K (ne)možnosti čítania výpovedí bývalých spoluobvinených, či paralelne stíhaných osôb za ten istý skutok na hlavnom pojednávaní

K zániku postavenia obvineného v spoločne vedenom trestnom stíhaní najčastejšie prichádza z dôvodu vylúčenia spoluobvineného na samostatné konanie (napr. z dôvodu urýchlenia skončenia trestného stíhania voči druhému spoluobvinenému, ktorý je vo väzbe, uzatvorenia dohody o vine a treste s jedným z obvinených a podobne), zastavenia trestného stíhania voči spoluobvinenému (napr. z dôvodu neúčelnosti), či právoplatnému skončeniu trestného stíhania vo vzťahu k niektorému so spoluobvinených (napr. procesné postavenie jedného spoluobvineného zanikne z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu vo vzťahu k nemu, kým trestné stíhanie druhého spoluobvineného pokračuje, keďže podal voči trestnému rozkazu v zákonnej lehote odpor).

Obdobné praktické problémy vznikajú v prípadoch, v ktorých sa vedie paralelné trestné stíhanie viacerých osôb ohľadne tej istej trestnej činnosti (toho istého skutku, či skutkov), teda napríklad sa vedie trestné stíhanie voči dvom obvineným osobám za ten istý skutok v samostatných konaniach, ktoré neboli spojené do ­spoločného konania (ide preto napr. o spolupáchateľov, ale nejde o spoluobvinených, keďže sa proti nim nevedie spoločné trestné konanie). Tomu zodpovedajú aj prípady, v ktorých sa trestné stíhania, z rôznych dôvodov vedú až následne po sebe (napr. trestné stíhanie jednej osoby bolo právoplatne skončené a až následne bolo vznesené obvinenie inej osobe za spáchanie toho istého skutku, pre ktorý už bolo právoplatne skončené trestné stíhanie voči inej osobe).

Súdna prax je jednotná v tom, že osoba, ktorá bola pôvodne spoluobvinenou, a u ktorej toto procesné postavenie zaniklo vylúčením veci zo spoločného konania, prípadne skončením trestného stíhania v dôsledku jeho zastavenia alebo v dôsledku právoplatného rozsudku, sa vo veci vedenej proti bývalému spoluobvinenému vypočuje v procesnom postavení svedka (judikatúra R 45/1978)²⁾. Tento záver sa vzťahuje aj na prípady paralelne, či následne vedených trestných stíhaní rôznych osôb, ktoré sú súčasne, či postupne obvinené v samostatných konaniach za ten istý skutok alebo skutky a ktoré majú vypovedať v trestnej veci iného obvineného stíhaného v samostatnom konaní.

Len pre úplnosť možno uviesť, že v prípadoch bývalých spoluobvinených, ktorých procesné ­postavenie obvineného zaniklo, resp. v prípadoch, v ktorých sa o tom istom skutku vedie (alebo viedlo) paralelne trestné stíhanie voči dvom, či viacerým osobám, ktoré vypovedajú v trestných veciach ostatných osôb v procesnom postavení svedka, ide o špecifickú situáciu, keď v procesnom postavení vypovedá osoba, ktorá svedkom, v materiálnom zmysle, nie je, pretože ide o osobu podozrivú zo spáchania skutku ohľadne, ktorého vypovedá. Svedok v materiálnom zmysle môže totiž byť vždy len osoba odlišná od páchateľa, pričom v prípade výsluchov bývalých spoluobvinených osôb, či paralelne vedených trestných stíhaní o tom istom skutku toto pravidlo neplatí. Takáto osoba nadobudne procesné postavenie svedka nie preto, že určitý skutkový dej, ktorého sa dopustila iná osoba pozorovala svojimi vlastnými zmyslami, ale len v dôsledku procesnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a ich rozhodnutí o tom, či sa voči určitým osobám bude alebo nebude viesť spoločné konanie, respektíve takéto procesné ­postavenie ­nadobudne v dôsledku skoršieho ukončenia ­trestného stíhania vedeného voči nej, než voči spoluobvinenému.

Tu možno pripomenúť aj judikatúru (R 39/1970), ktorá uvádza, že skutočnosť, že páchateľ trestného činu, ktorý bol vypočutý ako svedok v trestnej veci iného obvineného a vypovedal nepravdu ohľadne svojho trestného činu, bol riadne poučený o práve odoprieť výpoveď, má len procesný význam v tom smere, že takúto výpoveď treba považovať za dôkaz výpoveďou svedka. Nemá však hmotnoprávny význam v tom smere, že sa takýto páchateľ dopúšťa trestného činu krivej výpovede, pretože vyvodzovanie trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu krivej výpovede by tu odporovalo zásade, že obvinený nesmie byť donucovaný k priznaniu žiadnym spôsobom.

Vybrané prípady z praxe, ktoré sa zao­berali danou problematikou a ponúkajú aj možné riešenia aplikačných problémov:

Súd prvého stupňa založil odsúdenie obžalovaného M. S. na výpovedi O. P., ktorú vykonal ešte v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného. O. P. bol v posudzovanej trestnej veci pôvodne spoluobvinený s M. S., avšak jeho procesné postavenie obvineného zaniklo právoplatnosťou trestného rozkazu, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Vzhľadom k uvedenému bol v trestnej veci obžalovaného M. S. vypočutý na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka, pričom odoprel výpoveď. Súd prvého stupňa následne podľa § 263 ods. 3 písm. c) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") prečítal jeho výpoveď vykonanú ešte v procesnom postavení obvineného z prípravného konania, ktorú považoval za podstatný (rozhodujúci) usvedčujúci dôkaz voči obžalovanému M. S.

Krajský súd v Bratislave zrušil odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, keďže takýto procesný postup súdu prvého stupňa nebol v súlade so zákonom. Vychádzal pritom z ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tz 5/2006), z ktorej vyplýva, že bývalý spoluobvinený má právo ako svedok vždy odmietnuť vypovedať a to aj za situácie, ak je jeho trestná vec právoplatne skončená, pričom ak toto svoje právo využije, nie je možné jeho výpoveď, ktorú urobil v procesnom postavení obvineného prečítať. Z tohto hľadiska je dôležité aj to, že takúto predchádzajúcu výpoveď nie je možné prečítať ani ako listinný dôkaz. Vzhľadom na to, že O. P. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, neboli splnené podmienky na čítanie jeho výpovede, uskutočnenej v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného v zmysle § 263 ods. 3 TP.³⁾

Odvolací súd pritom skonštatoval, že by nebolo v súlade so