Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právo na spravodlivý proces. Dokazovanie. Neakceptovanie dôkazného návrhu

3/2016
Právo na spravodlivý proces
Dokazovanie
Neakceptovanie dôkazného návrhu
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
§ 120 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
Z ústavnoprávneho hľadiska možno vymedziť zovšeobecňujúce podmienky, za splnenia ktorých má nesprávna realizácia dôkazného konania za následok porušenie základných práv a slobôd v zmysle dotknutia postulátu spravodlivého procesu; ide o prípady tzv. opomenutých dôkazov, o prípady chybnej (vadnej) realizácie dôkazného konania, kedy dôkaz, resp. informácie v ňom obsiahnuté, neboli získané procesne prípustným spôsobom a naostatok ide o prípad, kedy z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Neakceptovanie dôkazného návrhu možno čo do vecného obsahu odôvodnenia založiť len tromi dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, ďalším je argument, podľa ktorého navrhnutý dôkaz nepotvrdí ani nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou a naostatok tretím je nadbytočnosť dôkazu vo vzťahu k tvrdeniu, ktoré už bolo s praktickou istotou buď overené alebo vyvrátené.
Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 350/08
Z odôvodnenia:
1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením č. k. I. ÚS 350/08-31 z 30. októbra 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti Slovenské liečebné ........... P., a.s. (ďalej len "sťažovateľka") vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "listina") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") rozsudkom Krajského súdu v T. (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 9 Co 218/07 zo 4. marca 2008 (ďalej len "rozsudok krajského súdu").
2. Sťažovateľka sa žalobou na Okresnom súde P. (ďalej len "okresný súd") domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako aj ich vypratania. Sťažovateľka podala žalobu v dôsledku skutočnosti, že z pozície predávajúceho odstúpila podľa § 48 ods. 1 v spojení s § 517 ods. 1 OZ od kúpnej zmluvy uzavretej s kupujúcim, ktorý podľa jej tvrdení nezaplatil riadne kúpnu cenu, a to ani na základe jej dodatočnej výzvy.
Skutočnosti predchádzajúce súdnemu konaniu sťažovateľka zhrnula takto:
"Sťažovateľ ako predávajúci uzavrel 7. augusta 1997 so spoločnosťou M ......., spol. s r. o., ako kupujúcim (ďalej len "Kupujúci I.") kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v P. (ďalej len "Kúpna zmluva I.").
V Kúpnej zmluve I. sa sťažovateľ a kupujúci I. dohodli na postupnom splácaní celkovej kúpnej ceny 5 000 000 Sk, a to tak, že kupujúci I. zaplatí sťažovateľovi peňažnú čiastku 2 000 000 Sk pred podpísaním Kúpnej zmluvy I. a zvyšok (3 000 000 Sk) sa kupujúci I. zaviazal zaplatiť v 3 splátkach: do 15. decembra 1997 sumu 1 000 000 Sk, do 15. apríla 1998 sumu 1 000 000 Sk a do 15. augusta 1998 tiež sumu 1 000 000 Sk. Rozhodnutie Okresného úradu v P. č. V 2357/97 o povolení vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho I. nadobudlo právoplatnosť 10. septembra 1997.
Kupujúci I. neskôr previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzavretou 27. októbra 1998 na spoločnosť P ......, a.s., (ďalej len "Kupujúci II.") a (ďalej len "Kúpna zmluva II."), aby sa vyhol svojej povinnosti zaplatiť sťažovateľovi dohodnutú kúpnu cenu za nehnuteľnosti. Okresný úrad v P. povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho II. pod č. V 2807/98.
Kupujúci I. zaplatil sťažovateľovi riadne a včas (do 15. decembra 1997) iba prvú dohodnutú splátku 1 000 000 Sk. Listom z 5. augusta 1999 pod č. 1712/OOČ/99/Stu sťažovateľ vyzval kupujúceho I. na splnenie dlhu z Kúpnej zmluvy I. spočívajúceho v nezaplatenom zvyšku kúpnej ceny v sume 2 000 000 Sk. Sťažovateľ poskytol kupujúcemu I. lehotu 10 dní na splnenie dlhu pod hrozbou odstúpenia od Kúpnej zmluvy I. Kupujúci I. poskytnutú lehotu nerešpektoval, zo svojho dlhu splnil len 200 000 Sk a preto sťažovateľ využil svoje právo podľa § 48 ods. 1 v spojení s § 517 ods. 1 OZ a odoslal kupujúcemu I. list č. 2035/99 datovaný 8. septembra 1999, ktorého obsahom bol jednostranný právny úkon sťažovateľa smerujúci k odstúpeniu od Kúpnej zmluvy I.
Sťažovateľ obdržal od kupujúceho I. písomné oznámenie datované 27. septembra 1999, v ktorom kupujúci I. oznamuje, že pokladá svoj záväzok voči sťažovateľovi za vysporiadaný, a to z toho dôvodu, že 24. septembra 1999 spoločnosť MAR ......, s.r.o. zaplatila sťažovateľovi sumu 1 800 000 Sk. Táto suma sa svojou hodnotou zhodovala s hodnotou nedoplatku na kúpnej cene, ktorý sťažovateľovi dlhoval kupujúci I."
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 145/99 zo 16. apríla 2002 žalobu zamietol z dôvodu, že odstúpenie od zmluvy sa nemôže negatívne dotknúť subjektov, ktoré neboli jej účastníkmi a pred ochranou práv sťažovateľky uprednostnil potrebu ochrany práv dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností (kupujúceho II).
Krajský súd na odvolanie sťažovateľky uznesením sp. zn. 9 Co 292/02 z 22. októbra 2002 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy (pretože nie je jasné, kto za kupujúceho I prevzal zásielku obsahujúcu odstupujúci prejav vôle), a ak áno, či sa tak stalo v premlčacej dobe.
4. Sťažovateľka v ďalšom konaní rozšírila žalobu aj na nového vlastníka nehnuteľností, ktorý tieto nadobudol v roku 2002.
Riadiac sa právnym názorom krajského súdu sťažovateľka predložila okresnému súdu návrhy na doplnenie dokazovania v súvislosti s preukázaním, že odstupujúci prejav vôle bol kupujúcemu I doručený (znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva na preukázanie totožnosti podpisu na doručenke, výsluch konateľky kupujúceho I., výsluch generálneho riaditeľa sťažovateľky, zisťovanie na Slovenskej pošte, a.s.). Okresný súd vykonal zisťovanie na Slovenskej pošte, a.s., a predvolal na pojednávanie 15. marca 2007 konateľku kupujúceho I., pričom predvolanie jej doručené nebolo a súdu sa nepodarilo zistiť výsledok doručovania. V ten istý deň okresný súd žalobu rozsudkom zamietol a uviedol, že:
"... žalobca si nesplnil povinnosť predložiť jediný dôkaz preukazujúci účinné a platné doručenie odstúpenia od zmluvy, pričom bolo potrebné predložiť originály kľúčových listinných dôkazov a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil originály doručeniek, aby sa súd mohol zaoberať na to nadväzujúcou otázkou, či pani O. v období doručovania túto zásielku prevzala a či na návratke doručenky je jej vlastnoručný podpis".
Okresný súd ďalej zaujal stanovisko, že netrval na výsluchu Ing. Danky O. (konateľky kupujúceho I), pretože "navrhovateľ nepredložil originály doručeniek, ktoré bolo potrebné porovnať, resp. porovnať na nich podpisy, aby sa tak mohla pani Ing. Danka O. vyjadriť k pravosti jej podpisu". Okresný súd uzavrel, že "prostredníctvom dokazovania sa nepodarilo zistiť, či naozaj došlo k doručeniu tohto odstúpenia a ďalšie dokazovanie by prispelo k zbytočným prieťahom v konaní."
5. Krajský súd, ktorý o veci rozhodoval na odvolanie sťažovateľky rozsudkom napadnutým v tomto konaní na ústavnom súde, rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.
Sťažovateľka podala z opatrnosti proti potvrdzujúcemu rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť založila na § 237 písm. f) OSP, teda na tvrdenom odňatí možnosti konať pred súdom, keďže napriek jej vôli "dokázať v konaní účinnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy I., súdy jej unesenie dôkazného bremena odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov odopreli".
Po podaní sťažnosti sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu informovala ústavný súd, že ...
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 Cdo 130/08 zo 4. augusta 2008 jej dovolanie odmietol.
Sťažovateľka využila aj možnosť podať generálnemu prokurátorovi SR podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý však bol odložený.
6. Na preukázanie zásahu do označených práv sťažovateľka uviedla:
(i) "Postup okresného súdu a krajského súdu bol neústavný, pretože si vytvorili nezákonnú klasifikáciu dôkazov a ústavne nekonformným spôsobom interpretovali § 120 ods. 1 OSP a účinky tejto interpretácie zasiahli do jej práv." V tomto smere sťažovateľka vytýka všeobecným súdom, že odmietli jej návrhy na doplnenie dokazovania a následne konštatovali neunesenie jej dôkazného bremena.
(ii) "Všeobecné
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).