Možno výpovede obžalovaného uskutočnené v iných, mimotrestných konaniach, čítať v trestnom konaní ako listinné dôkazy

Je samozrejmé, že výsluch obvineného musí byť zachytený na určitom médiu (pravidelne ide o zápisnicu, ktorá má písomnú podobu, respektíve o zvukový záznam z hlavného pojednávania), avšak to neznamená, že nosič dôkazu rozhoduje o tom, o aký konkrétny dôkazný prostriedok pôjde. Napríklad výsluch obvineného zachytený na papieri nie je listinným dôkazom len preto, že je zachytený na papieri, respektíve nie je vecným dôkazom len preto, že je zachytený na zvukovom zázname. To platí aj pre výpovede, ktoré boli vykonané v inom ako trestnom konaní a ktoré následne niektorá zo strán navrhuje prečítať v trestnom konaní ako listinný dôkaz.

Dôsledné rozlíšenie medzi dôkazným prostriedkom v zmysle Trestné­ho poriadku (t.j. dôkazným prostriedkom, ktorý má všetky parametre dôkazného prostriedku stanoveného týmto zákonom) a nosičom dôkazu (či dôkazného prostriedku) je nevyhnutné pre dodržanie zákonnosti dokazovania v konaní pred súdom a tým aj pre spravodlivé rozhodnutie veci¹⁾

Za dôkazný prostriedok - výsluch obvineného možno považovať len takú výpoveď obvinenej osoby, ktorá spĺňa všetky formálne ako aj obsahové náležitosti uvedené v ustanovení § 121 a nasl. Trestného poriadku (ďalej aj "TP"), teda z hľadiska obsahového vedenia výsluchu musí byť obvinený pred výsluchom riadne poučený, musia sa zisťovať jeho pomery (musí byť oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu a s jeho právnou kvalifikáciou), musí mu byť daná možnosť na tzv. monológovú časť výsluchu (súvislé opísanie skutočností, ktoré sú predmetom obvinenia) a môže nasledovať (fakultatívne) tzv. dialógová časť výsluchu (kladenie otázok a ich zodpovedanie obvineným). Z formálneho hľadiska musí výsluch vykonať orgán činný v trestnom konaní alebo súd činný v trestnom konaní. Podstatným pre zistenie, či ide o dôkazný prostriedok - výsluch obvineného, v zmysle Trestného poriadku, je teda aj to, kto výsluch realizuje.

Napríklad spísanie zápisnice o výpovedi obvineného inou osobou než orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom - napríklad obhajcom, detektívnou službou, či obvineným, nemožno považovať za výsluch obvineného ako dôkazný prostriedok v zmysle Trestného poriadku (a to ani vtedy nie ak by takáto výpoveď bola zachytená do zápisnice obsahujúcej všetky zákonné poučenia), pretože jednou z podmienok tohto dôkazného prostriedku je aj to, že ho musí vykonať, v prípravnom konaní, orgán, ktorý prípravné konanie vedie a v konaní pred súdom tak môže urobiť len súd.²⁾ O výsluchu musí byť spísaná zápisnica, ktorú musí spísať práve orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom tak robí súd s tým, že ak nejde o konanie pred súdom, musí byť zápisnica aj podpísaná obvineným. Akúkoľvek výpoveď, výsluch, či vyjadrenie obvineného, ktoré nespĺňa uvedené zákonné náležitosti nemožno považovať za dôkazný prostriedok výsluchom obvineného.

Nejde preto o dôkazný prostriedok - výsluch obvineného, ak ide o výpoveď osoby, ktorá nebola realizovaná v trestnom konaní a to orgánom činným v trestnom konaní, či súdom, teda ak pôjde o výpoveď, v trestnom konaní obvinenej osoby, ktorá vypovedala v inom procesnom postavení, v úplne inom type konania a výpoveď bola realizovaná podľa úplne iných procesných ustanovení než aké upravujú výsluch obvineného v Trestnom poriadku.

Za výsluch obvineného ako dôkazný prostriedok uvedený v Trestnom poriadku teda nemožno považovať výpovede (vyjadrenia) obvinenej osoby realizované napr. v občianskom súdnom konaní, daňovom konaní, priestupkovom konaní, správnom konaní a podobne. Tu treba uviesť, že aj v týchto iných, netrestných, konaniach ide o výpovede osoby (napr. obvinenej z priestupku, daňového subjektu, účastníka civilného konania), avšak takéto výpovede nemožno považovať za výsluch obvineného, pretože nespĺňajú všetky formálne ako aj obsahové náležitosti výsluchu obvineného, ktoré vyžaduje Trestný poriadok. Uvedené platí nielen v prípadoch, keď napríklad osoba obvinená z daňového trestného činu vypovedá v daňovom konaní ako daňový subjekt ešte pred vznesením obvinenia, ale aj v prípadoch, ak v daňovom konaní vypovedá ako daňový subjekt už v čase obvinenia zo spáchania daňového trestného činu. Je len na rozhodnutí obvineného (predtým podozrivého), komu a či vôbec poskytne niektorému zo štátnych orgánov nejaké informácie, a ak sa rozhodne vypovedať napríklad len v daňovom konaní ako daňový subjekt, avšak už nie v trestnom konaní ako obvinený, treba takéto rozhodnutie rešpektovať, keďže nemožno právo obvineného nevypovedať obchádzať tak, že sa prečíta výpoveď tejto obvinenej osoby urobená v daňovom konaní v postavení daňového subjektu. Takýto procesný postup by bol nielen porušením ustanovení Trestného poriadku, pretože by sa čítala výpoveď z daňového konania, ktorú nemožno považovať za výpoveď obvineného v zmysle Trestného poriadku, ale aj porušením zákazu sebaobviňovania.³⁾

Vzhľadom na to, že výpoveď napr. daňového subjektu v daňovom konaní (ale ani výpoveď účastníka konania v občianskom súdnom konaní a pod.) nie je výpoveďou obvineného v trestnom konaní, nie je možné, pos