Je § 363 Trestného poriadku skutočne mimoriadnym opravným prostriedkom?

Jedným z nových inštitútov, ktoré zaviedla rekodifikácia slovenského trestného konania vykonaná prijatím a nadobudnutím účinnosti zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj "TP") bolo zavedenie nového mimoriadneho opravného prostriedku v rámci predsúdnej časti trestného konania - inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. TP (ďalej aj ako "zrušenie právoplatných rozhodnutí"). Tento inštitút svojim zameraním a povahou, spolu s inštitútom dovolania podľa § 368 a nasl. TP, nahradil mimoriadny opravný prostriedok zavedený v predchádzajúcom Trestnom poriadku - inštitút sťažnosti pre porušenie zákona podľa § 266 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. zákona o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok).

Tento nový inštitút sa stal v ostatnom čase, najmä s ohľadom na jeho aplikáciu zo strany generálneho prokurátora v mediálne exponovaných trestných veciach, mimoriadnym nielen svojim systematickým zaradením v rámci Trestného poriadku, ale aj polemikou, ktorú jeho aplikácia nielen v laickej, ale aj odbornej verejnosti, vyvolala.

Cieľom príspevku je analyzovať najmä súčasný stav používania tohto inštitútu, so zameraním na aplikačné problémy s ním spojené. V príspevku sa zameriame najmä na to, či z hľadiska aplikácie tohto inštitútu v praxi, napĺňa jeho využívanie charakter mimoriadneho opravného prostriedku alebo ide skôr charakterom aplikácie o akýsi skrytý "riadny" opravný prostriedok.

Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku zámerom zavedenia inštitútu bolo "...umožniť vo veciach v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor." Podľa dôvodovej správy malo ísť tak o operatívnejšie konanie a súčasne malo dôjsť k odbremeneniu súdov, na ktoré prešli ďalšie nové formy konania a rozhodovania, t.j. odklony, pričom podľa zámeru zákonodarcu aj samo kontradiktórne hlavné pojednávanie malo byť procesne náročnejšie.

Pôvodne znel § 363 ods. 1 TP po prijatí TP nasledovne: "Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci." Uvedená úprava pretrvala až do 31. decembra 2015, kedy s účinnosťou od 1. januára 2016 bola zákonom č. 401/2015 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, druhá veta predmetného ustanovenia vypustená a znenie § 363 ods. 1 TP nadobudlo v súčasnosti platnú a účinnú podobu.

Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z.z.bola táto zmena odôvodnená tým, že návrh reaguje na poznatky z aplikačnej praxe. Z dôvodovej správy vyplýva, že vypustenie definície toho, čo sa rozumie porušením zákona malo umožniť generálnemu prokurátorovi, aby mohol zrušiť akékoľvek rozhodnutie (procesné, medzitýmne, meritórne) prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, samozrejme, za podmienky, že ide o rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon, resp. jeho vydaniu predchádzal nezákonný postup. K uvedenej novelizácii a jej zdôvodneniu treba uviesť, že napriek tomu, že zo zdôvodnenia vyplýva, že do vykonania zmeny mal generálny prokurátor možnosť zrušiť len právoplatné meritórne rozhodnutia v prípravnom konaní, prax bola iná. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že novelou príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006, ktorý demonštratívne v čl. 7 ods. 2 uvádzal uznesenia voči ktorým možno postupovať podľa § 363 TP, príkazom generálneho prokurátora č. 3/2012 s účinnosťou od 1. marca 2012, sa čl. 7 ods. 2 príkazu generálneho prokurátora č. 4/2006 doplnil aj o uznesenie o vznesení obvinenia, ako o uznesenie, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 363 ods. 1 TP. Pritom uznesenie o vznesení obvinenia podľa § 206 TP je procesným rozhodnutím, nie rozhodnutím meritórnym.

Rovnako tak zákonom č. 401/2015 Z.z. vykonaná novelizácia ustanovenia § 363 ods. 1 TP nebola dôsledná, a to najmä s ohľadom na znenia ostatných ustanovení súvisiacich s predmetným ustanovením, čo do dnešnej doby vedie k nejednoznačnosti výkladu použiteľnosti predmetného ustanovenia § 363 ods. 1 TP, najmä z hľadiska rozhodnutí, voči ktorým tento mimoriadny opravný prostriedok možno použiť.

V kontexte treba poznamenať, že 1. októbra 2011 nadobudla účinnosť novela zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre vykonaná zákonom č. 220/2011 Z.z., ktorá doplnila § 6 zákona č. 153/2001 Z.z. o ods. 8 až 10, ktorými bol vymedzený zákaz tzv. negatívnych pokynov zo strany nadriadeného prokurátora. Novelou § 363 ods. 1 TP vykonanou zákonom č. 401/2015 Z.z., ktorej cieľom, podľa dôvodovej správy, bolo dať možnosť generálnemu prokurátorovi zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní, sa tento zákaz negatívnych pokynov de facto obišiel, keď generálny prokurátor nemusí dávať negatívny pokyn, má mať totiž (vychádzajú zo zdôvodnenia dôvodovej správy k zákonu č. 401/2015 Z.z.) právomoc danú § 363 a nasl. TP ex offo zrušiť akékoľvek rozhodnutie v prípravnom konaní.

Napriek deklarovanému prvotnému zámeru zákonodarcu, že inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí má slúžiť generálnemu prokurátorovi na nápravu nezákonnosti konečných rozhodnutí policajta, resp. prokurátora v prípravnom konaní, sa tento zámer v praxi nenaplnil, a podľa nášho názoru sa tento inštitút využíva najmä voči procesným, a nie meritórnym rozhodnutiam, čomu prispela aj nedotiahnutá zmena ustanovenia § 363 ods. 1 TP vykonaná zákonom č. 401/2015 Z.z. Z dikcie ustanovenia § 363 ods. 1 TP, najmä v spojení s § 364 ods. 2 TP a § 366 ods. 1 TP. Totiž ani pri súčasnej úprave jednoznačne explicitne nevyplýva rozsah rozhodnutí, na nápravu ktorých je ako mimoriadny opravný prostriedok určený. Naopak, znenie tohto ustanovenia, bez ďalšieho, skôr navodzuje, že tento mimoriadny opravný prostriedok môže generálny prokurátor využiť vo vzťahu k akémukoľvek právoplatnému rozhodnutiu policajta alebo prokurátora, bez ohľadu na skutočnosť, či ide o konečné (meritórne) rozhodnutie alebo len rozhodnutie procesnej povahy, prípadne organizačno-technického charakteru. Dokonca z ustanovenia § 363 ods. 1 TPpriamo nevyplýva, že musí ísť nevyhnutne o rozhodnutie vydané v prípravnom konaní. Výsadnou a fundamentálnou podmienkou aplikácie inštitútu z hľadiska jeho prípustnosti a pôsobnosti je totiž existencia právoplatného rozhodnutia policajta alebo prokurátora, bez ohľadu na štádium predsúdnej časti trestného konania, v ktorom bolo vydané.

Uvedené v praxi viedlo k aplikácii tohto mimoriadneho opravného prostriedku elementárne vo väčšine prípadov voči právoplatnému uzneseniu policajta, prípadne prokurátora o vznesení obvinenia konkrétnej osobe podľa § 206 TP, dokonca k uplatňovaniu tohto mimoriadneho opravného prostriedku voči takým rozhodnutiam policajta (prokurátora) ako je uznesenie o vylúčení veci obvineného podľa § 21 ods. 1 TP, prípadne voči uzneseniu o začatí trestného stíhania podľa § 199 TP. Aplikácia tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa tak v praxi zvrhla na preskúmavanie právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, ktorým sa trestné konanie samo nekončí a ide o procesné rozhodnutia. Prax tak z nášho hľadiska naznačuje, že tento mimoriadny opravný prostriedok sa skôr využíva zo strany obvinených a obhajcov ako ďalší kvázi riadny opravný prostriedok, ak svojimi sťažnosťami nedosiahnu nimi želané rozhodnutie prokurátora vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu (najčastejšie uzneseniu o vznesení obvinenia).

To, že dominanciu medzi preskúmavanými právoplatnými rozhodnutiami pri postupe podľa § 363 a nasl. TP má uznesenie o vznesení obvinenia konkrétnej osobe, resp. rozhodnutie prokurátora o sťažnosti voči takémuto rozhodnutiu, vyplýva aj z logiky veci, kedy sa obvinená osoba nebude zrejme brániť iným uzneseniam vo vzťahu k svojej osobe, ktorými reálne konanie končí v prípravnom konaní, pretože také rozhodnutia (okrem obžaloby) sú v zásade v prospech obvineného (postúpenie veci - § 214 TP, zastavenie - § 215 TP), resp. vydané na základe jeho priznania sa k spáchaniu skutku (podmienečné zastavenie trestného stíhania - § 216 TP, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúc