Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 73/2006 z 30. 1. 2007, R 61/2008 (príčinná súvislosť pri nervovom šoku

Skutkovo sa glosované rozhodnutie zaoberá jedným z často sa vyskytujúcich prípadov usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej nehode v dôsledku zavineného protiprávneho konania vodiča motorového vozidla (príp. alternatívne či kumulatívne sa v obdobných prípadoch objavuje ako zodpovedný subjekt i prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 a nasl. OZ). Obaja rodičia usmrteného syna si ako žalobcovia v rámci kompenzácie ujmy na zdraví, ktorá im vznikla ako reakcia na smrteľný úraz ich syna, uplatňovali nároky majetkovej povahy na náhradu straty na zárobku a matka i nárok nemajetkovej povahy na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia.

Náš najvyšší súd dospel k záveru (sledujúc líniu uvádzaného zbierkového rozhodnutia z minulého storočia), že žalobcom nebola škoda na zdraví spôsobená priamo protiprávnym konaním žalovaného vodiča (keďže žalobcovia neboli účastníkmi dopravnej nehody), ale k poškodeniu ich zdravia došlo až následne po tom, čo sa dozvedeli o smrti svojho syna. Keďže poškodenie zdravia u rodičov bolo výsledkom ich reakcie na smrteľný úraz syna, najvyšší súd konštatoval, že žalobcami tvrdená príčina poškodenia ich zdravia spočíva v udalosti, ktorá je už samotná následkom protiprávneho konania žalovaného, za ktorého následok (smrť syna) žalovaný, samozrejme, zodpovedá. Kým za smrť syna žalovaný vodič zodpovedá, naopak, za ujmu na zdraví jeho rodičov podľa glosovaného rozhodnutia nezodpovedá, keďže nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného na jednej strane a tvrdeným poškodením zdravia žalobcov ako priameho, bezprostredného následku protiprávneho úkonu. Protiprávny úkon žalovaného vodiča (t.j. spôsobenie dopravnej nehody), podľa najvyššieho súdu, v žiadnom prípade nesmeroval k vzniku škody na zdraví žalobcov (čo opiera o argument, že rodičia neboli účastníkmi dopravnej nehody). Z uvedených dôvodov najvyšší súd uzavrel, že v posudzovanej veci absentuje jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou na zdraví na strane žalobcov.

2. Skúsme sa na daný prípad a jeho závery o absentujúcej kauzalite pozrieť práve cez pravidlá určovania príčinnej súvislosti, ktorých pretestovanie na daný skutkový stav v odôvodnení rozhodnutia (nielen glosovaného, ale ani ďalších, ktoré konštatujú nedostatok kauzality medzi nervovým šokom v dôsledku smrti blízkej osoby a konaním škodcu, ktorým smrť spôsobil) nenachádzame. Na tomto mieste sa, bohužiaľ, nezaobídeme bez krátkeho teoretického odbočenia vysvetľujúceho postup vymedzenia kauzality na účely ustálenia civilnoprávnej zodpovednosti za škodu.

Podstata kauzality spočíva v tom, že každý jav je výsledkom (následkom) reťazca nejakých iných javov, iných skutočností (príčin). Určitému subjektu možno teda pričítať zodpovednosť za škodu len vtedy, ak protiprá