Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a otázka viazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania (ZSP 18/2022)

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len "BSM") vyporiadal tak, že I. do vlastníctva žalovaného prikázal hnuteľné a nehnuteľné veci (konkretizované vo výroku rozsudku), II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie sumu 59 554,62 eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že manželstvo procesných strán bolo rozvedené rozsudkom, právoplatným 27. augusta 2001. Súčet hodnôt aktív ich zaniknutého BSM predstavoval 148 703,56 eur. S prihliadnutím na doterajšie dlhodobé užívanie všetkých vecí v BSM žalovaným a v súlade s jeho procesným návrhom, ktorý žalobkyňa nenamietala, vyporiadal ich BSM tak, že všetky hnuteľné a nehnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. V prospech žalobkyne započítal sumu 4 149,24 eur (pohľadávku z finančného daru od jej rodičov) a sumu 995,82 eur (splatenú pôžičku zrážkami z jej mzdy). V prospech žalovaného započítal sumu 2 987,45 eur (finančný dar jeho matky vynaložený na čiastočné splatenie pôžičky) a sumu 1 516,50 eur (predstavujúcu splatenú pôžičku zrážkami z jeho mzdy). Súd prvej inštancie mal za preukázané také právne relevantné negatívne okolnosti v manželstve procesných strán, následkom ktorých bolo úplné prenesenie ťažiska osobnej starostlivosti o maloletého syna a aj vedenie domácnosti na žalovaného; vzhľadom na to pristúpil k vyporiadaniu BSM podľa výnimočnej zásady disparity podielov strán sporu na spoločne nadobudnutom majetku, ktorú vyjadril 20%.