Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Odňatie možnosti konať pred súdom. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v súdnom konaní. Nesúhlas so späťvzatím návrhu. Vzájomný návrh v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva.

41/2012
Odňatie možnosti konať pred súdom
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v súdnom konaní
Nesúhlas so späťvzatím návrhu
Vzájomný návrh v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
§ 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku
§ 142 Občianskeho zákonníka
§ 96 ods. 2 Občianskeho zákonníka
§ 97 Občianskeho súdneho poriadku
Aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k spoločnej veci môže žalovaný (odporca) alebo ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov podať vzájomný návrh podľa § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súd musí tiež prejednať v pôvodnom konaní.
Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je návrhovým konaním, v ktorom sú účastníkmi konania všetci spoluvlastníci, pričom títo tvoria tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo.
Nesúhlasom so spaťvzatím žaloby o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva môže byť aj právo spoluvlastníka nezotrvať v existujúcom spoluvlastníctve .
K odňatiu možnosti konať pred súdom a teda k založeniu vady konania podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, dochádza aj vtedy, ak súd zastaví konanie z dôvodu nesprávnej aplikácie jednoduchého práva.
Rozsudok
Najvyššieho súdu SR
2 Cdo 275/2005
Skutkový stav:
Okresný súd v T.
uznesením zo 7. septembra 2004 zastavil konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti po tom, čo žalobcovia zobrali svoj žalobný návrh späť.
Krajský súd v T.
na odvolanie žalovanej uznesením z 29. apríla 2005 uznesenie okresného súdu v časti zastavenia konania potvrdil a v ostatných častiach, do výrokov o náhrade trov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Konštatoval vážny dôvod nesúhlasu žalovanej so späťvzatím návrhu totiž právna teória aj ustálená súdna prax (na ktorej záveroch nevznikol ani v prejednávanej veci dôvod čokoľvek meniť) považuje len tie prípady, v ktorých by po zastavení konania v dôsledku späťvzatia došlo k takej právnej situácii, ktorá by vylučovala možnosť (potrebu) vecného zaoberania sa súdu s neskorším návrhom ktoréhokoľvek z účastníkov zastavovaného konania a pre ktorú okolnosť (založenú najčastejšie na uplynutí času) ochranu práva účastníkovi (nesúhlasiacemu so späťvzatím) bolo by možno reálne poskytnúť len v tom konaní, ktoré by sa malo práve podľa namietaného späťvzatia návrhu zastaviť. Uviedol, že v prejednávanej veci však o obdobný prípad nešlo, keďže tu na jednej strane bolo riadne späťvzatie návrhu (čo aj urobené samostatnými podaniami oboch žalobcov), majúce charakter podania, ktoré už vziať späť nemožno, pretože späťvzatím je účastník viazaný a jeho nežiadúce následky možno napraviť zásadne len podaním nového návrhu, s už uvedenou, avšak na prejednávanú vec sa nevzťahujúcou výnimkou nezastavenia konania pre vážne dôvody žalovanej.
Ďalej dodal, že na druhej strane nebolo dané nič, čo by okamžite po skončení konania v prejednávanej veci bránilo žalovanej v uplatnení práva na zrušenie spoluvlastníctva (a jeho vyporiadanie) vlastným návrhom. V tomto prípade by nemohla inak obstáť námietka vykonania množstva dôkazov práve v zastavovanom konaní, pretože tieto dôkazy boli použiteľnými aj v novom konaní prinajmenšom ako listiny podľa § 129 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") a použiteľnosť takých podkladov závisela najmä od času rozhodovania o veci samej, ktorý práve v prejednávanej veci aj vzhľadom k námietkam žalovanej z jej odvolania nemusel prísť skôr, ako v novom konaní iniciovanom samou žalovanou, rovnako ani námietka nákladnosti sporu (ktorá sa mohla a správne aj mala odraziť na rozhodnutí o trovách konania) a napokon žalovanej nemohla pomôcť ani argumentácia podaním vlastného protinávrhu o zrušenie spoluvlastníctva ešte v roku 1993 (pretože práve konanie v prejednávanej veci majúce sa proti vôli žalovanej zastaviť, tvorilo prekážku konania o protinávrhu žalovanej podľa § 83 OSP a jediným možným spôsobom naloženia s takým protinávrhom pri nezastavení konania na základe späťvzatia návrhu žalobcami, by mohlo byť vylúčenie protinávrhu žalovanej na samostatné konanie a bezodkladne zastavenie takého samostatného konania spojené samozrejme so znášaním trov takého konania výlučne žalovanou).
Žalovaná
podala proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu včas dovolanie, ktorá jeho prípustnosť a dôvodnosť vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f) OSP. Namietala, že súd mal akceptovať jej nesúhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, keď toto konanie trv
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).