Rozhodnutie spoločnosti s ručením obmedzeným o organizačnej zmene podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ZSP 28/2022)

Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca u žalovanej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným pracoval od 1. marca 2014 v pracovnej pozícii "generálny manažér". Žalovaná 14. marca 2016 rozhodla o organizačnej zmene, v zmysle ktorej bolo s účinnosťou k 1. aprílu 2016 zrušené (medziiným aj) pracovné miesto žalobcu. Následkom tejto organizačnej zmeny sa žalobca stal nadbytočným. Keď žalovaná listom z 8. apríla 2016 dala žalovanému výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj len "ZP"), žalobca jej oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Zo zakladateľskej listiny žalovanej súd prvej inštancie zistil, že o obchodnom vedení spoločnosti vo všetkých veciach (ktoré nepatria do pôsobnosti valného zhromaždenia) rozhodujú jej konatelia, ktorí vykonávajú aj bežnú správu spoločnosti. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov. Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú dvaja konatelia spoločne. Z výpisu z obchodného registra súd prvej inštancie zistil, že v čase prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene žalovaná mala desiatich konateľov. Osobitne sa súd prvej inštancie zaoberal splnením hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorým je rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene vedúce k nadbytočnosti zamestnanca. Súd dospel k záveru, že takéto rozhodnutie je rozhodnutím v rámci obchodného vedenia spoločnosti podľa § 134 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ"), a malo byť tak prijaté väčšinou konateľov, čo v danom prípade splnené nebolo. Rozhodnutie bolo prijaté iba dvoma konateľmi, preto nemohlo vyvolať želané právne následky. Konštatoval, že ustanovenie § 9 ZP upravuje právne úkony, pričom rozhodnutie o organizačnej zmene je úkonom faktickým. Rozhodnutie o organizačnej zmene nepovažoval za vnútornú záležitosť upravenú Zákonníkom práce, pretože nešlo o rozhodnutie pracovnoprávne, ale rozhodnutie s pracovnoprávnymi následkami. Ohľadne charakteru rozhodnutia o organizačnej zmene súd prvej inštancie uviedol, že zásah do organizačnej štruktúry, spočívajúci v zrušení pozície žalobcu spolu s ďalšími dvadsiatimi tromi pracovnými pozíciami, má nepochybne vplyv pre chod spoločnosti tak "dovnútra", ako aj "navonok". Takýto zásah bol uskutočnený s vopred zrejmým zámerom žalovanej, a preto nepochybne ide o rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti. Pri takom rozhodnutí je zrejmá dôležitosť a význam zvolenej organizačnej zmeny vo vzťahu k chodu spoločnosti a jej hospodáreniu a potrebe zabezpečiť jej fungovanie aj prostredníctvom úspory nákladov na mzdy zamestnancov. V záverečnej časti rozsudku súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté v rozpore so zakladateľskou listinou; keďže bolo prijaté iba dvomi konateľmi (hoci ho mala prijať väčšina konateľov), nemohlo byť podkladom pre výpoveď danú žalobcovi.