Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Spoluzavinenie poškodeného - otázka viazanosti civilného súdu výrokom rozsudku, ktorým trestný súd schválil dohodu o vine a treste (ZSP 21/2019)

§ 2, § 5 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
§ 441 Občianskeho zákonníka

Právoplatný rozsudok schvaľujúci dohodu prokurátora a obvineného o vine a treste nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená iba obvineným – jeho výlučným zavinením. Takýto rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať sa otázkou, či, do akej miery a v akom rozsahu sa na vzniknutej škode podieľalo aj konanie ďalšej osoby, napríklad poškodeného.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 66/2018, 3 Cdo 67/2018

 

Skutkový stav:
Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu S. 27. júla 2010 domáhal, aby žalovaným v prvom a druhom rade bola spoločne a nerozdielne uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 14 742 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 22. mája 2010 do zaplatenia.
V žalobe poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu S. z 13. decembra 2007 bola v zmysle § 334 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej aj "TP") schválená dohoda o vine a treste so žalovaným v prvom rade (zamestnancom žalovaného v druhom rade), ktorý bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej aj "TZ") na tom skutkovom základe, že 14. júla 2007 o 00:02 hod. pred jednou z reštaurácii v S. fyzicky napadol žalobcu tak, že v úmysle zabrániť mu vo vstupe do priestorov reštaurácie strčil ho zo schodov pred ňou, pričom žalobca spadol a utrpel zlomeninu krčka stehennej kosti. Pri určovaní výšky požadovanej náhrady vychádzal žalobca z bodového ohodnotenia (990 bodov) uvedeného v lekárskom posudku z 22. marca 2010. Podľa jeho názoru mu táto škoda vznikla v priamej súvislosti s konaním žalovaného v prvom rade ako aj s prevádzkovou činnosťou žalovaného v druhom rade - spoločnosti, ktorá poskytuje bezpečnostné služby podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Okresný súd S. (ďalej aj len "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 7. apríla 2014 rozhodol tak, že: a/ konanie o žalobe v časti o zaplatenie 4 467,90 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 22. mája 2010 do zaplatenia zastavil, b/ žalovaného v prvom rade zaviazal zaplatiť žalobcovi do troch dní 2 535 eur, c/ vo zvyšku žalobu proti žalovanému v prvom rade zamietol, d/ žalobu proti žalovanému v druhom rade zamietol v celom rozsahu, e/ rozhodol o trovách konania a povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Vykonaným dokazovaním (najmä znaleckým posudkom z 20. augusta 2013) mal preukázané, že žalobca pri úraze utrpel zlomeninu krčka stehennej kosti vľavo s komplikovanou neurózou hlavice, ktorá sa však nezhojila. Žalobca sa preto podrobil ďalšiemu operačnému zákroku, pri ktorom mu bol nahradený ľavý bedrový kĺb umelým kĺbom. Podľa vyjadrenia znalca nie je žalobca v porovnaní s predchádzajúcim spôsobom života (t. j. pred úrazom 14. júla 2007) výraznejšie obmedzený. Súd vzhľadom na to určil zvýšené bodové ohodnotenie za bolesť žalobcu v rozsahu 390 bodov a za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia v rozsahu 300 bodov.
Súd prvej inštancie, posudzujúc vec podľa § 444, § 441 a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ");, ako aj § 3 až § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z."), dospel k záveru, že za škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedá žalovaný v prvom rade. Zároveň však konštatoval, že úraz bol spôsobený aj vlastným zavinením žalobcu, ktorý bol v tom čase pod vplyvom alkoholu; jeho spoluzavinenie určil vo výške 50%. Žalovanému v prvom rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 50%; vo zvyšku žalobu proti nemu zamietol.
Podľa názoru súdu prvej inštancie je v danom prípade pasívne vecne legitimovaný iba žalovaný v prvom rade ako "použitá osoba", ktorá v čase úrazu vykonávala činnosť vyplývajúcu z jej pracovného zaradenia. Konanie žalovaného v prvom rade treba považovať nie za činnosť právnickej osoby (jeho zamestnávateľa), ale za vybočenie (exces) žalovaného v prvom rade z jeho pracovnej činnosti, ktoré zakladá jeho priamu zodpovednosť. Súd prvej inštancie preto žalobu proti žalovanému v druhom rade v celom rozsahu zamietol.
Pri riešení otázky premlčania žalobou uplatneného práva dospel súd prvej inštancie k záveru, že k premlčaniu žalobcovho práva nedošlo. Za rozhodný okamih začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby považoval súd prvej inštancie okamih podania znaleckého posudku (22. marec 2010). Žaloba bola podaná 27. júla 2010, teda v rámci premlčacej doby.
Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca nedôvodne uplatnil nárok na úroky z omeškania, lebo ten mu vznikol až právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.
Výšku náhrady za bolesť za jeden bod určil súd prvej inštancie z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2006, ktorý predchádzal roku 2007, v ktorom došlo k úrazu žalobcu.
Žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnych skutkových a právnych záveroch..
Krajský súd v T. (ďalej len "odvolací súd") rozsudkom z 28. októbra 2015: a/ rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a zamietajúcich častiach zmenil tak, že žalovaného v druhom rade zaviazal zaplatiť žalobcovi do troch dní 4 830 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 2. júna 2010 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu voči žalovanému v druhom rade zamietol, b/ žalobu voči žalovanému v prvom rade zamietol v celom rozsahu, c/ rozhodol o náhrade trov konania štátu, povinnosti zaplatiť súdny poplatok a povinnosti žalovaného v druhom rade zaplatiť žalovanému v prvom rade do troch dní 100 eur.
V otázke premlčania žalobou uplatneného práva sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že k jeho premlčaniu nedošlo.
Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že pasívne vecne legitimovaný je žalovaný v prvom rade, odvolací súd sa s jeho názorom nestotožnil. V danom prípade bolo totiž potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že k úrazu žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh žalovaným v prvom rad
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).