Ochrana "zraniteľných osôb" v súkromnoprávnych vzťahoch

Bez akejkoľvek snahy o spochybňovanie jedného z fundamentálnych princípov právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov, a to princípu rovnosti subjektov týchto vzťahov, spoločenský vývoj v období nie len posledných viac ako dvoch rokov zo sebou prináša nové fenomény, s ktorými by sa mala spoločnosť a teda aj právo vysporiadať (pandémia a jej nepriaznivé následky na zdravie ľudí, vojnový konflikt a jeho ekonomické, sociálne a psychologické aspekty, starnúca populácia). Tieto zásadným spôsobom determinujú potrebu nahliadania na dorovnávanie ochrany znevýhodnených subjektov v rôznych oblastiach života. Aj napriek tomu, že kategória "zraniteľných osôb" môže byť vnímaná veľmi extenzívne (spotrebiteľ, zamestnanec, maloletí, transrodové osoby, seniori, osoby s mentálnym, telesným či duševným postihnutím...), dovolíme si upriamiť pozornosť len na vybrané skupiny. Asi najciteľnejšie s ohľadom na dopad súčasných negatívnych javov sa to týka tej kategórie osôb, ktorá trpí hendikepom veku (deti, seniori), ako aj tí, u ktorých sa prejavujú uvedené fenomény na duševnom či fyzickom zdraví (osoby so zdravotným postihnutím) v tom širšie vnímanom zmysle, pričom nemožno vylúčiť existenciu viacerých indikátorov a ich prelínanie.

Aj preto možno pozitívne hodnotiť iniciatívu Európskej únie (Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030), ktorá je založená na hodnotách, akými sú rovnosť, sociálna spravodlivosť, sloboda, demokracia a ochrana ľudských práv a garantuje právo na život bez prekážok a sú spájané s naplnením úsilia o plné zapojenie sa aj "zraniteľných" subjektov do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.