Zrušenie rozsudku deklarujúceho povinnosť klienta zaplatiť advokátovi odmenu za poskytnutie právnej služby (ZSP 19/2022)

V žalobe žalobca uviedol, že ním od žalovanej (Slovenskej republiky) požadovaná náhrada škody vo výške 278 483,50 eur predstavuje odmenu za právne zastupovanie vyplatenú advokátovi na základe právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí, ktoré boli po podaní dovolania zrušené Najvyšším súdom SR (ďalej aj "najvyšší súd") pre ich nezákonnosť.

Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca v zmysle rozsudkov uvedených v žalobe, ktoré boli ako nezákonné zrušené najvyšším súdom, zaplatil advokátovi odmenu za zastupovanie. Žalobca po zrušení týchto rozsudkov uplatnil žalobou najprv nárok na zaplatenie žalovanej sumy voči advokátovi (po smrti advokáta voči jeho právnym nástupcom - synom) titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou zaplatenou žalobcom advokátovi (278 809,35 eur) a sumou, ktorú žalobcovi zaplatili právni nástupcovia advokáta (325,85 eur). Súd prvej inštancie pri posudzovaní opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku vzal na zreteľ ustanovenia § 3, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj "ZZŠ") a zdôraznil, že v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nebola riešená otázka, či právny dôvod plnenia poskytnutého žalobcom advokátovi spočíval alebo nespočíval v hmotnom práve. Iba ak by právny dôvod na plnenie nebol daný hmotným právom, došlo by zrušením rozhodnutí súdov k odpadnutiu právneho dôvodu, a tým k vzniku bezdôvodného obohatenia. Poznamenal, že žalobca si nep