Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Právo na zákonného sudcu

46/2015
Právo na zákonného sudcu
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
Z hľadiska podstaty a obsahu základného práva na zákonného sudcu garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je akceptovateľné a udržateľné také prerozdelenie už pridelenej veci, t.j. veci už skôr pridelenej tak sudcovi spravodajcovi a súčasne aj ostatným členom senátu všeobecného súdu ako zákonným sudcom, podľa ktorého bude vec pridelená novému senátu toho istého všeobecného súdu, ktorého členom je sudca, ktorému vec bola pôvodne pridelená ako sudcovi spravodajcovi, avšak ostatní členovia nového senátu sa zmenili v súlade s rozvrhom práce príslušného všeobecného súdu.
Uznesenie
Ústavného súdu SR
Plz. ÚS 2/2015
.
Z odôvodnenia:
I.1 Konanie vedené Ústavným súdom SR pod sp. zn. I. ÚS 308/2011
Predmetom konania vedeného Ústavným súdom SR (ďalej aj "ústavný súd") pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 bolo rozhodovanie o sťažnosti obchodnej spoločnosti Pivovary T...., a.s. (ďalej len "sťažovateľka"), ktorá okrem iného namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3, 4 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy SR (ďalej aj "ústava"), ako aj práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej aj "najvyšší súd") sp. zn. 1 Cdo 103/2008 z 20. decembra 2010; o sťažnosti sťažovateľky Ústavný súd rozhodol tak, že ju uznesením sp. zn. I. ÚS 308/2011 z 24. augusta 2011 v časti týkajúcej sa označeného uznesenia najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Časť sťažnosti smerujúca k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy označeným uznesením Najvyššieho súdu je založená predovšetkým na tvrdení sťažovateľky, že "v priebehu konania o dovolaní došlo bez predchádzajúceho upozornenia či následného oznámenia a dokonca aj príslušného záznamu v evidenčných pomôckach k zmene senátu rozhodujúceho o dovolaní".
Zo spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 308/2011 vyplýva, že vec vedená Najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008 bola 3. septembra 2008 náhodným výberom a prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená senátu najvyššieho súdu 1C v zložení JUDr. B., JUDr. Š. (predsedníčka senátu), JUDr. D., JUDr. Š. (členovia senátu), pričom súčasne s pridelením veci bolo určené, že sudcom spravodajcom v tejto veci bude JUDr. Š. Zloženie senátu 1C bolo ustanovené rozvrhom práce Najvyššieho súdu SR na rok 2008 č. Spr 718/07 v spojení s opatrením č. Spr 718/07-34 z 31. júla 2008 o zmene rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2008.
Rozvrhom práce Najvyššieho súdu SR na rok 2010 č. Spr 1321/2009 (ďalej aj "rozvrh práce na rok 2010") bol JUDr. Š. zaradený do senátu 4C, pričom zloženie tohto senátu bolo ustanovené takto: JUDr. S. (predsedníčka senátu), JUDr. B., JUDr. Š. (členovia senátu). V poznámke č. 6 na strane 26 rozvrhu práce na rok 2010 je uvedené: "Veci, ktoré boli pridelené a nevybavené do 31.12.2009 JUDr. Š. v senáte 1 C, JUDr. Č. v senáte 4 C, JUDr. M. v senáte 4 C, JUDr. G. v senáte 5 C vybavia uvedení sudcovia v senátoch, do ktorých boli začlenení po 1. januári 2010." Takouto vecou bola aj vec vedená pod sp. zn. 1 Cdo 103/2008, a preto o nej najvyšší súd rozhodol v senáte 4C, do ktorého bol JUDr. Š. začlenený po 1. januári 2010.
Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti (list č. KP 4/2011-47 z 23. mája 2011) po popise postupu, na základe ktorého došlo k už popísanej zmene senátu rozhodujúceho o dovolaní sťažovateľky (namiesto senátu 1C, ktorému bola vec pôvodne pridelená, o ňom rozhodol senát 4 C, pozn.), na obranu tohto postupu v podstatnom uviedol:
"... K zmene senátu došlo súlade s rozvrhom práce najvyššieho súdu a tiež v zmysle zásady rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, keďže sudcovia zaradení od 1. januára 2010 od do nových senátov mali veci, ktoré im boli pridelené v pôvodných senátoch už naštudované a bolo by v rozpore s touto zásadou prideliť veci inému sudcovi spravodajcovi na nové naštudovanie."
Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu, I. senát Ústavného súdu odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy označeným uznesením Najvyššieho súdu, najmä takto:
"Spôsob prideľovania vecí podľa predmetu konania jednotlivým senátom, samosudcom, súdnym úradníkom a notárom je vykonávaný v zmysle § 50 a § 51 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o súdoch"; v ďalšom texte aj "zákon č. 757/2004 Z.z.", pozn.) v súlade s "Rozvrhom práce" príslušného súdu vydaným podľa § 52 zákona o súdoch. Problematikou (právnou úpravou) zákonného sudcu (okrem ustanovenia zákona o súdoch § 3 ods. 3) sa zaoberá na Najvyššom súde aj rokovací poriadok "Najvyšši
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).