Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Námietky solidárnych dlžníkov proti pohľadávke veriteľa

Námietky (exceptio) predstavujú hmotnoprávny mimosúdny alebo v rámci procesu uplatniteľný prostriedok obrany (ochrany) subjektívneho práva (§ 152 CSP). Námietkami sa môže dlžník (žalovaný) brániť voči nároku veriteľa (žalobcu) tvrdením, že nárok veriteľa buď vôbec nevznikol, a hoci aj vznikol, následne zanikol, alebo napriek svojej existencii nemožno nárok úspešne (v rovine procesného práva) vymáhať.1 Účelom námietok je teda buď nastálo (zrušovacia námietka), alebo po určitú dobu (odkladacia námietka) zabrániť druhému účastníkovi právneho vzťahu úspešné vymáhanie jeho subjektívneho práva.2 V rovine procesného práva môže uvedené námietky a obrany vznášať proti žalobe iba ten účastník hmotnoprávneho vzťahu, ktorý v civilnom procese vystupuje ako žalovaná strana. Žalovaný tak môže urobiť v rámci procesnej obrany proti žalobe žalobcu (vyjadrenie k žalobe alebo duplika ako reakcia na repliku žalobcu). Námietky žalovaného, ktoré odvodzujú svoj pôvod z hmotnoprávneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, zachovávajú svoj hmotnoprávny charakter aj po tom, čo sa stali predmetom civilného procesu.

Námietky solidárnych dlžníkov v súčasných právnych poriadkoch
V pluralitnom
1)
záväzkovom vzťahu
2)
s mnohosťou dlžníkov alebo veriteľov predstavujú námietky účinný prostriedok ochrany nielen individuálnych, ale aj spoločných práv dlžníkov. V prípade pasívnej solidarity takým prostriedkom obrany proti právu veriteľa na splnenie dlhu disponuje každý solidárny dlžník. Aj bez výslovnej právnej úpravy možno ustáliť, že solidárny dlžník môže vo vonkajšom veriteľsko-dlžníckom záväzkovom vzťahu vznášať proti právu (nároku) veriteľa na plnenie akékoľvek námietky, ktoré vyplývajú z jeho osobného vzťahu k veriteľovi, alebo námietky, ktoré sa týkajú všetkých solidárnych dlžníkov z dôvodu, že majú oporu v právnom dôvode vzniku spoločného záväzku, jeho predmetu alebo obsahu.
Existenciu osobných a spoločných námietok solidárnych dlžníkov možno vyvodiť z toho, že veriteľ má voči každému zo solidárnych dlžníkov samostatné právo na plnenie, teda medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom existuje samostatný záväzkový vzťah. Tieto záväzkové vzťahy spája dokopy právny dôvod vzniku pasívnej solidarity a predmet spoločného záväzku (t.j. plnenie). Dlžník má teda možnosť obrany v rámci svojho záväzkového vzťahu k veriteľovi a súčasne môže uplatniť námietky, ktoré sa týkajú záväzkového vzťahu medzi veriteľom a všetkými dlžníkmi. Pluralitný charakter záväzkového vzťahu medzi veriteľom a solidárnymi dlžníkmi má prienik aj do civilného procesu v tom, že solidárni dlžníci tvoria v súdnom konaní samostatné procesné spoločenstvo [§ 76 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")], a v tom, že hmotnoprávne námietky (§ 152 CSP), či už osobné, alebo spoločné, môže proti žalobe prednášať iba ten solidárny dlžník (solidárni dlžníci), ktorý (ktorí) sa ako žalovaná strana zúčastňuje (zúčastňujú) súdneho procesu.
Ucelenú a prepracovanú náuku námietok vo vzťahu k pasívnej solidarite vypracovala francúzska doktrína civilného práva.
3)
Tá poukazuje na to, že právna povaha jednotlivých námietok je závislá od štruktúry samotného solidárneho záväzku.
4)
Pokiaľ ide o jednotlivé typy a formy námietok, ktoré môžu uplatniť solidárni dlžníci proti právu veriteľa na plnenie, čl. 1315 francúzskeho Code civil (v znení účinnom od roku 2016)
expressis verbis
rozlišuje medzi:
a)
námietkami, ktoré sú spoločné všetkým solidárnym dlžníkom,
b)
námietkami, ktoré sa týkajú osobitného záväzkového vzťahu medzi solidárnym dlžníkom a veriteľom a
c)
rýdzo osobnými námietkami, ktoré sa týkajú výlučne osoby solidárneho dlžníka.
Ad a)
Námietky spoločné všetkým spoludlžníkom
(exceptions communes a tous les codébiteurs)
sa týkajú právneho základu samotného solidárneho záväzku, najmä jeho obsahu a predmetu. Námietku týkajúcu sa samotného dlhu môže proti veriteľovi vzniesť ktorýkoľvek zo solidárnych dlžníkov. Medzi také námietky patrí napríklad námietka neplatnosti zmluvy, na základe ktorej vznikla pasívna solidarita, námietka, že veriteľ nemal pri uzavieraní zmluvy spôsobilosť na právne úkony, námietka, že solidárny dlh zanikol, pretože splnenie dlhu sa pre všetkých solidárnych dlžníkov stalo nemožným a pod.
Ad b) Druhú skupinu námietok predstavujú
osobné námietky
(exception simplement personnelle)
, ktorých existenciu možno vyvodiť z existencie záväzkového vzťahu medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom. Medzi také námietky možno zaradiť napríklad námietku započítania vlastnej pohľadávky dlžníka voči pohľadávke veriteľa, námietku, že ešte nenastala splatnosť pohľadávky, pretože veriteľ poskytol tomuto dlžníkovi odklad splatnosti dlhu, resp. povolil tomuto dlžníkovi možnosť rozloženia plnenia na splátky, námietku odpustenia dlhu, ak veriteľ iba tomuto dlžníkovi odpustil dlh. Možnosť uplatnenia uvedených osobných námietok vyplýva z toho, že medzi veriteľom a každým solidárnym dlžníkom existuje samostatný záväzkový vzťah, ktorý sa v priebehu trvania môže nielen zmeniť, ale aj samostatne zanikať.
Ad c) Tretiu skupinu námietok predstavujú
rýdzo osobné námietky
(exception purement personnelle),
ktoré vychádzajú z právneho statusu solidárneho dlžníka v solidárnom záväzkovom vzťahu. Medzi tieto námietky sa tradične zaraďujú námietky, ktoré sa týkajú právnej spôsobilosti konkrétneho solidárneho dlžníka. Ide napríklad o námietky, ktoré sa týkajú vád prejavu vôle solidárneho dlžníka, na základe čoho môže dotknutý solidárny dlžník namietať neplatnosť (neexistenciu) svojho záväzku, pričom ostatní dlžníci zostanú spoločne a nerozdielne zaviazaní na splnenie dlhu v pôvodnom rozsahu.
Všeobecnú úpravu spoločných a osobných námietok solidárnych dlžníkov možno nájsť v tých právnych poriadkoch, ktoré sledujú francúzske právo (čl. 1208 Code civil v pôvodnom znení, ktorý dodnes platí v Belgicku či Luxembursku). Do okruhu týchto právnych úprav možno zaradiť civilné kódexy v Španielsku (čl. 1148 Código civil), Taliansku (čl. 1297 ods. 1 Codice civile), Portugalsku (čl. 514 ods. 1 Código civil), provincii Quebec (čl. 1530 Code civil), Louisiane (čl. 1801 Code civil), Brazílii (čl. 281 Código civil), ako aj švajčiarsky zákon o obligáciách (čl. 145 ods. 1 Obligationenrecht). Nemecký občiansky zákonník umožňuje uplatnenie námietok
(Einwendungen, Einreden)
vo vzťahu k pasívnej solidarite iba nepriamo tak, že ich subsumuje pod § 425 Bürgerliches Gesetzbuch (ďalej aj "BGB"), ktorý upravuje subjektívne účinky právnych skutočnosti, ktoré nie sú predmetom osobitnej právnej úpravy (§ 422 až 424 BGB). Zo susedných štátov s možnosťou uplatnenia námietok solidárnymi dlžníkmi výslovne počítajú civilné kódexy v Poľsku (čl. 375 § 1 Kodex Cywilny) a Maďarsku (§ 6:29 ods. 3 Polgári Törvénykönyv). Z rozlišovania medzi
common defences
a
personal defences
tradične vychádza aj anglické právo, ktoré možnosť ich uplatnenia spája s procesnou obranou žalovaných solidárnych dlžníkov.
5)
Z francúzskeho vzoru vychádzajú aj unifikačné súkromnoprávne dokumenty [Princípy európskeho zmluvného práva - (ďalej aj "PECL"), Návrh spoločného referenčného rámca - (ďalej aj "DCFR")] a Princípy medzinárodných obchodných zmlúv (ďalej aj "PICC"), ktoré zhodne rozlišujú medzi spoločnými a osobnými námietkami. Napríklad PECL vychádza v čl. 10:111 ods. 1 z tradičného rozlišovania medzi námietkami, ktoré sa týkajú samotného dlhu, a osobnými námietkami, ktoré sa týkajú jednotlivých solidárnych dlžníkov. Solidárny dlžník môže podľa citovaného ustanovenia uplatniť voči veriteľovi akúkoľvek námietku, ktorú by mohol uplatniť iný solidárny dlžník, okrem námietky osobnej povahy, ktorá prislúcha inému dlžníkovi (pozri tiež čl. III.-4:112 DCFR
6)
a čl. 11.1.4 PICC
7)
).
Spoločné a osobné námietky solidárnych dlžníkov vo vzťahu k pohľadávke veriteľa
Z uvedených právnych úprav vyplýva, že solidárny dlžník môže použiť proti právu veriteľa na splnenie dlhu spoločné námietky, ktoré prislúchajú všetkým solidárnym dlžníkom, ako aj námietky, ktoré patria jednotlivým solidárnym dlžníkom osobne. Abstraktná povaha námietok solidárnych dlžníkov voči pohľadávke veriteľa znamená, že solidárny dlžník, ktorý je žalovaný veriteľom, môže uplatniť námietky, ktoré sú spoločné všetkým spoludlžníkom (napr. námietka neexistencie dlhu z dôvodu neplatnosti právneho úkonu, na základe ktorého solidarita vznikla), a námietky, ktoré každému zo solidárnych dlžníkov prislúchajú osobne (napr. že veriteľ z viacerých dlžníkov odpustil iba jemu dlh); nemôže použiť námietky, ktoré osobne patria iným dlžníkom (napr. ak veriteľ iba niektorému zo solidárnych dlžníkov povolil odklad splatnosti dlhu).
V ďalšom texte preskúmame jednotlivé druhy námietok, ktorých uplatnenie prichádza do úvahy v rámci vonkajšieho veriteľsko-dlžníckeho vzťahu. Osobitnú pozornosť venujeme:
a)
spoločným námietkam, ktoré prislúchajú všetkým solidárnym dlžníkom,
b)
osobným námietkam, ktorými disponujú jednotliví solidárni dlžníci,
c)
osobným námietkam, ktoré prislúchajú inému solidárnemu dlžníkovi a
d)
námietkam, ktorými disponujú solidárni dlžníci v rámci ich vnútorného spoludlžníckeho vzťahu.
Ad a) Existencia
spoločných námietok
je daná spoločným právnym základom, na základe ktorého pasívna solidarita vznikla (zmluva, spoločne spôsobená škoda a pod.), a identickým predmetom plnenia, ktorý je spoločný pre všetkých dlžníkov. Z toho logicky vychádza, že každý solidárny dlžník môže proti právu veriteľa na plnenie vznášať námietky, ktoré sa týkajú spôsobu vzniku solidarity, jeho obsahu a predmetu.
8)
Pretože ide o námietky, ktoré sa týkajú právnej pozície všetkých solidárnych dlžníkov, ich uplatnenie voči veriteľovi má objektívne účinky. Spoločnú námietku môže proti pohľadávke veriteľa predniesť ktorýkoľvek zo solidárnych dlžníkov, ktorý bol veriteľom požiadaný o plnenie, s tým, že uplatnenie takejto námietky má právne účinky voči všetkým dlžníkom (účinky
in rem
). Z hľadiska právnych účinkov môžu mať spoločné námietky zrušovaciu (peremptórnu) alebo odkladaciu (dilatórnu) povahu.
Spoločné zrušovacie námietky
(exceptio peremptoria)
slúžia na to, aby veriteľovi natrvalo bránili v úspešnom uplatnení jeho práva (nároku). Možnosť odmietnutia plnenia solidárnym dlžníkom, ktorého vyzval veriteľ na splnenie dlhu, spočíva v tvrdení, že právo veriteľa na plnenie vôbec nevzniklo alebo síce vzniklo, ale neskôr zaniklo. Medzi spoločné zrušovacie námietky možno zaradiť:
-
námietku zániku dlhu, pretože záväzok všetkých solidárnych dlžníkov zanikol z dôvodu jeho splnenia alebo zanikol spôsobom, ktorý má rovnaké právne solučné účinky ako splnenie dlhu (uloženie predmetu záväzku do notárskej úschovy,
datio in solutum
alebo že dlh zanikol započítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a niektorého zo solidárnych dlžníkov);
-
námietku, že pohľadávka veriteľa vôbec nevznikla, pretože zmluva je neplatná a neplatnosť sa dotýka celého záväzkového vzťahu (napr. že nebola dodržaná zákonná alebo zmluvná forma právneho úkonu);
-
námietku, že záväzok nemožno splniť pre jeho objektívnu nemožnosť splnenia, a to bez ohľadu na to, či ide o počiatočnú [porovnaj § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ")] alebo následnú nemožnosť plnenia (porovnaj § 575 OZ), ak sa táto nemožnosť týka všetkých solidárnych dlžníkov, a
-
námietku, že záväzok síce vznikol, ale neskôr zanikol z dôvodu, že veriteľ sa voči všetkým dlžníkom vzdal svojho práva (porovnaj § 574 OZ).
V súvislosti s námietkami, ktoré majú vzťah k absolútnej neplatnosti právneho úkonu (zmluvy), môže byť sporné, či v takom prípade možno vôbec hovoriť o námietkach proti právnemu úkonu (zmluve), na základe ktorého solidarita vznikla. Je tomu tak preto, lebo na neplatnosť a neúčinnosť právneho úkonu by mal súd prihliadať z úradnej povinnosti, nie až na námietku žalovaného. Vo vzťahu k slovenskému právu je potrebné uviesť aj to, že slovenské právo zaviedlo absolútnu neplatnosť v porovnaní s inými zahraničnými úpravami v oveľa širšom rozsahu, a to aj v tých prípadoch, ktoré iné právne úpravy kvalifikujú ako prípady relatívnej neplatnosti. Veľká časť zahraničnej doktríny preto hovorí o námietkach aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré majú byť neplatné z dôvodu ich protiprávnosti (porovnaj § 39 OZ) alebo pre nedostatok právnej formy (porovnaj § 40 ods. 1 OZ).
9)
Spoločné odkladacie námietky
(exceptio dilatoria)
majú za úlohu oslabiť, resp. oddialiť výkon práva veriteľa až do doby, pokiaľ je takáto námietka k dispozícii. Medzi spoločné dilatórne námietky, ktorými disponuje každý solidárny dlžník, možno zaradiť:
-
námietku nesplnenej zmluvy, ktorá v prípade vzájomného (synalagmatického) záväzku (porovnaj § 560 OZ) umožňuje dlžníkovi zadržať plnenie až do doby, kým svoj záväzok splní veriteľ;
-
námietku, že veriteľ odvodzuje svoje právo (pohľadávku) z naturálnej obligácie, ktorú možno dobrovoľne splniť, avšak nie súdne vymáhať (okrem premlčaného práva), napríklad ak by išlo o pohľadávku zo stávky či hry (porovnaj § 845 OZ), alebo
-
námietku, že veriteľ poskytol všetkým solidárnym dlžníkom odklad splatnosti dlhu alebo im dovolil splniť dlh v splátkach.
V prípade, ak je niektorá z uvedených spoločných námietok dôvodná, môže ju s právnymi účinkami pre všetkých solidárnych dlžníkov uplatniť ktorýkoľvek zo solidárnych dlžníkov s tým, že dôjde k zániku pasívnej solidarity s účinkami pre všetkých spoludlžníkov. Každý solidárny dlžník zodpovedá ostatným spoludlžníkom za to, že takúto námietku voči veriteľovi neuplatní (výslovne túto zásadu uvádza čl. 145 ods. 2 Obligationenrecht). Prakticky ide o to, že neuplatnením takejto námietky môže solidárny dlžník sťažiť právnu pozíciu ostatných dlžníkov, prípadne im môže dokonca spôsobiť škodu.
Okrem uvedených národných právnych úprav s existenciou spoločných námietok počítajú dokumenty na unifikáciu súkromného práva. PECL a DCFR vo svojich komentároch k čl. 10:111 a čl. III.-4:112 uvádzajú medzi spoločnými zrušovacími (peremptórnymi) námietkami solidárnych dlžníkov napríklad neplatnosť právneho úkonu ako dôsledok protiprávnosti alebo nedodržanie formy právneho úkonu. Medzi spoločné námietky zahrnuli uvedené právne dokumenty aj objektívnu nemožnosť plnenia (
force majeure
), prevzatie záväzku treťou stranou (
discharge by a third party
) alebo retenčné právo solidárnych dlžníkov, ak ide o synalagmatický záväzok.
10)
Ako spoločná námietka, ktorá má brániť uplatneniu práva veriteľa, sa v komentári k čl. 11.1.12 PICC uvádza námietka vady veci, ktorá prislúcha solidárne oprávnenému kupujúcemu. Možná je tiež námietka odkladu splatnosti dlhu, ktorú poskytol veriteľ všetkým solidárnym dlžníkom spoločne.
Ad b) Každý solidárny dlžník, ktorého veriteľ požiadal o splnenie dlhu, môže voči veriteľovi predkladať akúkoľvek
osobnú námietku
, ktorá sa týka jeho vlastnej právnej pozície v záväzkovom vzťahu k veriteľovi. Takouto osobnou námietkou disponuje každý solidárny dlžník samostatne a nemôžu ňou disponovať ostatní spoludlžníci. Pr
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).