Kontrola odpočúvania mimo trestného konania

Z hľadiska zamerania tohto článku možno uviesť, že zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje súdnu kontrolu používania informačno-technických prostriedkov ako aj následnú kontrolu Národnou radou SR (ďalej len "národná rada").

Zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje podmienky použitia informačno-technického prostriedku, bez predchádzajúceho súhlasu toho, komu orgán štátu zasahuje do súkromia. Úprava zákonných podmienok informačno-technického prostriedku je všeobecná, a to tak z hľadiska určenia podmienok a rozsahu ochrany súkromia bez rozlíšenia medzi orgánmi štátu, ktoré sú oprávnené ho použiť.³⁾

V súvislosti so súdnou kontrolu odpočúvania zákon o ochrane súkromia ustanovuje obsahové náležitosti žiadosti o udelenie súhlasu sudcom na použitie informačno-technického prostriedku, ktorými sú:

a) druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť, miesto jeho použitia, navrhovaný čas trvania jeho použitia, údaje o osobe, voči ktorej sa má tento prostriedok použiť,

b) informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť,

c) dôvody na použitie informačno-technického prostriedku.

Nutnosť kvalifikovaného odôvodnenia žiadosti možno podporiť aj tým, že súd nesmie rozhodnúť o žiadosti, ktorá nemá zákonom ustanovené náležitosti, a takúto žiadosť vráti žiadateľovi ako neúplnú.

Druhom informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť sa rozumie napr. niektorý z technických prostriedkov používaných utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností.

Splnenie podmienky o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť možno vnímať ako "" (posledná možnosť), teda výsledok konania nemožno dosiahnuť iným spôsobom. Vyžaduje sa preukázanie informácií o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa podáva žiadosť o súhlas súdu. Z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred odpočúvaním je zrejmé, že nie je podstatný rozsah v akom majú byť tieto informácie uvedené, ale to, aby v žiadosti uvedené boli, a to konkrétne tak, ako to vyžaduje zákon. Z tohto dôvodu je potrebné, aby orgán štátu v podanej žiadosti uviedol konkrétne skutočnosti - informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti (napr. neúspešné vykonanie iných tzv. operatívnych úkonov), pre ktorú sa podáva žiadosť o súhlas súdu.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním o použití informačno-technického prostriedku pri odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností. Na druhej strane ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, že "v zásade treba všetky takéto rozhodnutia odôvodňovať, pričom preskúmateľnosť dôvodnosti vydania súhlasu či príkazu si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky pre zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia, ktoré sa musí opierať o konkrétne skutočnosti, je súhlas spravidla nepreskúmateľný."⁴⁾ Tento názor možno podporiť rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, ktorý uviedol v prípade Hoechst z 21. septembra 1989, že "akýkoľvek zásah verejnej moci do súkromnej sféry akejkoľvek osoby, tak fyzickej, ako aj právnickej, musí mať právny základ a musí byť zákonne odôvodnený a musí poskytovať ochranu pred svojvoľným a neprimeraným zásahom." S prihliadnutím k týmto rozhodnutiam, ako aj k čl. 152 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru možno konštatovať potrebu odôvodňovania súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov.

Zákon o ochrane pred odpočúvaním ustanovuje postup, ktorý musí byť dodržaný, ak niektorý z orgánov štátu zamýšľa použiť informačno-technický prostriedok. O použití informačno-technického prostriedku pri odpočúvaní a zaznamenávaní v rámci telekomunikačných činností (§ 4a zákona o ochrane pred odpočúvaním) vecne príslušný vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a civilným zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany SR v súvislosti s ich pracovnou činnosťou alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo je Krajský súd v Trenčíne. V ostatných prípadoch je vecne príslušný krajský súd; to neplatí, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu (§ 14 TP). Miestne príslušným krajským súdom na rozhodovanie o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov je ten, v ktorého obvode má sídlo žiadateľ o vydanie súhlasu na ich použitie alebo jeho organizačný útv