2.1 Právo na prednostné upisovanie akcií ako nástroj chrániaci pred rozriedením účasti
Základným účelom práva na prednostné upisovanie akcií je ochrana doterajších akcionárov pred rozriedením ich účasti na spoločnosti (
equity dilution
). V prostredí súkromnej uzatvorenej akciovej spoločnosti dokáže prednostné právo navyše slúžiť aj ako nástroj na zachovanie pevnosti vlastníckej štruktúry spoločnosti.
Akcionári sú reziduálnymi vlastníkmi majetku spoločnosti. Veľkosť ich podielu na tomto majetku je daná veľkosťou ich účasti na spoločnosti. Od veľkosti účasti sa potom zásadne odvíja aj pozícia akcionára v spoločnosti (majoritný, minoritný spoločník).
5)
V dôsledku zvýšenia základného imania emisiou nových akcií dochádza k efektu tzv. rozriedenia účasti na strane doterajších akcionárov v spoločnosti.
Rozriedenie účasti predstavuje situáciu, v ktorej dochádza k proporčnému zmenšeniu veľkosti účasti u doterajších akcionárov. Pokiaľ právo na prednostný úpis akcií využijú všetci doterajší akcionári, čím získajú proporcionálne rovnaké množstvo novo vydaných akcií, účinky rozriedenia nenastanú a nová emisia akcií bude fakticky pripomínať len štiepenie menovitej hodnoty akcií.
Pokiaľ sa ale nie všetci akcionári rozhodnú právo na prednostný úpis akcií využiť, uvedené bude mať za následok rozriedenie ich účasti na spoločnosti. Rozriedenie účasti vedie k "poškodeniu" postavenia akcionárov v spoločnosti, a to na dvoch rôznych úrovniach.
Aplikácia princípu
one share - one vote
6)
vedie nevyhnutne k rozriedeniu práva podieľať sa na riadení spoločnosti spojeného s výkonom hlasovacieho práva na valnom zhromaždení (tzv.
voting powers
). Rozriedenie účasti môže viesť k zásadným zmenám v pomerovaní vnútorných síl medzi akcionármi v spoločnosti s následným priamym dopadom na kontrolu a riadenie spoločnosti (napr. strata statusu majoritného akcionára alebo kvalifikovaného akcionára). Efekt rozriedenia týkajúci sa hlasovacích práv však logicky nenastane napríklad v situácii, pokiaľ akcionár vlastní prioritné akcie, s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva.
Rozriedenie účasti sa negatívnym spôsobom dotýka aj majetkovej zložky účasti (tzv.
financial powers
). Rozriedenie účasti zásadne vedie k proporčnému zníženiu podielu na zisku (dividendy), ako aj podielu na likvidačnom zostatku. Opätovne však treba poukázať na možnosť, že akciová spoločnosť môže emitovať viac druhov akcií (v slovenskom akciovom práve môže akciová spoločnosť emitovať výlučne kmeňové alebo prioritné akcie). Preto ak spoločnosť plánuje zvýšiť základné imanie len novou emisiou kmeňových akcií, postavenie akcionára vlastniaceho prioritné akcie nebude s ohľadom na jeho prioritu vo vzťahu k dividende alebo podielu na likvidačnom zostatku zvýšením základného imania dotknuté.
V dôsledku rozriedenia tiež dochádza k oslabeniu (zníženiu) hodnoty počiatočných vkladov akcionárov (počiatočnej investície), pokiaľ sú splnené nasledujúce podmienky:
a)
zvýšenie základného imania je významné oproti jeho doterajšiemu stavu. Pokiaľ je veľkosť emisie nových akcií malá, strata na majetku akcionárov bude zanedbateľná,
b)
niektorí akcionári získajú nepomerne nižší (vyšší) podiel v novej emisii, a
c)
emisný kurz nových akcií bude nižší, ako je aktuálna reálna hodnota už vydaných akcií.
Pokiaľ však budú nové akcie emitované v reálnej hodnote alebo dokonca nad ich reálnou hodnotou, bez ohľadu na účasť alebo veľkosť emisie, doterajší akcionári síce utrpia rozriedenie ich hlasovacích práv, reálne ale nedôjde k zníženiu hodnoty vkladov. Aj keď sa ich percentuálny podiel účasti môže znížiť, nový kapitál prichádzajúci do spoločnosti po emisii bude toto zníženie kompenzovať. Uvedené možno dokumentovať aj na jednoduchom príklade. Akciová spoločnosť má jediného akcionára, hodnota jej základného imania je 100 000 eur a hodnota vlastného imania predstavuje sumu 1 000 000 eur. Spoločnosť plánuje získať nový kapitál v objeme 1 000 000 eur. Uvedený kapitál plánuje získať cez zvýšenie základného imania o 100 000 eur od tretej osoby (záujemcu) vydaním novej emisie akcie v počte 1 000 kusov v nominále 100 eur, pričom emisný kurz jednej akcie bude stanovený vo výške 1 000 eur. Po realizácií úpisu, úplného splatenia emisného kurzu a zápisu zvýšenia základného imania do obchodného registra bude nová vlastnícka štruktúra vyzerať tak, že Akcionár 2 (nový akcionár) získa účasť na spoločnosti 50%. Rovnako Akcionár 1 (doterajší jediný akcionár) bude mať účasť 50% na spoločnosti, avšak v dôsledku získania nového kapitálu bude jeho podiel na vlastnom imaní vo výške 1 000 000 eur, t.j. rovnaký ako pred zvýšením základného imania. Akcionár 1 tak v dôsledku zvýšenia základného imania síce stratil 50% na hlasovacích právach, avšak majetkovo neutrpel žiadnu ujmu. Z modelového príkladu dopadol proces zvýšenia základného imania pre Akcionára 1 majetkovo neutrálne.
2.2 Zachovanie pomeru pro rata pri uplatnení práva na prednostné upisovanie akcií
Obsahom práva na prednostný úpis je aj pravidlo, podľa ktorého sa doterajší akcionári v rámci jeho výkonu podieľajú na zvýšení základného imania pomerom
pro rata
. Tým je definovaný rozsah, v ktorom možno toto právo uplatniť. Podľa Palu je pomer
pro rata
, akým sa akcionári môžu podieľať na zvýšení základného imania pri uplatnení prednostného práva, kogentným ustanovením.
7)
S uvedeným možno súhlasiť,
8)
hoci existuje hneď niekoľko techník, ktorých využitie umožňuje sa v konečnom dôsledku odchýliť od tohto východiskového pravidla a docieliť stav, v ktorom sa dosiahne iný pomer úpisu nových akcií.
Napríklad cez existenciu dôležitého dôvodu, ktorý povedie k vylúčeniu prednostného práva akcionárov na úpis (§ 204a ods. 5 OBZ).
Obchodný zákonníktiež umožňuje prelomiť pravidlo o
pro rata
pomere cez uzatvorenie dohody všetkých akcionárov o rozsahu i