Súdna rada Slovenskej republiky: Ústavné otázniky od samého zrodu (2. časť)

Súdna rada je ústavná inštitúcia, ktorá sa začala zriaďovať v poslednom desaťročí 20. storočia. V štátoch Európskej únie sa taký orgán zriadil najskôr ústavou vo Francúzsku (čl. 65), Grécku (čl. 90 a 91), Portugalsku (čl. 218), Španielsku (čl. 122) a Taliansku (čl. 104). Organizácia súdnych rád v týchto štátoch nie je jednotná. Vo Francúzsku má súdna rada dve rovnocenné paralelné štruktúry - jednu pre sudcov, druhú pre štátnych zástupcov. V Grécku zasa existujú dve rady, jedna s právomocou rozhodnúť o služobnom postupe sudcov a druhá s právomocou rozhodovať o disciplinárnych previneniach sudcov.

Vo Francúzsku kolégium Najvyššej sudcovskej rady pre veci sudcov sa skladá z prezidenta republiky, ministra spravodlivosti, piatich riadnych sudcov, jedného štátneho zástupcu, jedného člena Štátnej rady a z troch osobností, ktoré nepatria k parlamentu ani k súdnej moci a po jednom ich menuje prezident republiky, predseda Národného zhromaždenia a predseda Senátu. Kolégium pre sudcov predkladá návrhy na menovanie riadnych sudcov Kasačného súdu a na menovanie prvého predsedu Apelačného súdu a predsedov súdu najvyššej inštancie. Kolégium pre sudcov zasadá ako disciplinárna rada riadnych sudcov (čl. 65 ústavy).

Grécky model na povyšovanie, menovanie, predkladanie a znovu poverovanie sudcov vytvára najvyššiu súdnu radu, ktorá predkladá návrhy prezidentovi republiky. Táto rada pozostáva z predsedu príslušného najvyššieho súdu a z členov totožného súdu vybraných žrebom z radov sudcov slúžiacich aspoň dva roky (čl. 90 ods. 1 ústavy). Z pohľadu komparatívneho práva v rodine súdnych rád ide o sudcovskú radu, t.j. orgán s výlučným zastúpením z radov sudcov, čo je dané právomocou zahŕňajúcou výlučne ustanovovanie a kariérny postup sudcov.

Disciplinárnu právomoc nad sudcami od funkčného zaradenia člena Najvyššieho súdu vykonáva najvyššia disciplinárna rada (čl. 91 ods. 1 ústavy). Najvyššia disciplinárna rada sa skladá z predsedu Štátnej rady, ktorý predsedá najvyššej disciplinárnej rade, ďalej z dvoch podpredsedov alebo radcov Štátnej rady, dvoch podpredsedov alebo členov Najvyššieho súdu, dvoch podpredsedov alebo radcov Rady kontrolórov a dvoch riadnych profesorov práva na právnických fakultách domácich univerzít. Členovia disciplinárnej rady sa žrebujú z radov tých, ktorí pôsobia na Najvyššom súde alebo právnickej fakulte aspoň tri roky (čl. 91 ods. 2). Návrh na disciplinárne konania predkladá minister spravodlivosti.

Disciplinárnu právomoc nad ostatnými sudcami v prvej a druhej inštancii vykonávajú rady zložené z riadnych sudcov vyberaných žrebom podľa zákona (čl. 91 ods. 3 ústavy).

Portugalská ústavná úprava sa zmenila vo vzťahu k najvyššej sudcovskej rade. Podľa pôvodnej úpravy z roku 1976 Najvyššej sudcovskej rade patrilo menovanie, poverenie, preloženie a povýšenie sudcov súdnych tribunálov a disciplinárna právomoc podľa zákona (čl. 219 ods. 1). Neskôr sa ústava zmenila tak, že čl. 218 určuje zloženie Najvyššej sudcovskej rady - predsedá jej predseda najvyššieho súdu. Členmi Najvyššej sudcovskej rady sú dvaja členovia vymenovaní prezidentom republiky, sedem členov volí parlament a ďalších sedem členov volia sudcovia podľa systému pomerného zastúpenia (čl. 218 ods. 1). Najvyššia sudcovská rada má právomoc menovať, prideľovať, prekladať a povyšovať sudcov a vykonávať nad nimi disciplinárny dohľad podľa zákona (čl. 217 ods. 1).

V Taliansku Najvyššej sudcovskej rade predsedá prezident republiky. Jej členmi zo zákona je prvý predseda a generálny prokurátor Kasačného súdu. Ďalší členovia sú volení z dvoch tretín riadnymi sudcami z príslušníkov rôznych kategórií sudcov a z jednej tretiny parlamentom na spoločnej schôdzi oboch komôr z radov riadnych univerzitných profesorov právnych odvetví a z advokátov činných aspoň pätnásť rokov. Volení členovia vykonávajú funkciu štyri roky bez možnosti znovuzvolenia na najbližšie nasledujúce funkčné obdobie. Dokiaľ vykonávajú funkciu v Najvyššej sudcovskej rade, nemôžu byť zapísaní do zoznamu príslušníkov povolania ani nesmú byť členmi Parlamentu alebo oblastnej rady (čl. 104 ústavy). Najvyššej sudcovskej rade náleží ustanovenie, prideľovanie, prekladanie, povyšovanie a disciplinárne opatrenia týkajúce sa sudcov (čl. 105 ústavy).

Španielska Generálna rada súdnej moci sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, ktorý je na jej čele a z dvadsiatich členov menovaných kráľom na päť rokov, a to z dvanástich sudcov všetkých kategórií, ďalej zo štyroch členov na návrh Kongresu a štyroch členov na návrh Senátu, v oboch prípadoch so súhlasom trojpätinovej väčšiny členov oboch komôr, a to z radov vybraných osôb spomedzi advokátov a ostatných právnikov, ktorých schopnosti sú uznávané a ktorí majú viac ako pätnásťročnú skúsenosť v právnickom povolaní (čl. 122 ods. 3). Generálna rada súdnej moci je riadiacim orgánom súdnej moci (čl. 122 ods. 2). Podrobnosti o jej zložení, organizácii činnosti a právomociach ústava odkazuje na organický zákon.

V období rokovaní o pristúpení k Európskej únii prišlo na rad Bulharsko (čl. 130 ústavy z roku 1991), Maltská republika (čl. 101A ústavy z roku 1964 v znení novely schválenej roku 1994), Poľsko (čl. 187 ústavy), Rumunsko (čl. 132 a 133 ústavy), Slovinsko (čl. 130 a 131 ústavy), no aj Slovenská republika.

Bulharská Najvyššia súdna rada má 25 členov. Členom je predseda Najvyššieho kasačného súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu a najvyšší prokurátor. Popri členoch v súdnej rade pôsobia praktizujúci právnici s vysokou odbornou a morálnou integritou a aspoň 15 rokmi profesionálnej praxe. Jedenásť členov Najvyššej súdnej rady volí Národné zhromaždenie a jedenásť členov volia sudcovia. Funkčné obdobie volených členov trvá päť rokov, týchto členov nemožno znovu zvoliť na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie. Zasadnutiam Najvyššej súdnej rady predsedá minister spravodlivosti, ktorý nemá hlasovacie právo (čl. 130 ústavy). Najvyššia súdna rada v tajnom hlasovaní rozhoduje o menovaní, pridelení, prekladaní, alebo odvolaní sudcov, prokurátorov a vyšetrovacích úradníkov (čl. 131).

Ústavné úpravy zodpovedajú generálnej línii pohľadu na rozsah a podrobnosť ústavnej regulácie najvýznamnejších spoločenských vzťahov v tom - ktorom štáte. Očividne najpodrobnejšiu úpravu obsahuje Ústava Maltskej republiky, v ktorej sa zriadila Komisia pre správu spravodlivosti. Ustanovenia o Komisii pre správu spravodlivosti určuje čl. 101A v štrnástich veľmi podrobných odsekoch. Pokiaľ ide o právomoc tohto orgánu, zahŕňa nielen otázky uplatňovania spravodlivosti predstaviteľmi štátu. Komisia pre správu spravodlivosti rozhoduje aj o priestupkoch advokátov pri výkone ich povolania.

Národná súdna rada v Poľsku zabezpečuje nezávislosť súdov a sudcov (čl. 186 ods. 1 ústavy). Národná súdna rada má právo podať ústavnému súdu návrh na konanie vo veci súladu zákona s ústavou v rozsahu ochrany nezávislosti súdov a sudcov (čl. 186 ods. 2). Národnú súdnu radu vytvára prvý predseda najvyššieho súdu, minister spravodlivosti, predseda najvyššieho správneho súdu a osoba menovaná prezidentom republiky a ďalej 15 sudcov zvolených sudcami Najvyššieho súdu, všeobecných súdov, správnych súdov a vojenských súdov; 4 členov volí Snemovňa reprezentantov (Sejm) zo svojich členov a 2 členov volí Senát z radov senátorov. Funkčné obdobie volených trvá štyri roky (čl. 187).

Rumunská ústava zriadila Najvyššiu radu magistrátu. Táto nemá ústavou určený počet členov. Tvoria je členovia zvolení Komorou reprezentantov a Senátom na spoločnom zasadnutí oboch komôr parlamentu na obdobie štyroch rokov (čl. 132 ústavy). Najvyššia rada magistrátu predkladá prezidentovi republiky návrhy na menovanie sudcov a verejných žalobcov. V menovacích otázkach zasadnutiam rady predsedá minister spravodlivosti, ktorý nemá hlasovacie právo. Najvyššia rada magistrátu je aj disciplinárnym orgánom pre sudcov. V disciplinárnych veciach zasadnutiam rady predsedá predseda najvyššieho súdu (čl. 133 ústavy).

Podľa ústavy Slovinskej republiky Súdna rada má jedenásť členov. Päť členov volí Národné zhromaždenie na návrh prezidenta republiky z radov praktizujúcich právnikov, profesorov práva a ďalších právnikov. Šesť členov volia sudcovia zo svojich radov. Predsedu súdnej rady si volia členovia Súdnej rady (čl. 131 ústavy). Slovinská ústava nevymedzuje právomoc Súdnej rady. Možno iba vyvodiť, že Súdna rada má právo odporučiť Národnému zhromaždeniu, aby odvolalo sudcu, ak sudca poruší ústavu alebo ak sa dopustí závažného porušenia zákona pri plnení povinností vyplývajúcich z jeho funkcie (čl. 132 ods. 2 ústavy).

Súdne rady sú ústavou vytvorené aj mimo Európskej únie v Arménsku (čl. 94 a 95 ústavy z roku 1995), Chorvátsku (čl. 121 ústavy z roku 1990), Macedónsku (čl. 104 a 105 ústavy schválenej roku 1991), ba aj mimo európskeho kontinentu v Juhoafrickej republike (čl. 178 ústavy) alebo v Namíbii (čl. 85 ústavy z roku 1990). Tieto ústavy uvádza na spoločný menovateľ väčší alebo menší odklon od organizácie, akú majú súdne rady v štátoch Európskej únie.

Arménska ústava označuje prezidenta republiky za garanta nezávislosti súdnych orgánov a ustanovuje ho za predsedu Súdnej rady. Viceprezidentom je minister spravodlivosti a generálny prokurátor. Súdna rada má štrnásť ďalších členov menovaných prezidentom republiky na päť rokov. Dvaja členovia pochádzajú z radov právnych vedcov, deviati sú sudcami a traja prokurátormi (čl. 94 ústavy). Súdna rada má početné právomoci, ku ktorým patrí rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov (čl. 95 ods. 7). V disciplinárnych veciach zasadnutie Súdnej rady vedie predseda odvolacieho súdu. Ústava výslovne vylučuje prítomnosť prezidenta republiky, ministra spravodlivosti a generálneho prokurátora na disciplinárnom konaní proti sudcovi. Súdna rada sa vyjadruje k odvolaniu sudcu z funkcie, ako aj k zadržaniu sudcu a k začatiu administratívneho a trestného stíhania sudcu. Na rozdiel od komparatívne štandardných právomocí, prezident republiky môže Súdnu ra