Vzťah všeobecného a osobitného zákona

Okresný súd rozsudkom určil, že žalobca v prvom rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území S., ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. xxx ako parcela č. xxx - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 531 m2 , a dom súpisného čísla 878, stojaceho na parcele č. xxx (ďalej len "nehnuteľnosti") v podiele 1/2 a 1/2 predmetných nehnuteľností patrí do dedičstva po nebohej I. F., rodenej M., zosnulej 19. novembra 1988. Žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi 1 109 322,50 Sk trov konania. Zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým priznal žalobcovi v prvom rade oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne mu priznal oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 50% a žalobcu v prvom rade zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu 79 000 Sk súdneho poplatku.

V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností boli rodičia žalobcu v prvom rade a právnej predchodkyne žalobcov v druhom a treťom rade - F. M. a R. M., rodená W. Po ich vyhlásení za mŕtvych 31. mája 1946 sa na základe svedectva o dedičstve vydaného okresným súdom z 9. septembra 1948 stali vlastníkmi nehnuteľností a boli zapísaní v pozemnoknižnej vložke č. xxx pre katastrálne územie K. žalobca v prvom rade a právna predchodkyňa žalobcov v druhom a treťom rade I. F., a to každý v 1/2. Žalobca v prvom rade a I. F. nehnuteľnosti užívali do roku 1949, kedy odišli z republiky. Na základe výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu z 31. marca 1952 číslo I-55/2204/23-1952 vydaným podľa § 4 ods. 7 Dekrétu prezidenta republiky č. 101/1945 Zb. došlo v pozemnoknižnej vložke č. xxx pre katastrálne územie K. 20. septembra 1952 k zápisu vlastníctva nehnuteľností na Československý štát - K., n. p. (t. č. je vlastníkom Z., a.s.). Súd prvého stupňa pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky pre znárodnenie podľa Dekrétu prezidenta republiky č. 101/1945 Zb. o znárodnení niektorých podnikov priemyslu potravinárskeho (ďalej len "Dekrét č. 101/1945 Zb.") dospel k záveru, že podmienky pre znárodnenie splnené neboli, keďže nebolo v súlade s § 4 ods. l Dekrétu č. 101/1945 Zb. vydané individuálne správne rozhodnutie vydané ministrom výživy o tom, že sú splnené podmienky znárodnenia. Rozhodnutie ministra výživy bolo zásadnou podmienkou znárodnenia, bez splnenia ktorej nemohlo k znárodneniu dôjsť. Keďže nebolo preukázané, či takéto rozhodnutie ministrom výživy bolo vydané a či výmer Povereníctva potravinárskeho priemyslu z 31. marca 1952 č. I-55/2204/23-1952 je právoplatný, žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovel, keď súčasne vychádzal z toho, že znárodnenie majetku podľa Dekrétu č. 101/1945 Zb. nebolo reštitučným dôvodom podľa § 1 zákona č. 403/1990 Zb., z ktorého dôvodu sa žalobcovia nemohli zmiernenia majetkových krívd domáhať podľa tohto osobitného predpisu, ale iba podľa všeobecného právneho predpisu. Mal za to, že žalobcovia v konaní preukázali aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP"). Tento je daný tým, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný a tento stav nezodpovedá skutočnému vlastníckemu vzťahu a iba rozhodnutie súdu umožní žalobcom zosúladiť tento zápis so skutočnosťou. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. l OSP.

Krajský súd na odvolanie žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobcov zaviazal v lehote troch dní nahradiť žalovanému trovy ko