Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

O domnienke oprávnenej držby

1. Nasledujúcich pár slov chceme venovať podstate domnienky oprávnenej držby zakotvenej v § 130 ods. 1 OZ. Na pozadí tohto ustanovenia - podľa ktorého,
"[a]k je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená"
- vzniká totiž otázka, či držiteľ nesie vôbec nejaké dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti svojej držby, alebo naopak, nemusí robiť nič a je na protistrane (najčastejšie ňou bude vlastník), aby plným dôkazom opaku oprávnenosť držby vyvrátila.
2. Pri hľadaní odpovede začnime tým, čo domnienka oprávnenej držby celkom istotne nezahŕňa.
Všimnime si, že v zmysle citovaného ustanovenia sa domnienka oprávnenej držby vzťahuje výlučne len na
oprávnenosť
držby, nie však na
držbu
samotnú (arg. zo slov "držba je oprávnená"). Z toho logicky plynie, že je to držiteľ, nie protistrana, kto nesie dôkazné bremeno ohľadom toho, že vec držal tak, ako si to vyžaduje § 129 ods. 1 OZ, teda že s vecou nakladal ako s vlastnou, resp. že právo vykonával pre seba. Je to totiž on, kto sa dovoláva § 129 ods. 1 OZ, keďže sa odvoláva na vlastnú držbu a vyvodzuje z nej pre seba určité výhodné postavenie.
Samozrejme, otázkou je, ako môže držiteľ preukázať, že s vecou nakladal ako s vlastnou, resp. že právo vykonával pre seba.
Nakladanie s vecou, resp. vykonávanie práva (
corpus possessionis
) je prejavom požiadavky, aby bol predmet držby v mocenskej, rozhodovacej sfére držiteľa. To, že má ísť o nakladanie s vecou ako vlastnou, resp. o vykonávanie práva pre seba (
animus possidendi
), je zas prejavom požiadavky, aby postavenie držiteľa nebolo závislé od práva niekoho iného, teda požiadavky, ktorej účelom je odlíšiť držbu od detencie.
1)
Preukázať
corpus possessionis
nemusí byť zložité. Ak držiteľ preukáže, že predmet držby bol v jeho mocenskej sfére v momente m1 a v momente m2, bude mu slúžiť skutková domnienka, že v jeho mocenskej sfére bol predmet držby aj v medziobdobí (porovnaj § 938 BGB).
Ani preukázanie
animi possidendi
nemusí byť komplikované.
Animus possidendi
sa už dnes totiž nechápe ako vnútorná vôľa držiteľa, ako jeho psychické nastavenie, ale skôr ako zjavnosť toho, že predmet držby drží
pre
seba, nie
za
iného. Takúto zjavnosť dokáže držiteľ preukázať už samotným titulom nadobudnutia držby. Ak totiž preukáže, že ju nadobudol v dôsledku dedenia či scudzenia (hoci aj od neoprávneného), preukáže, že predmet držby držal pre seba. Držiteľ by mohol preuká
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).