Rozsudok Súdneho dvora EÚ o čiastočnom prerušení konania

Dňa 17. mája 2023 bolo zverejnené krátke tlačové komuniké Súdneho dvora EÚ týkajúce sa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-176/22, o čiastočnom prerušení konania vo veci samej.

Tento rozsudok priniesol viaceré zaujímavosti. Jednou z nich je, že Súdny dvor EÚ vyložil pre vnútroštátny súd Štatút Súdneho dvora ako prameň práva Európskej únie (ďalej len "Únia"). Ďalšou je, že Súdny dvor EÚ pripúšťa, aby napriek položeniu prejudiciálnej otázky konanie pred vnútroštátnym súdom v určitej časti pokračovalo. Účelom tohto článku je zamyslieť sa nad tým, aké právne dôsledky môže mať uvedený rozsudok na slovenské súdy.

Predmetom konania bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ") podaný rozhodnutím Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 8. marca 2022, ktorý súvisí s trestným konaním proti BK, ŽP (pre trestné činy korupcie) za účasti Specializirana prokuratura.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týkal článku 23, prvého odseku Štatútu Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje článok 267 ZFEÚ, rozhodnutie súdu členského štátu, ktorým preruší svoje konanie a podá návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke, oznámi Súdnemu dvoru EÚ príslušný súd. Toto rozhodnutie potom oznámi tajomník Súdneho dvora EÚ účastníkom konania, členským štátom a Komisii, ako aj inštitúcii, orgánu alebo úradu alebo agentúre, ktoré prijali akt, ktorého platnosť alebo výklad sú sporné.

Z bulharského práva a z návrhu na položenie prejudiciálnej otázky vyplýva, že ak vnútroštátny súd podá návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor EÚ, podľa pravidiel uplatniteľných na konanie vo veci samej sa trestné konanie preruší.

Skutkový stav v prejednávanej veci bol taký, že Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) podala na vnútroštátnom súde obžalobu na BK a ŽP za trestné činy korupcie, ktorých sa mali dopustiť ako policajní vyšetrovatelia. BK namietal právnu kvalifikáciu trestného činu korupcie, navrhovanú prokuratúrou. Vnútroštátny súd, ktorý mal pochybnosti o svojej právomoci zmeniť kvalifikáciu predmetného skutku bez toho, aby predtým o tom informoval stíhanú osobu, podal na Súdny dvor EÚ návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa výkladu čl. 6 ods. 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 2012, s. 1) a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie. Tento návrh je predmetom sporu vo veci C-175/22.

K zatknutiu BK a ŽP došlo v ich služobných priestoroch, ktorých chodby boli vybavené videokamerami. Na videokamerách bola zaznamenaná časť zatknutia, ako aj objavenie označených bankoviek. BK a ŽP namietali aj spôsob, akým boli zatknutí, vrátane objavenia označených bankoviek v kancelárii ŽP. Vnútroštátny súd uviedol, že až do podania predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania boli vypočuté niektoré osoby prítomné na uvedenom zatknutí a časť dotknutých videozáznamov bola preskúmaná. Zdôraznil, že je potrebné vypočuť ešte minimálne tri ďalšie osoby a preskúmať druhú časť týchto videozáznamov, ako aj dôkazový materiál získaný pomocou skrytej kamery a skrytého mikrofónu. Uviedol, že z . Tieto dôkazy podľa neho , ktoré položil vo veci C-175/22. Podľa vnútroštátneho súdu po získaní uvedených dôkazov bude môcť prerušiť konanie vo veci samej v celom rozsahu, až kým nezíska odpoveď Súdneho dvora EÚ na položené otázky. Po získaní odpovede bude súd pokračovať v konaní, informuje stíhanú osobu o eventuálnej zmene právnej kvalifikácie dotknutých skutkov a po vypočutí účastníkov konania rozhodne o merite veci.

Bulharský vnútroštátny súd sa tak Súdneho dvora EÚ opýtal, či vzhľadom na čl. 23 Štatútu Súdneho dvora EÚ môže pokračovať v rozhodovaní vo veci samej, najmä či môže pokračovať v zhromažďovaní dôkazov po tom, čo sa obrátil na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnymi otázkami vo veci C-175/22. Podľa bulharského súdu návrh na začatie prejudiciálneho konania nutne vyžaduje, aby bolo prerušené rozhodovanie vo veci samej, pokiaľ ide o otázky položené v rámci tohto prejudiciálneho konania. Domnieval sa však, že v konaní by sa mohlo pokračovať, pokiaľ ide o aspekty, ktoré nie sú predmetom uvedeného návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pričom je evidentné, že žiadne meritórne rozhodnutie nemôže byť vydané pred získaním odpovede Súdneho dvora EÚ na položené otázky. Takýto prístup by podľa jeho názoru umožnil v zmysle čl. 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie. Konanie vo veci samej vnútroštátny súd prerušil v celom rozsahu až do získania odpovede Súdneho dvora na otázku položenú v predmetnej veci.

Vnútroštátny súd položil Súdnemu dvoru EÚ nasledujúcu otázku:

Listom z 5. augusta 2022 Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto, Bulharsko) informoval Súdny dvor EÚ o tom, že na základe legislatívnej zmeny, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že niektoré trestné veci prejednávané na tomto súde, vrátane veci samej, boli od tohto dátumu postúpené Sofijski gradski săd (Krajský súd Sofia-mesto).

Bulharská vláda v konaní pred Súdnym dvorom EÚ argumentovala, že návrh na začatie prejudiciálneho konania je neprípustný z dôvodu, že vnútroštátny súd neoznámil Súdnemu dvoru EÚ skutkové a právne okolnosti, ktoré by mu umožnili uskutočniť výklad práva Únie, ktorý by bol pre vnútroštátny súd užitočný. Vláda uviedla, že § 488 Trestného poriadku, ktorý nebol spomenutý v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, špecificky upravuje prerušenie trestného konania, pokiaľ Súdnemu dvoru EÚ bol predložený návrh na začatie prejudiciálneho konania. Podľa tohto ustanovenia a s výhradou overenia, ktoré prípadne prislúcha vnútroštátnemu súdu, sa konanie vo veci samej preruší v celom rozsahu, no môže sa v ňom pokračovať už pred vydaním rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o