej je možné prijímať ro­zhodnutia doterajším spôsobom (čo však s ohľadom na verejnoprávne obmedzenia môže byť v prípade rozhodnutí valných zhromaždení spojené s významným rizikom úspešného napadnutia platnosti rozhodnutí prijatých na valnom zhromaždení - napr. v prípade, ak sa niektorý zo spoločníkov nezúčastní z dôvodu nutnosti dodržania karanténnych opatrení alebo iných obmedzení pohybu v rámci núdzového stavu).
-
Aj pri postupe podľa § 5 zákona o mimoriadnych opatreniach bude zachovaný rovnaký výsledok rozhodnutia (uznesenia valného zhromaždenia, rozhodnutia alebo uznesenia predstavenstva).
-
Nemenia sa formálne náležitosti výsledkov rozhodovania.
-
Obsahovo nie je ustanovené žiadne obmedzenie z hľadiska predmetu rozhodovania.
-
Hoci zákon uvažuje len o výkone hlasovacích práv dištančnou formou, musí rovnako platiť aj pre ďalšie pomocné práva, najmä informačné právo.
Nová právna úprava rozširuje spôsoby, akými môže dôjsť k prijatiu rozhodnutia kolektívneho orgánu. Ak sa sústredíme na zrejme najdôležitejší prípad, prijímanie rozhodnutí spoločníkmi, resp. akcionármi v rámci pôsobnosti valného zhromaždenia, rozlišovali sme doteraz medzi dvoma základnými spôsobmi.
Prvým je rozhodovanie mimo valného zhromaždenia (tzv. rozhodovanie
per rollam
) prípustné len pri spoločnosti s ručením obmedzeným a jednoduchej spoločnosti na akcie (v prípade, ak je táto možnosť upravená v stanovách). Podstata tohto prístupu je v tom, že štatutárny orgán zašle návrh uznesenia jednotlivým spoločníkom, ktorí sa majú do určitého času vyjadriť, či s návrhom súhlasia alebo nesúhlasia. Keďže v tomto prípade sa valné zhromaždenie nekoná (nie je zvolané), nepredpokladá sa väčšia interakcia medzi spoločníkmi či vplyv na obsah uznesenia (navrhovanie iných bodov). Tento typ rozhodovania nie je spojený s možnosťou uplatnenia práva na informácie a spoločníci rozhodujú na základe podkladov, ktoré poskytne štatutárny orgán (jednosmerné komunikovanie informácií).
Druhým je rozhodovanie na valnom zhromaždení vyžadujúcom osobnú účasť spoločníka alebo akcionára (resp. jeho splnomocnenca). Dištančný výkon hlasovacích práv na valnom zhromaždení je možný len v rámci verejnej akciovej spoločnosti (§190a až 190d OBZ), a to v dvoch rovinách:
-
Po prvé, hlasovanie s využitím poštových služieb pred konaním valného zhromaždenia (korešpondenčné hlasovanie) predpokladajúce časový posun a odoslanie hlasu akcionárom poštou. Zároveň sa však uskutoční valné zhromaždenie, na ktorom môžu byť niektorí akcionári fyzicky prítomní. Ide o proces porovnateľný s voľbami do Národnej rady SR zo zahraničia. Pravosť podpisu pri hlasovaní musí byť úradne osvedčená (§ 190a ods. 5 OBZ) a je nutné zachovať prísny režim doručovania do vlastných rúk (§ 190b OBZ).
-
Po druhé, účasť na valnom zhromaždení možno realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú vzdialený prístup na valné zhromaždenie v reálnom čase, teda bez časového posunu.
Nový § 5 zákona o mimoriadnych opatreniach rozširuje aplikáciu pravidiel práve pre tieto formy dištančného výkonu hlasovacích práv vo verejnej akciovej spoločnosti aj na ostatné formy obchodných spoločností, aj keď len primerane. Čo presne primeranosť použitia daných pravidiel znamená, môže byť otázne.
Najprv sa zameriame na rozšírenie možností korešpondenčného hlasovania v iných obchodných spoločnostiach. Môže sa zdať, že tým sa neumožňuje hlasovanie
per rollam
v akciovej spoločnosti. Rozdiel medzi hlasovaním
per rollam
(ako ho poznáme pri spoločnosti s ručením obmedzeným) a korešpondenčným hlasovaním podľa § 190a OBZ je skôr v organizácii procesu hlasovania a v jeho náležitostiach, než v zásadne koncepčne odlišnom prístupe (a pochopiteľne, v inom inšpiračnom zdroji právnej úpravy, ktorým je v prípade § 190a OBZ smernica). Pri korešpondenčnom hlasovaní bude lehota, do ktorej by pri hlasovaní
per rollam
mali byť spoločnosti doručené hlasovacie lístky, zároveň určením času konania valného zhromaždenia. Takéto valné zhromaždenie bude prebiehať aj bez osobnej účasti akcionárov, dosiahnutie kvóra sa posúdi podľa doručených hlasovacích lístkov. Právna úprava len presnejšie vymedzuje náležitosti a postup doručovania. Z hľadiska výsledkov zjednocuje režim rozhodnutí prijatých
per rollam
a uznesení valného zhromaždenia. Rozdiel oproti hlasovaniu
per rollam
je teda skôr organizačný a terminologický než funkčný.
3)
Pravidlá o korešpondenčnom hlasovaní podľa § 190a až 190d OBZ sa síce majú použiť primerane, ale z vecnej stránky budú použiteľné všetky pravidlá vrátane formálnych požiadaviek na výkon hlasovacích práv.
Druhou možnosťou účasti na valnom zhromaždení je účasť prostredníctvom elektronických prostriedkov. V tomto prípade sa využije aktívna účasť v reálnom čase prostredníctvom elektronických prostriedkov. Elektronické pro­striedky sú akékoľvek komunikačné kanály. Pri ich výbere a použití však musí byť zohľadnené to, že spôsob výkonu hlasovacích práv či výsledok rozhodnutia bude kontrolovateľný v rovnakom rozsahu ako v bežnom režime. Preto je potrebné vo zvýšenej miere snažiť sa o zabezpečenie dostatočnej dôkaznej situácie. Nepostačí pritom výkon hlasovacieho práva bežným emailom. Požaduje sa, aby každý výkon hlasovacieho práva akcionára bol podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát musí spĺňať podmienky, ktoré sa vyžadujú v styku s orgánmi verejnej moci, a opatrený kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou (§ 190d ods. 2 OBZ). Táto požiadavka bude v praxi často prekážkou pre účasť spoločníkov, ktorí nie sú dostatočne pripravení na využitie elektronických prostriedkov.
Hoci § 5 zákona o mimoriadnych opatreniach ustanovuje len to, že sa primerane aplikujú § 190a až 190d OBZ, primerane sa musia uplatniť aj iné pravidlá súvisiace s § 190a až 190d OBZ. Napríklad, podľa § 184a ods. 7 OBZ sa neuplatní § 183 druhá veta OBZ o tom, že akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia iba vtedy, ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia. V prípade korešpondenčného výkonu hlasovania by totiž išlo o nerealizovateľnú požiadavku. Formálne náležitosti zápisnice z valného zhromaždenia predpísané zákonom, naopak, musia byť pri vyhotovení zápisnice dodržané.
Výklad rozsahu prípustných odchýlok od striktného režimu dištančného výkonu hlasovacích práv vo verejnej akciovej spoločnosti v rámci jeho "primeraného použitia" je pre praktickú využiteľnosť tohto ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach zásadný. Odchýlenie sa od prísne formálnych požiadaviek (doručovanie hlasovacích lístkov doporučene do vlastných rúk, podpis kvalifikovaným elektronickým podpisom) zrejme nie je prípustné, v každom prípade je spojené s tak vysokým rizikom určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, že ho nemožno odporučiť. Domnievame sa však, že účel právnej úpravy a odkaz len na primerané použitie úpravy dištančného výkonu hlasovacích práv vo verejnej akciovej spoločnosti znamená, že v prípade využitia tejto formy výkonu hlasovacích práv je spoločnosť oprávnená trvať na tom, že žiadny spoločník sa nezúčastní na valnom zhromaždení osobne (na rozdiel od úpravy § 190a až 190d OBZ, ktoré dištančné hlasovanie upravujú len ako dobrovoľnú alternatívu k osobnej účasti, ktorú je verejná akciová spoločnosť povinná zabezpečiť). Cieľom legislatívy reagujúcej na pandémiu je totiž nielen umožniť bezpečný spôsob realizácie práv spoločníka, ale aj zabezpečiť splnenie epidemiologických opatrení vrátane zákazu zhromažďovania sa. Prítomnosť viacerých osôb by mohla viesť k nemožnosti uskutočniť valné zhromaždenie a došlo by tak k znemožneniu výkonu práv ostatných spoločníkov, ktorí vykonali svoje práva dištančne.
V prípade spoločností s ručením obmedzeným, ktorých spoločenská zmluva neobsahuje možnosť hlasovania
per rollam
, je preto na účel vyššej flexibility výhodnejšie prijať formalizovaným postupom zmenu spoločenskej zmluvy a ďalšie rozhodnutia valného zhromaždenia prijímať mimo valného zhromaždenia. Súčasná úprava dištančného hlasovania v zákone o mimoriadnych opatreniach vzhľadom na vysokú mieru formalizmu v dôsledku odkazu na aplikáciu pravidiel o verejných akciových spoločnostiach nie úplne zodpovedá potrebám obchodných spoločností (v čase schvaľovania obchodných závierok, resp. potreby zvolať valné zhromaždenie podľa § 193 ods. 2 OBZ) a najmä obmedzeniam vyplývajúcim z pandémie (napr. pri korešpondenčnom hlasovaní vysoko formalizované požiadavky na doručovanie, ktoré znamenajú nutnosť návštevy pošty). Je zrejmé, že v prípade dlhodobejšieho pretrvávania verejnoprávnych obmedzení Covid-19, bude uplatňovanie hlasovacích práv podľa zákona o mimoriadnych opatreniach potrebné nielen predĺžiť (po 30. apríli 2020), ale podmienky zjednodušiť, prípadne umožniť prijímanie rozhodnutí mimo valného zhromaždenia spôsobom, ktorý určí štatutárny orgán.
b)
Dočasná ochrana podnikateľov (návrh § 7 až 20 zákona o mimoriadnych opatreniach)
Druhým - v súčasnosti ešte len navrhovaným - zásadným zásahom do fungovania korporačného a insolvenčného práva je zavedenie dočasnej ochrany podnikateľov, počas ktorej budú môcť podnikatelia sústreďovať svoju aktivitu na ekonomické prežitie. Pokiaľ pôvodný zákon o mimoriadnych opatreniach priniesol časovo obmedzenú všeobecnú ochranu všetkých subjektov (do konca apríla 2020), nová dočasná ochrana podnikateľov je úprava, ktorá vyčlení určitú skupinu podnikateľov do dlhšieho chráneného režimu, aj po 1. máji 2020, a to až do 30. septembra 2020. Obchodné spoločnosti, resp. akýkoľvek podnikatelia, ktorí nevyužijú režim dočasnej ochrany, budú naďalej konfrontované s uvedenými povinnosťami "nekrízového" právneho poriadku.
Základným východiskom navrhovanej úpravy je, že dočasná ochrana je ochrana, ktorá nie je plošná a
ex lege
, ale je poskytnutá konkrétnym podnikateľom na základe ich žiadosti (tzv.
opt-in
model). V podstate ide o registračný systém, ktorý na rozdiel od plošnej
ex lege
ochrany umožňuje, aby podnikatelia žiadajúci o ochranu vyhlásili pod hrozbou zodpovednostných následkov splnenie niekoľkých základných podmienok pre poskytnutie ochrany (návrh § 14 zákona o mimoriadnych opatreniach). Vzhľadom na náročnosť individuálneho posudzovania konkrétnej finančnej situácie podnikateľa sa nevyžaduje, aby bol podnikateľ v čase podania žiadosti preukázateľne v zlej situácii. Vychádza sa však z toho, že pandemická situácia zasiahla podnikateľov tak zásadne, že sa ochrana poskytuje takpovediac preventívne, bez osobitnej kontroly ich individuálneho dotknutia.
4)
Návrh zákona sa však nesnaží o predlžovanie ekonomickej agónie nefungujúceho subjektu. Práve naopak, dočasná ochrana sa poskytuje takým podnikateľom, ktorí neboli k 31. decembru 2019 v úpadku, nebola voči nim vedená exekúcia ani voči nim nebol začatý výkon záložného práva - možno teda predpokladať, že boli ekonomicky životaschopní.
Bude závisieť od vôle daného podnikateľa, či o dočasnú ochranu požiada. Poskytnutie dočasnej ochrany vedie k určitým výhodám podnikateľa vo vzťahu k jeho veriteľom, tieto sú však vyvažované obmedzeniami, ktoré mu zákon ukladá (najmä z hľadiska obmedzenia možnosti konať a vyplácať vlastné zdroje). Je ale možné očakávať, že sa podnikatelia rozhodnú dočasnú ochranu skôr využiť, než ostať v nechránenom režime.
Právna úprava vytvára inštitucionálny a procesný rámec pre návrh o poskytnutie dočasnej ochrany a rozhodovanie o jej poskytnutí.
Žiadosť o poskytnutie dočasnej ochrany podáva podnikateľ. V prípade obchodnej spoločnosti sa nevyžaduje súhlas valného zhromaždenia (spoločníkov) s podaním žiadosti. Vychádza sa z toho, že je povinnosťou štatutárneho orgánu zvážiť, či je pre fungovanie spoločnosti potrebné žiadať o dočasnú ochranu, ktorá má vplyv aj na postavenie spoločníkov (obmedzí možnosť vyplácania vlastných zdrojov).
Dočasná ochrana sa poskytuje rozhodnutím súdu na základe úplnej žiadosti. Poskytnutie dočasnej ochrany neznamená potvrdenie zlého finančného stavu podnikateľa, nie je to inštitút konkurzného práva a nemalo by byť ani dôvodom pre rôzne zákonné či zmluvné akcelerácie dlhu ani pohľadávok a ani dôvodom zmluvne vymedzeného
defaultu
či podobných negatívnych následkov.
Publicita dočasnej ochrany, teda zabezpečenie vedomosti ostatných podnikateľov a štátnych orgánov o tom, že daný podnikateľ je v režime dočasnej ochrany, sa zabezpečuje prostredníctvom Obchodného vestníka. Podnikateľ v dočasnej ochrane nie je povinný používať žiadny osobitný dodatok k obchodnému menu.
Pre účely tohto príspevku sú dôležité účinky dočasnej ochrany obsiahnuté v navrhovanom § 17 zákona o mimoriadnych opatreniach. Ide o súbor účinkov v oblasti korporačného, exekučného a insolvenčného práva, ktorými sa má zabezpečiť ochrana podnikateľa pred veriteľmi a pri zohľadnení záujmov veriteľov. Dočasná právna úprava zasahuje primárne veriteľov. Preto je pochopiteľné (a z ústavného hľadiska nevyhnutné), aby určitým spôsobom obmedzovala aj samotného podnikateľa v dočasnej ochrane.
-
Ochrana pred veriteľmi
Základnou snahou navrhovaných pravidiel je ochrana pred konkurzným presadzovaním práv veriteľov, ktoré začalo po 12. marci 2020. Ak bol proti podnikateľovi, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, po tomto dni podaný návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok podnikateľa, prerušuje sa konanie o tomto návrhu (návrh § 17 ods. 1 zákona o mimoriadnych opatreniach). Ak bolo po 12. marci 2020 začaté exekučné konanie proti podnikateľovi, ktorý bude pod dočasnou ochranou, prerušuje sa, pričom ak sa exekučné konanie prerušilo po začatí exekúcie, použijú sa primerane pravidlá o odklade bez blokovania (návrh § 17 ods. 3 zákona o mimoriadnych opatreniach). Podobný účinok má aj obmedzenie výkonu záložného práva vzťahujúce sa na zložky podniku podnikateľa, hoci to sa už časovo neviaže na 12. marec 2020, ale na prípady, pri ktorých bol výkon záložného práva začatý po poskytnutí dočasnej ochrany (návrh § 17 ods. 4 zákona o mimoriadnych opatreniach). Navrhovaná právna úprava chráni podnikateľa pod dočasnou ochranou aj v tom, že po jej poskytnutí dochádza k určitej imunizácii jeho doterajšieho omeškania, ku ktorému došlo od 1. januára do účinnosti zákona, a ktoré by inak oprávňovalo druhú stranu zmluvy na výpoveď alebo odstúpenie od zmluvy (návrh § 17 ods. 6 zákona o mimoriadnych opatreniach).
-
Ochrana veriteľov
Ako sme uviedli, oslabenie veriteľa v dôsledku poskytnutia dočasnej ochrany jeho dlžníkovi je kompenzované viacerými opatreniami.
Po prvé, lehoty na uplatnenie práva voči podnikateľovi, ktorý je pod dočasnou ochranou, neplynú, a to vrátane lehoty na odporovanie právnym úkonom (návrh § 17 ods. 7 zákona o mimoriadnych opatreniach). Vzhľadom na to, že lehoty na uplatnenie práv už neplynuli ani podľa pôvodnej úpravy zákona o mimoriadnych opatreniach, ide tu o možné predĺženie tejto sistácie lehôt. Okrem toho sa obmedzuje možnosť nakladania s majetkom či vyplácania vlastných zdrojov podnikateľa pod dočasnou ochranou.
Zásadná je ochrana pred znížením hodnoty majetku dlžníka, ktorému je poskytnutá dočasná ochrana. Podľa generálnej klauzuly (návrh § 17 ods. 8 zákona o mimoriadnych opatreniach) musí podnikateľ (a jeho štatutárne orgány) vynaložiť úprimnú snahu, aby jeho veritelia boli uspokojení v čo najvyššej miere a je povinný uprednostniť spoločný záujem veriteľov pred vlastnými záujmami alebo záujmami iných osôb; najmä nesmie rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje a musí sa zdržať nakladania s majetkovou podstatou podniku a s majetkom, ktorý do nej môže patriť, pokiaľ by malo ísť o podstatné zmeny v skladbe, využití alebo určení tohto majetku alebo o jeho nie zanedbateľné zmenšenie. Navrhovaná právna úprava zvýrazňuje to, čo sme dovodili ako dôsledok súčasného stavu. Predstavuje principiálne východisko dodatočnej ochrany - podnikateľ musí realizovať sanačný program, ktorého účelom je uspokojiť veriteľov a nesmie pripustiť také nakladanie s majetkom spoločnosti, ktoré by ohrozovalo (nie zanedbateľne) majetkový substrát spoločnosti, ktorý môže slúžiť na uspokojenie veriteľov.
Právnym následkom konania porušujúceho navrhované ustanovenie je náhrada škody a neúčinnosť úkonu v konkurze (za podmienky, že konkurz vyhlásený bude). Ani vnútroorganizačné rozhodnutia, ani právne úkony voči tretím osobám by nemali byť v zásade považované za neplatné, hoci došlo k porušeniu zákonnej povinnosti. Navrhované ustanovenie neobmedzuje spôsobilosť na právne úkony spoločnosti ani oprávnenia člena štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti, ale len povinnosť člena štatutárneho orgánu. Neúčinnosť po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka nastane okamžite a bez potreby odporovať právnemu úkonu správcom. Kým nie je konkurz vyhlásený, prichádza do úvahy len nárok na náhradu škody, resp. nároky zo zákonného ručenia voči členovi orgánu.
5)
Porušenie tejto povinnosti síce poškodzuje veriteľov, a preto sa zdá, že by si náhradu škody mali uplatňovať veritelia. Účelom navrhovaného ustanovenia je však ochrana spoločného záujmu veriteľov (na paritnom, ak už nie celkovom uspokojení ich pohľadávok). Preto zákon osobitne podčiarkuje, že nárok na náhradu škody bude v následnom konkurze uplatňovať správca a plnená náhrada škody by preto mala byť súčasťou konkurznej podstaty, z ktorej sa paritne uspokoja veritelia. Kým dané právne úkony neohrozili zodpovednostnú masu a uspokojenie pohľadávok veriteľov, niet dôvod uvažovať o ich potenciálnych nárokoch na náhradu škody. Nároky samotnej spoločnosti na náhradu škody voči vlastným členom orgánov však týmto nie sú dotknuté.
Podobný účel sleduje aj zákaz započítania s pohľadávkami spriaznených osôb (návrh § 17 ods. 5 zákona o mimoriadnych opatreniach).
-
Preferencia udržania podniku pri živote
Preferenciu udržania funkčného a prevádzkovaného podniku zvýrazňujú tri ustanovenia novelizácie. Podnikateľ, ktorému bola poskytnutá dočasná ochrana, je chránený aj tým, že právo preferuje opatrenia, ktorými zabezpečuje prevádzkovú činnosť.
Podnikateľ nemá po celú dobu ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok, aj keby bol predĺžený (návrh § 17 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach).
6)
Všetky osoby, ktoré by takúto povinnosť inak mali, tiež nie sú povinné, a teda ani vystavené zodpovednostným rizikám za porušenie tejto povinnosti (§ 11 a § 11a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov).
Základom pre udržanie podniku pri živote sú fungujúce odbytové vzťahy. Pri znížení likvidity a disponibilných zdrojov môže byť ďalšie podnikanie podstatne sťažené (uzatváranie obchodov, plnenie elektriny a pod.). Preto sa po poskytnutí dočasnej ochrany oslabuje pozícia starých veriteľov (pred poskytnutím ochrany) voči novým veriteľom. Vzhľadom na povinnosť paritného uspokojenia veriteľov pri úpadku s rizikom trestnoprávneho postihu člena orgánu pri jej nedodržaní, poskytne dočasná ochrany podnikateľovi právnu istotu, že môže preferovať nových veriteľov bez rizika trestného stíhania. Podľa navrhovaného § 17 ods. 9 zákona o mimoriadnych opatreniach: "
Záväzky bezprostredne súvisiace so zachovaním prevádzky podniku, ktoré vznikli po poskytnutí dočasnej ochrany, je podnikateľ pod dočasnou ochranou po dobu jej trvania oprávnený uhrádzať prednostne pred skôr splatnými záväzkami.
" Vidíme však, že musí ísť o také záväzky, ktoré bezprostredne súvisia so zachovaním prevádzky podniku (dodávateľské alebo odberateľské vzťahy, zabezpečenie výrobných faktorov a pod.).
7)
Ochranu snahy o udržanie podniku pri živote zabezpečuje aj navrhovaný § 17 ods. 6 zákona o mimoriadnych opatreniach, ktorý mieri na dlhodobé právne vzťahy, resp. zmluvné vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Vytvára sa časový rámec od 1. januára 2020 do účinnosti zákona, v ktorom sa "privierajú oči" nad omeškaním podnikateľa ako dlžníka. Ak došlo v danom čase k porušeniu zmluvy podnikateľom, ktorému bola neskôr poskytnutá dočasná ochrana, druhá zmluvná strana na základe tohto omeškania nemôže zmluvu vypovedať, odstúpiť od nej alebo odmietnuť jej vzájomné plnenie. Týmto sa podčiarkuje odlišnosť "starých" a nových veriteľov, preferujúc plnenie povinnosti počas dočasnej ochrany.
-
Preferencia financovania z vlastných zdrojov spoločnosti
Ďalšou myšlienkou právnej úpravy je snaha o to, aby boli obchodné spoločnosti prioritne zachraňované prostriedkami zvnútra spoločnosti, resp. aby sa sami spoločníci čo najviac majetkovo angažovali v záchrane spoločnosti, či už vkladmi, alebo aj pôžičkami (či inými ekonomicky podobnými úkonmi).
Súčasná právna úprava krízy (§ 67a a nasl. OBZ) zasahuje do financovania spoločností tak, že pôžičky poskytnuté v čase krízy preklasifikuje na vlastné zdroje, ekvitu, ktoré nie je možné počas krízy vrátiť. Okrem toho, konkurzné právo akékoľvek pohľadávky spoločníkov voči spoločnosti v úpadku považuje za podriadené. To môže v súčasnej situácii demotivovať spoločníkov od poskytnutia svojich vlastných prostriedkov spoločnosti. Preto sa v § 17 ods. 10 zákona o mimoriadnych opatreniach navrhuje, aby sa právna úprava krízy (preklasifikovanie vnútroskupinových pôžičiek na ekvitu) nepoužila na pôžičky spoločníkov poskytnuté podnikateľovi v dočasnej ochrane.
8)
Návrh však ešte viac motivuje spoločníkov k financovaniu tým, že takéto pôžičky nepovažuje za podriadené na účely konkurzného práva. V prípade konkurzu tak budú môcť byť aj spriaznení veritelia uspokojení ako ostatní veritelia (nebudú však považovaní za zabezpečených veriteľov, keďže na ich zabezpečenie sa neprihliada). Takéto zvýhodnenie sa však vzťahuje len na pôžičky (a podobné úkony), ktoré bezprostredne súvisia so zachovaním prevádzky podniku. Pre ich splatenie sa pritom uplatní aj odsek 9 navrhovaného ustanovenia s možnosťou ich prednostného uspokojenia pred starými veriteľmi.
Na prvý pohľad ide o zdanlivo paradoxný záver: vnútroskupinové pôžičky poskytnuté už pred pandémiou odporúčame nevyplatiť, ale zároveň zákon motivuje k poskytovaniu nového vnútroskupinového financovania, ktorého vrátenie nebude blokované pravidlami o preklasifikovaní plnenia v čase krízy, dokonca bude môcť byť pri prevádzke podniku uspokojované ako prvé. Zároveň tieto pôžičky nebudú ani podriadené a budú môcť byť v konkurze (ak bude niekedy konkurz na majetok úpadcu vyhlásený) uspokojené rovnako ako pohľadávky iných veriteľov, nie však zabezpečených. Dôvodom pre takýto postup je čo najväčšia motivácia udržať existujúce prostriedky poskytnuté spoločníkmi v spoločnosti, ale zároveň motivovať spoločníkov, aby sami prispeli na záchranu spoločnosti v ťažkostiach ďalšími prostriedkami. Žiada sa tiež dodať, že naďalej budú transakcie medzi spoločnosťou a jej spoločníkom (v tomto prípade poskytnutie pôžičky) posudzované aj testom vrátenia vkladu s cieľom zabrániť tunelovaniu spoločnosti jej vlastnými spoločníkmi (ak by sa vymykali trhovým podmienkam).
3. Český prístup
Sanačnú a záchrannú reguláciu zavádza aj Česká republika, a to hneď v niekoľkých rovinách. Na jednej strane sa zavádza finančná podpora podnikateľov (podpora preplácaním miezd, úverový rámec pre SME - COVID I a II, pripravuje sa realizácia širšieho podporného programu s využitím štátnych garancií - COVID III). Na druhej strane sa v rámci súboru Lex COVID prinášajú prechodné pravidlá pre nájmy nebytových priestorov, odklady splátok bankových úverov (nie paušálne, ale s využitím
opt-in
modelu), nájmy bytov, exekúcie či oddlženie. Súčasne sa upravujú procesné lehoty tak, aby v núdzovom stave nedochádzalo k strate procesných práv.
Ruka v ruke s týmito pravidlami ide aj regulácia
corporate governance
, resp. insolvencie. Všetkým kolektívnym orgánom právnických osôb sa umožňuje hlasovanie
per rollam
, resp. s využitím technických prostriedkov, aj keď to neupravujú ich zakladateľské právne akty, čo nie je však nič zásadne nové, pretože tieto spôsoby rozhodovania sú od účinnosti novej súkromnoprávnej regulácie v roku 2014 bežné. Súčasne sa zavádza možnosť kooptácie členov orgánov, ak zanikne niektorým z nich funkcia, resp. sa po určitý čas predlžuje výkon funkcie. Cieľom týchto prechodných pravidiel je zabezpečiť bežnú operatívu spoločnosti.
Pretože finančná podpora často prináša len určitý "oddychový čas", prináša Lex COVID tiež insolvenčné zmeny. V prvom rade sa na obdobie do 31. augusta 2020 odoberá veriteľom možnosť efektívneho podania insolvenčného návrhu, resp. sa na podaný návrh nebude prihliadať. Zrkadlovo sa zavádza pravidlo, ktoré po dobu do uplynutia 6 mesiacov od skončenia mimoriadnych opatrení v dôsledku pandémie suspenduje povinnosť dlžníka podať na seba insolvenčný návrh. Dlžník tak dostáva priestor, aby sa venoval svojej vlastnej sanácii a nebol nútený riešiť otázky insolvenčného konania. Pre sanáciu sa dlžníkovi s COMI v Českej republike ponúka nové mimoriadne moratórium (využiteľné do 31. augusta 2020), ktoré opäť nie je novinkou, ale nadväzuje na bežné moratórium podľa § 126 insolvenčného zákona. Podstatou mimoriadneho moratória je súdom povolená a kontrolovaná ochranná lehota, počas ktorej nedôjde k začatiu insolvenčného konania a dlžník má právo prednostne hradiť tie svoje dlhy, ktoré vznikli v čase mimoriadneho moratória a sú bezprostredne potrebné na zachovanie prevádzky podniku. Podmienkou na povolenie mimoriadneho moratória nie je súhlas veriteľov, ale podanie vyhlásenia, z ktorého vyplýva, že kríza dlžníka je spôsobená v dôsledku pandémie po 12. marci 2020, dlžník nie je v úpadku a nevyplatil mimoriadne vlastné zdroje, resp. ich prípadne vrátil. Mimoriadne moratórium je designované na 3 mesiace s možným súdnym predĺžením o ďalšie 3, to však už so súhlasom nadpolovičnej väčšiny veriteľov.
Mimoriadne moratórium taktiež prináša spočívanie plynutia lehôt, čím sa chránia veritelia dlžníka, ktorých možnosti realizácie pohľadávok sú blokované (stop na realizáciu záruky, výkonu rozhodnutia alebo exekúcie). Aby bol prípadne podporený sanačný projekt dlžníka s využitím nového financovania, je v priebehu mimoriadneho moratória možné využiť inštitút úverového financovania podľa insolvenčného zákona, ktorý financujúcim veriteľom v prípade následného úpadku dáva prednostné uspokojenie. Súčasne je dlžník obmedzený v rokovaniach, ktoré by poškodili majetkovú podstatu alebo ktoré by narušili jeho doterajšiu štruktúru. Súd môže dlžníkovi nastaviť prísnejšie pravidlá správy, prípadne ustanoviť predbežného insolvenčného správcu a dať mu jasné kompetencie.
Lex COVID nezasahuje do štandardov starostlivosti riadneho hospodára, iba ich artikuluje tým, že dáva štatutárnym orgánom nástroje a mechanizmy, ktoré im pomôžu odvrátiť úpadok, prípadne ho rozumne riešiť (napr. vrátane využitia bežného moratória alebo reorganizácie podľa insolvenčného zákona).
Záver
Extrémna situácia prinútila zákonodarcu vytvoriť korporačné a insolvenčné právo do "zlého počasia". V príspevku boli prezentované schválené a navrhnuté pravidlá zákona o mimoriadnych opatreniach. Ak kríza prehrmí, bude možné zvážiť, ktoré z týchto výnimočných pravidiel bude vhodné ponechať aj v klasickom korporačnom práve. Zmenené modely správania sa ľudí - širší prechod na online fungovanie - môžu prispieť aj k zmenám pri vnímaní ro­zhodovacích procesov kolektívnych orgánov, ako je valné zhromaždenie. Naopak, osobitné dočasné ochranné modely zasahujúce do práv veriteľov snáď nebudú dlhotrvajúcou súčasťou korporačného práva.
Prijatá, resp. navrhovaná právna úprava nie je slovenským špecifikom. Vo všeobecnosti je legislatívny prístup Českej republiky či Nemecka podobný ako náš. Podobné úpravy nájdeme aj v iných krajinách Európy. Je zreteľné, že väčšina krajín rieši totožné problémy a zvolené riešenia sú si často podobné. Ide o rýchle dočasné opatrenie, ktorými sa získava "oddychový čas". Zásadnou výzvou budú však zásahy do korporačného práva, ale najmä do insolvenčného práva (vrátane postavenia štátu ako veriteľa z pohľadávok, ktoré mu vzniknú z titulu sanačných opatrení), ako aj vypracovanie funkčných rámcov neformálnej a preventívnej reštrukturalizácie podnikov mimo insolvenčných schém po skončení platnosti dočasných ochranných právnych úprav.
9)
1) To sa môže zdať paradoxným, keďže právna úprava financovania spoločnosti v kríze (§ 67a a nasl. OBZ) nebráni tomu, aby pôžičky spoločníkov poskytnuté pred krízou boli spoločníkom vrátené. Tu však ide o to, či vrátenie pôžičky spoločníkovi - a teda preferencia záujmu spoločníka pred veriteľom spoločnosti, resp. záujmom spoločnosti (na zachovaní ďalšej činnosti) - nie je porušením fiduciárnej povinnosti člena orgánu.
2) Napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Tdo 62/2011 zo 16.8.2012.
3) A zjednotenie týchto inštitútov bude úlohou pre rekodifikáciu korporačného práva.
4) Podobné zjednodušenie prináša napríklad aj nemecké právo. Podľa čl. 1 § 1 zákona o dočasnom pozastavení povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a o obmedzení zodpovednosti orgánov v prípade úpadku spôsobeného pandémiou COVID-19 (COVInsAG): "Ak dlžník nebol v platobnej neschopnosti k 31. decembru 2019, predpokladá sa, že úpadok dlžníka je spôsobený pandémiou COVID-19 a existujú vyhliadky na odstránenie existujúcej platobnej neschopnosti."
5) Ako paralelné právne následky prídu, samozrejme, k slovu aj v prípade, ak by konkurz na majetok dlžníka vyhlásený bol.
6) Ustanovenie § 4 zákona o mimoriadnych opatreniach iba predlžuje na 60 dní lehotu, v ktorej je dlžník povinný podať na svoj majetok návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade predĺženia, ktoré nastalo v čase od 12. marca 2020 do 30. apríla 2020. V prípade, ak by podnikateľ nedodržal túto predĺženú lehotu a požiadal o ochranu až po jej uplynutí, spĺňa podmienky na jej poskytnutie; poskytnutím ochrany povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu zaniká, nezaniká však už vzniknutá zodpovednosť štatutárov za to, že nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
7) Žiada sa tiež poznamenať, že dané ustanovenie obmedzuje len rozsah prioritne uspokojovaných záväzkov, nie možnosť robiť právne úkony. Aj počas dočasnej ochrany bude môcť podnikateľ robiť právne úkony, a to nie len v rozsahu bežných, samozrejme, za dodržania obmedzenia v § 17 ods. 8 zákona o mimoriadnych opatreniach.
8) Vecne táto úprava smeruje k rovnakému výsledku ako výnimka z krízovej prekvalifikácie zdroja podľa § 67e písmeno a) OBZ, ktoré sa však vzťahuje len na prekonanie krízy podľa reštrukturalizačného plánu.
9) Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-18-0337.

Kategórie