Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Práva účastníka správneho konania

8/2013
Práva účastníka správneho konania
§ 16 písm. b), § 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov
§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
§ 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 Občianskeho súdneho poriadku
1. Inštitút súčinnosti je upravený vo viacerých ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku v znení neskorších predpisov (§ 3 ods.2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností.
2. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania.
3. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
8 Sžo 112/2010
Skutkový stav:
Krajský súd v B.
napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozsudku a postupu žalovaného mal preukázané, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím z 18. decembra 2007 uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1, písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o vysielaní a retransmisii") za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 písm. b) tohto zákona sankciu - upozornenie na porušenie zákona.
Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný na základe sťažnosti smerujúcej voči T. J., vykonal šetrenie monitorovaním za účelom kontroly dodržiavania povinností podľa § 16 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii a to vysielania programu N. P. 27. júna 2007, pričom sťažnosť a následné šetrenie smerovali k odvysielaniu príspevku o vymáhaní koncesionárskych poplatkov spoločnosťou L. P., s.r.o., ktorej nebol poskytnutý priestor na vyjadrenie k veci. V správe o šetrení z 28. augusta 2007 boli monitorované aj príspevky v spravodajských programoch Noviny a N. P. o tejto téme z 25. júna 2007, 26. júna 2007, 27. júna 2007 a 29. júna 2007 v ktorej sa nachádza doslovný prepis odvysielaných príspevkov. V analýze zo šetrenia žalovaný uviedol, že sťažnosť smerovala proti príspevku o vymáhaní koncesionárskych poplatkov v programe N. P., ktorý je publicistickou reláciou a že priestor na vyjadrenie nemusí byť daný druhej strane v tom istom vysielaní [§ 16 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii], ale v rámci vysielanej programovej skladby. Žalovaný preto vykonal monitorovanie aj dva dni pred a dva dni po príspevku voči ktorému smerovala sťažnosť. V predmetnom príspevku zaznelo aj upozornenie moderátorky, že danej téme sa bude venovať aj relácia Noviny, pričom z obsahu vysielania bolo zrejmá aj zmienka o spoločnosti L. P., a.s. v súvislosti so slovnými spojeniami "vymáhačská firma sa vyhráža...., vymáhačským aktivitám". Z administratívneho spisu bolo ďalej žalovaným zistené, že odvysielaním príspevku "S. p." v programe N. P. 27. júna 2007 žaloba neporušil zákon.
Súčasným monitorovaním ďalších spravodajských príspevkov 25. júna 2007 až 29. júna 2007, žalovaný zistil možné porušenie § 16 písm. a) zákona o vysielaní a retransmisii z dôvodu, použitia vyjadrení, slovných spojení použitých moderátormi, redaktormi, a v názvoch na obrazovke, ktoré mali charakter subjektívnych hodnotení a ktoré žalovaný nepovažoval za nestranné [išlo o vyjadrenia
"drzosť vymáhačov, neschopnosť štátu, výpalníctvo v podobe koncesionárskych dlhov, spravodlivosť na Slovensku melie z posledného, politici a dokonca ten, ktorý spravodlivosť riadi si ešte nevšimol, že tento štát dovolil predať státisíce svojich občanov do finančného otroctva, nešťastníci dostali aspoň bútľavú vŕbu, predsa len prišiel (jeden z členov vlády), výpalné metódy, je poburujúce, že niečo také sa v našej krajine deje a právny systém je na lapajov krátky, zdieraní koncesionári, čo to máme za vládu, že nič nerobí, politici sú zaneprázdnení, voľby ešte ďaleko, na občana niet času"
pričom dotknutým členom vlády, premiérovi a ani jednému predstaviteľovi dotknutých strán nebol daný priestor na vyjadrenie. V príspevku "Výpalné metódy vymáhačskej firmy" z 29. júna 2007 bola spoločnosť L. P., a.s. označená za zdierača koncesionárov, zákonného zdierača slušných koncesionárov, vymáhač spôsobujúci zúfalé výkriky, pričom jej nebol daný priestor na vyjadrenie a na základe toho dospel žalovaný k záveru, že doručená sťažnosť bola neopodstatnená, ale na základe vlastného monitorovania iných príspevkov venujúcich sa danej téme zistil možné porušenie § 16 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.
Žalobca sa na základe oznámenia o začatí správneho konania vo veci možného porušenia § 16 písm. b) v súvislosti s možným nezabezpečením objektívnosti a nestrannosti v príspevku "Výpalné metódy vymáhačskej firmy" v programe N. z 29. júna 2007 o cca. 19.30 hod a o poučení o jeho procesných právach k veci vyjadril tak, že odvysielaný príspevok považoval za objektívny a nestranný, pretože sa v ňom vyjadrovali politici rôznych politických strán. Informácie boli vecné, správne a vhodne použité. Vysielateľ sa všemožne snažil o vyjadrenie spoločnosti L. P., a.s., ktorá redaktora prostredníctvom hovorcu informovala, že sa vyjadrí prostredníctvom tlačovej, resp. písomnej správy, pričom tento tel. rozhovor odznel v príspevku. V príspevku neboli použité žiadne hodnotiace komentáre spochybňujúce zákonnosť postupu tejto spoločnosti. Žalobca žiadal konanie zastaviť. Dôkazy alebo iné návrhy žalobca žalovanému nepredložil. Dňa 18. decembra 2007 prebehlo rokovanie žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru, že odvysielaním predmetného príspevku došlo k porušeniu § 16 písm. b) zákona o vysielaní a retransmisii.
Krajský súd
ďalej zistil, že žalobca v žalobe namietal nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný v správnom konaní porušil svojím postupom viaceré základné pravidlá správneho konania ustanovené v správnom poriadku.
Krajský súd
poukázal
na to, že upozornenie je samostatným druhom sankcií. Svojím charakterom je výlučne výchovným opatrením, s cieľom prevencie. Túto úlohu môže plniť len vtedy, ak obsahuje poučenie, navádzacie postupy pre ďalšiu činnosť. Od vysielateľov totiž spravidla nemožno očakávať, že rovnakú povinnosť porušia totožnou reláciou, či príspevkom. Upozornenie musí teda určitým spôsobom určiť jasné pravidlá pre ním riešený typ programu, či témy, najmä ak k porušeniu povinnosti došlo spôsobom spracovania, či reprezentácie.
Krajský súd
konštatoval
, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný dostatočne podrobne rozviedol, v čom videl porušenie zákona, uviedol akým spôsobom by bola zaručená objektívnosť a nestrannosť - umožnením dotknutej osoby vyjadriť sa k veci, oddelením spravodajskej časti od publikovania hodnotení a komentárov, uvádzanie pravdivých informácií. Mal za to, že žalovaný poskytol žalobcovi priestor na vyjadrenie sa k veci, predloženie nových dôkazov, poučil ho o možnosti nahliadnuť do spisu, z ktorého si mohol zabezpečiť kópie a odpisy, z ktorých dôvodov nepovažoval námietky žalobcu týkajúce sa poruš
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).