Dokazovanie

Krajský súd rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného zo 4. augusta 2009, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 15.januára 2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP"). Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 270,43 €, pričom nepriznal uplatnenú náhradu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 587 €, z dôvodu, že súd znalecké dokazovanie nenariaďoval.

V odôvodnení krajský súd, poukazujúc na predložený znalecký posudok, uviedol, že v danom prípade existujú dva rozdielne závery na porušenie povinností žalobcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to medzi odborníkmi zo strany zamestnancov žalovaného (prvostupňového aj druhostupňového orgánu) a závermi súdneho znalca MUDr. S. Z obsahu spisu ako aj vyjadrení účastníkov vyplynulo, že správne orgány požiadali pred vydaním rozhodnutia o odborné stanoviská konzultantov - odborníkov z oblasti zdravotníctvo a farmakológia, z ktorých niektoré (bez identifikácie konkrétnej osoby konzultanta) použili v dôvodoch rozhodnutí.

Krajský súd poukázal na to, že aj medzi závermi konzultantov existovali rozpory, keď dvaja zo štyroch konzultantov pribratých do konania prvostupňovým správnym orgánom (prof. MUDr. J. CSc., doc. MUDr. K. PhD.) konštatovali, že nedošlo k porušeniu zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o zdravotnej starostlivosti") s tým, že postup poskytovateľov špecializovanej ORL starostlivosti bol štandardný a správny a zároveň, že nemožno ani potvrdiť non postup a závažné pochybenie MUDr. K.

Krajský súd uviedol, že existujú dva diametrálne odlišné závery (názory) na porušenie povinností pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Existujúce rozdiely v záveroch možno považovať za rozpory v dôkazoch, ktoré neboli v konaní správnymi orgánmi presvedčivo odstránené. Pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom alebo príslušným ústavom. Pokiaľ sa správnemu orgánu nepodarí ani po vykonanom dokazovaní odstrániť rozpory vo veci, bude musieť žalovaný v zmysle § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "správny poriadok") zdôvodniť v čom boli rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo možné odstrániť. Musí tiež jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia. V prípade uloženia pokuty bude potrebné jej výšku riadne odôvodniť.

Krajský súd ďalej vytkol, že žalobca nebol riadne oboznámený v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia s písomnými dokladmi, najmä s odbornými stanoviskami konzultantov, ani v protokole o vykonanom dohľade nie je uvedené, aké odborné stanoviská a podklady boli použité; upovedomenie o začatí správneho konania z 24. novembra 2008 neobsahovalo zoznam podkladov, z ktorých sa vychádzalo. Žalovaný oboznámil žalobcu z vlastnej iniciatívy iba so stanoviskom prof. MUDr. K. DrSc. Z 2. júla 2009, keď vyzval žalobcu, aby sa prišiel oboznámiť so všetkými podkladmi potrebnými na vydanie rozhodnutia, preto žalobca nebol riadne oboznámený s písomnými podkladmi zistenými počas výkonu dohľadu.

Žalovaný podal 23. apríla 2010 v zákonnej lehote proti predmetnému rozsudku odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania.

Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdnej znalkyne, že diagnóza, stanovená detským ortopédom, bola stanovená správne. Diagnóza bola stanovená ako tranzitórna coxitída (prechodný zápal bedrového kĺbu). U sedemmesačného dieťaťa s bakteriálnou infekciou je malá pravdepodobnosť, že zápal bedrového kĺbu bude prechodný, skôr je predpoklad baktériovej infekcie, o čom svedčili aj vysoké zápalové parametre. RTG snímok zo 8. apríla 2007, hodnotený MUDr. K. 10. apríla 2007, je popísaný ako chorobný v zmysle distenzie - roztiahnutia. Dňa 13. apríla 2007 (3 dni po prvom vyšetrení, 5 dní po prijatí do nemocnice) ortopedička potvrdila na sonografii roztiahnutie kĺbneho puzdra - ešte 2 cm (správne malo byť 2 mm), sedimentácia červených krviniek (FW) mala stúpajúci trend, teploty pretrvávali a zlepšenie hybnosti nebolo významné, bolo potrebné diagnózu a konzervatívny postup prehodnotiť, zvážiť riešenie na vyššom pracovisku. Žalovaný nesúhlasil s tým, že pred 16. aprílom 2007 neboli prítomné klinické príznaky zápalového stavu a poukázal na skutočnosť, že počas celej doby hospitalizácie malo dieťa výstupy teploty, prvé dni nad 39°C, potom do 38°C, teplotná krivka mala septický charakter (teplota stúpa nad 38°C, 39°C a znova v krátkom čase klesá aj pod 37°C, graficky sa znázorňuje ako pílka). Antibiotická liečba (podávaná pre zápal stredného ucha) ložisko prebiehajúceho zápalu bedrového kĺbu ohraničila, no tento bez uvoľnenia hnisu a iba orientačnej antibiotickej liečbe prebiehal ďalej. Dieťa malo vymenené antibiotikum Amoksiklav za Unasyn, ktorý má podobné spektrum účinnosti, nepokrýva však primárne rezistentné kmene Pseudomonas. Navyše, od 13. apríla 2007 bolo antibiotikum Unasyn podávané perorálne (ústami). Gentamycin, pridaný do liečby 13. apríla 2007 za situácie bez drenáže hnisavého ložiska v bedrovom kĺbe mal malú nádej na úspech, lebo málo preniká do dutín, kostí a opúzdrených kĺbov, tam je potrebná kombinácia s iným antipseudomonádovým antibiotikom.

Žalovaný namietal aj stanovisko súdnej znalkyne ohľadne neúspešnej punkcie bedrového kĺbu, keď uviedol, že pacient mal hnisavý zápal bedrového kĺbu už vo Zvolene, čo dokazoval aj nález hnisavého exsudátu (výpotku) pri vykonanej punkcii bedrového kĺbu v Detskej fakultnej nemocnici v B. B. 16. apríla 2007, cca 2 hod. po prijatí, získaný hnisavý exsudát bol odoslaný na kultiváciu, ktorá bola pozitívna na Pseudomonas aeruginoza, čo dokazuje, že infekcia bola prítomná v kĺbe v čase prvej punkcie, tesne po preklade dieťaťa zo Zvolena.

Ďalej žalovaný uviedol, že po piatich dňoch od stanovenia diagnózy prechodného zápalu bedrového kĺbu malo nastať zlepšovanie nálezu na nožičke, čo sa týka hybnosti a bolestivosti. Dokumentácia dokazuje, že pri prijatí malo dieťa ľavú nožičku vo flexii - ohnutú v kĺbe, hýbalo ňou minimálne, na dotyk bola bolestivá. Dňa 10. apríla 2007 (dieťa 4. deň užívalo antibiotiká) ortopedička napísala, že vľavo bola hybnosť bedrového kĺbu slabšia, v ľavej slabine pacient bolestivo reaguje. Dňa 11. apríla 2007 lekár - pediater skonštatoval, že pohyby nožičkou sú redukované, 12. apríla 2007 bol zápis, že mierne pokýva ľavou nožičkou, drží si ju v úľavovej polohe. Dňa 13. apríla 2007 dieťa užívalo už siedmy deň antibiotiká, uši boli v poriadku, zápalová aktivita vystúpila a ortopedička konštatovala, že začína hýbať nôžkou, pričom sonograficky zistila roztiahnutie kĺbneho puzdra ešte 2 mm. V zázname z dennej služby sestier bolo uvedené, že nožičku si ešte šetril, ortopedický nález vrátane sonografie a laboratórnych vyšetrení nevykazujú zlepšenie, preto treba konštatovať, že posúdenie o