Hrozí trestné stíhanie sudcom, ktorí "pri rozhodovaní svojvoľne aplikujú právo"?

(Keď odstránite spravodlivosť, čo zostane zo štátu než veľké lúpežníctvo?) Tieto slová sv. Augustína sa často citujú pri rôznych príležitostiach, týkajúcich sa najmä reforiem súdnictva. Ja ich teraz citujem najmä preto, že sa obávam o spravodlivosť nášho štátu v súvislosti s terajším a budúcim vývojom v našom súdnictve, ktoré sa nachádza vo vážnej kríze, či v nebezpečí.

Toto nebezpečie nevidím len v tom, že niektorí sudcovia pri výkone svojho povolania zlyhali, ale hlavne v tom, že zákonodarná a výkonná moc sa snaží získať čoraz väčší vplyv na sudcov a tým nepriamo aj na výkon súdnictva najmä v tejto dobe, keď voči súdnej moci sa vo všeobecnosti uplatňuje princíp kolektívnej viny. To samozrejme nemožno zľahčovať, lebo tieto prehrešky sudcov skutočne dobrému menu súdnictva neprispievajú. Prinášajú navyše nebezpečenstvo, že - aj keď ide nepochybne o exces jednotlivca - bude tento exces zneužitý na rôzne ataky proti justícii pod heslom: keď to urobil jeden, určite to urobia všetci. Kto má pamäť, určite si spomenie, že pod týmto heslom bolo na začiatku prvej dekády druhého tisícročia (2002 až 2006) sudcovstvo ako anonymizovaný celok tiež zanášaný rôznym populistickým bahnom a niektorí sudcovia boli dokonca perzekvovaní orgánmi činnými v trestnom konaní, a ako sa neskôr ukázalo, bezdôvodne. Za to im potom príslušný civilný súd priznal niekoľko stotisícové odškodnenia podľa zákona o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup; k zosobneniu tejto náhrady vinníkom dehonestácie sudcov však už nedošlo. Preto zrejme nie náhodou sme teraz svedkami zavedenia do nášho právneho poriadku trestného činu porušenia práva sudcom, spolu s likvidáciou ich funkčnej imunity plánovaným vypustením čl. 148 ods. 4 ústavy.

Nový trestný čin "ohýbanie práva" mal mať ambíciu nasledovať nemecký vzor, avšak robí tak v podstate