Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Konanie v duševnej poruche a nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

Právna úprava nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru poskytuje ochranu účastníkovi právneho vzťahu, voči ktorému právny úkon smeroval. Zákonník práce nepočíta s možnosťou, že ochranu pred neplatným skončením pracovného pomeru bude súdne požadovať osoba, ktorá sama právny úkon uskutočnila. Nie je to však v praxi vylúčené, takou osobou môže byť napríklad osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí pre právny úkon nespôsobilou. Príspevok skúma možnosti, ako prekonať nedostatok právnej úpravy neplatného skončenia pracovného pomeru na účely ochrany (najmä) osôb konajúcich v duševnej poruche.

ÚVOD
Podľa
1)
§ 38 ods. 2 OZ právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, je neplatný. Predmetné ustanovenie sa subsidiárne (§ 1 ods. 4 ZP) vzťahuje aj na pracovnoprávne vzťahy, resp. pracovnoprávne úkony.
Pokiaľ ide o právne následky konania v duševnej poruche, právna úprava neplatnosti právnych úkonov v pracovnom práve (§ 17 ZP) neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie. Otázka neplatnosti právneho úkonu z dôvodu podľa § 38 ods. 2 OZ sa tak v pracovnom práve nejaví ako špecifická. Pri jej posudzovaní možno vychádzať zo záverov teórie občianskeho práva, ale aj z výkladu § 38 ods. 2 OZ, ktorý podáva ustálená rozhodovacia prax.
Na druhej strane sa v pracovnom práve vyskytujú právne úkony, ktorých neplatnosť (jej uplatňovanie a právne následky) podlieha osobitnému právnemu režimu. Ide o právne úkony smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru, ktoré sa posudzujú v režime nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 77 až 80 ZP). Cieľom tohto príspevku je preskúmať možnosti súdnej ochrany v prípadoch, že je v duševnej poruche urobený právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru.
1. Základné východiská
Podľa § 38 ods. 2 OZ právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou, je neplatný. Pojem "duševná porucha" Občiansky zákonník nevymedzuje. Podľa rozhodovacej praxe na účely § 38 ods. 2 OZide o "
nielen duševnú poruchu, ktorá sa u konajúceho prejavovala po dlhší čas, ale aj prechodnú duševnú poruchu, ktorá bola spôsobená fyzickou alebo duševnou vyčerpanosťou, dočasnou stratou pamäti, panickým strachom, alebo aj jednorazovým stavom spôsobeným vplyvom alkoholu, prípadne iných návykových látok".
2)
Aby duševná porucha mohla spôsobiť neplatnosť právneho úkonu, podľa § 38 ods. 2 OZje nevyhnutné, aby duševná porucha robila konajúcu osobu na tento právny úkon neschopnou. O neschopnosť konajúcej osoby pôjde v prípade, že konajúca osoba nedokáže posúdiť následky svojho konania (absencia rozumovej, resp. rozoznávacej či intelektuálnej schopnosti) alebo svoje konanie ovládnuť (absencia vôľovej, resp. určovacej schopnosti).
3)
Nemožno vylúčiť, že vadou predvídanou § 38 ods. 2 ZP bude postihnutý právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru. Ako už bolo v úvode spomenuté, neplatnosť týchto právnych úkonov sa posudzuje v osobitnom právnom režime nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru (§ 77 až 80 ZP). V predmetných ustanoveniach Zákonník práceupravuje práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru v období spornosti ich vzťahov v dôsledku skončenia pracovného pomeru, ktorý urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý účastník neuznáva.
4)
Podľa § 77 ZP platí, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer skončiť.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru musí určiť súd, inak sa pracovný pomer považuje za platne skončený. Neplatnosť právnych úkonov smerujúcich ku skončeniu pracovného pomeru je preto nepriamou neplatnosťou.
5)
Slovami ústavného súdu: "
Ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný. (...) Márne uplynutie dvojmesačnej lehoty má za následok, že sa súd už nemôže zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani formou predbežnej otázky."
6)
Uvedený záver je posilnený aj ďalšou judikatúrou, podľa ktorej uplatnenie žaloby o určenie, že pracovný pomer trvá, je
a priori
vylúčené, keďže táto určovacia žaloba nemôže nahrádzať osobitný postup žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. ZP. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatoval, že
"uvedené ustanovenie (§ 77 ZP) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c) OSP
[teraz § 137 písm. c) CSP
- pozn. autorov
]
- vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c) OSP domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru)".
7)
2. Duševná porucha v kontexte právnej úpravy nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru
Právna úprava nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru vychádza z predpokladu, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť ten účastník pracovného pomeru, voči ktorému bol urobený právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru.
8)
Pre lepšiu názornosť, § 78 ZP upravuje situáciu, v ktorej výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru alebo skončenie v skúšobnej dobe urobil zamestnanec. V takom prípade môže neplatnosť skočenia pracovného pomeru na súde uplatniť zamestnávateľ; ďalšie práva a povinnosti účastníkov závisia od toho, či zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu. Naop
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).