Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Sociálne a zdravotné poistenie konateľ a spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným

V rokoch 2011 až 2013 nastala zásadná zmena v definičnom vymedzení poistnej kategórie zamestnanca v systéme sociálneho poistenia (čiastočne aj verejného zdravotného poistenia), ktorá spočíva v previazaní tejto poistnej kategórie na daňovú klasifikáciu príjmov zo závislej činnosti. Príspevok sa orientuje a hodnotí dopady tejto zmeny rozširujúcej sa na skupiny osôb (chránených podsystémami sociálneho poistenia) vykonávajúcich závislú činnosť vo vybraných právnych vzťahoch, a to u konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným (ďalej aj „s. r. o.“). Príspevok okrem analýzy poistnej participácie týchto dvoch skupín osôb poukazuje aj na nedostatky v systémovom nastavení sociálno-poisťovacích právnych vzťahov, keď sú jeho subjektmi tieto dve skupiny osôb.

Úvod
Poistné1 systémy, ktorých predmetom je zaistenie a realizácia sociálnych práv, sú spravidla vybudované na výkone zárobkovej činnosti2, čo je odôvodnené primárnym zámerom chrániť čo najväčší počet skupín ekonomicky činného obyvateľstva na báze povinnej participácie v danom poistnom systéme. Naznačeným hodnotovým prístupom sa napĺňa primárna funkcia sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov, a to ochranná funkcia.
Je preto len preferenčnou voľbou zákonodarcu, ktorým skupinám ekonomicky činného obyvateľstva (definovaných selektívnymi znakmi) poskytne a zaručí určitý stupeň sociálnej ochrany, a to čo do rozsahu krytých sociálnych udalostí, ako aj do úrovne poskytovaného hmotného zabezpečenia kvantifikovaného prizmou hodnôt sociálnej potrebnosti a adekvátnosti (resp. primeranosti). Historicky sociálnym výdobytkom je tradične priznávaná sociálna ochrana zamestnancom (uskutočňujúcim ekonomickú činnosť v rôznych druhoch pracovného pomeru), čo potvrdzujú v novodobej etape vývoja sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov aj konštrukcie vymedzujúce chránené skupiny osôb pre prípad základných sociálnych udalostí vo viacerých dohovoroch Medzinárodnej organizácie práce (napr. Dohovor č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia z roku 19523). Sekundárne pristupujú do oblasti zaistenia sociálnej ochrany aj rôznorodé skupiny osôb vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť, v prípade ktorých je ale právna úprava sociálnozabezpečovacích právnych vzťahov osobitejšia, čo je vyvolané väčšou rôznorodosťou a špecifikami výkonu ich zárobkovej činnosti.
V poslednom období je podstata zaužívaných schém a prístup k tvorbe úrovne poskytovaného hmotného zabezpečenia fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu v pracovnom pomere a obdobnom pracovnom vzťahu ohrozovaná tak únikom do oblasti výkonu podnikateľskej činnosti prostredníctvom obchodných spoločností, ako aj vznikom nových digitálnych platforiem výkonu zárobkovej činnosti oslabujúcich subordinačný princíp výkonu závislej práce (napr. tzv. "uberizácie"4).
Uvedené ale pôsobí destabilizujúco na finančnú udržateľnosť príspevkových systémov sociálnej ochrany, ak sú vybudované na samofinancovaní a osobitne počas obdobia ekonomickej recesie.
Slovenský zákonodarca vykonal v právnej úprave poisťovacieho systému (
pozostáva zo systému sociálneho poistenia a systému verejného zdravotného poistenia
) niekoľko krokov, ktorými nepriamo reaguje aj na súčasný trend výkonu závislej práce v čoraz rôznorodejších právnych vzťahoch (formách), čím predovšetkým sleduje zaistenie finančnej udržateľnosti poistných systémov vytvárajúcich poisťovací systém SR5. V nasledujúcich častiach priblížime nielen zmeny v naznačenej právnej úprave, ale poukážeme aj na niektoré zjavné kontroverzie nimi vyvolané v poistnej kategórii zamestnanca, ktoré sú osobitne zjavné v porovnaní sociálnoprávneho statusu konateľa a spoločníka s. r. o. a zamestnanca v "typickom" pracovnom pomere.
1. Zmena vo vymedzení poistnej kategórie zamestnanca
V právnej úprave poistných systémov SR6 do 31. decembra 2010 dominoval enumeratívny prístup vo vymedzení skupín fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (obdobný prístup sa uplatňoval aj v prípade druhej najpočetnejšej poistnej kategórie samostatne zárobkovo činnej osoby 7). Podľa § 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinného do 31. decembra 2010 (ďalej aj "zákon č. 461/2003 Z. z." alebo "ZoSP"), sa zárobkovou činnosťou na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanostirozumela primárne činnosť zamestnanca v pracovnom pomere, pričom na jeho roveň boli postavené fyzické osoby v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere, v pracovnom vzťahu k družstvu, v postavení ústavného činiteľa, verejného ochrancu práv, v postavení predsedu vyššieho územného celku, poslanca vyššieho územného celku, starostu a primátora, riaditeľa štátneho podniku, a napokon osôb vo výkone trestu odňatia alebo vo výkone väzby, ak boli zaradené na výkon prospešných prác (mimo ústavu).
Na účely zdravotného poistenia
 sa do 31. decembra 2010 považovala za zamestnanca, okrem už uvedených skupín fyzických osôb v systéme sociálneho poistenia, aj fyzická osoba v postavení:
-
konateľa s. r. o., ak za túto prácu dostával odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon č. 595/2003 Z. z."),
-
člena štatutárneho orgánu, člena správnej rady, člena dozornej rady, člena kontrolnej komisie a člena iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostával odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z.,
-
spoločníka s. r. o., komanditistu komanditnej spoločnosti, ak boli odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. považovala za príjem zo závislej činnosti.
Uvedené nazeranie na poistnú kategóriu zamestnanca zákonodarca zásadne extenzívne redefinoval
 previazaním na daňovú klasifikáciu príjmov zo závislej činnosti,
 a to zákonom č. 543/2010 Z. z. meniacim zákon č. 461/2003 Z. z. a zákonom č. 499/2010 Z. z. meniacim zákon č. 580/2004 Z. z., a to s účinnosťou od 1. januára 2011.
Právna úprava daňovo klasifikovaných príjmov zo závislej činnosti je v zásade vybudovaná na existencii subordinačného znaku pracovnoprávneho vzťahu "
dodržiavania alebo plnenia príkazov/pokynov ukladaných platiteľom príjmu alebo inou osobou
" identifikovaného v širšom spektre právnych vzťahov8. V prípade niektorých právnych vzťahov je ale tento znak oslabený, čo je len dôsledkom charakteru a účelu daného právneho vzťahu, z ktorého plynie daňovníkovi príjem, ktorý zákonodarca cielene hodnotí ako príjem zo závislej činnosti z iných osobitných dôvodov9.
Zárobkovou činnosťou sa na účely sociálneho poistenia a (verejného) zdravotného poistenia
 rozumie príjem, ktorý je podľa zákona č. 595/2003 Z. z. klasifikovaný ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti10 okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti poskytnutý z pro­striedkov sociálneho fondu. Ďalej sa zárobkovou činnosťou (zamestnanca) rozumie aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov v dôsledku dodržania zákazu dvojitého zdanenia. Napokon, zárobkovou činnosťou je činnosť fyzickej osoby, ktorej príjem zo závislej činnosti nepodlieha dani z príjmov, ale na túto fyzickú osobu sa uplatňujú sociálnozabezpečovacie právne vzťahy SR podľa koordinačných pravidiel obsiahnutých v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia11 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Naopak, zárobkovou činnosťou nie je činnosť vykonávaná v právnom vzťahu, z ktorej plynúce príjmy nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené.
Osobitne zárobkovou činnosťou na účely systému zdravotného poistenia nie je
 ani činnosť, na základe ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ani príjem, ktorý predstavuje odchodné, výsluhový príspevok alebo je rekreačnou starostlivosťou poskytovanou zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Dodávame, že na účely platenia poistného na verejné zdravotné poistenie zákonodarca zahrnul do vymeriavacieho základu na platenie poistného (aplikujúceho sa na účely ročného zúčtovania preddavkov na poistné na zdravotné poistenie) aj daňovo klasifikované príjmy z kapitálového majetku a tzv. ostatné príjmy12.
V porovnaní s právnym stavom účinným do 31. decembra 2010 sa značne rozšírilo
 definičné vymedzenie poistnej kategórie zamestnanca
, ktorým je fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na "zdaniteľný" príjem zo závislej činnosti (prvý definičný znak), pričom tento príjem môže byť v rámci daného právneho vzťahu poskytovaný pravidelne mesačne alebo nepravidelne. Periodicita vzniku práva na poskytnutie príjmu zo závislej činnosti ako druhý definičný znak poistnej kategórie zamestnanca má zásadný dopad na rozsah obligatórnej participácie v systéme sociálneho poistenia. Ak daný právny vzťah zakladá
 právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti
, tak je fyzická osoba v plnom rozsahu zapojená do podsystémov sociálneho poistenia, t. j. je povinne nemocensky, dôchodkovo poistená a poistená v nezamestnanosti. Ak už skôr naznačený právny vzťah zakladá
 právo na nepravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti
, tak fyzická osoba je povinne zapojená len a výlučne do jedného podsystému sociálneho poistenia, a to dôchodkového poistenia; dokonca, ak splní statusovú podmienku, ktorá je spravidla spojená s podmienkou príjmového testu, tak je vylúčená aj z povinnej účasti na dôchodkovom poistení.
Teda rozsah sociálnej ochrany zamestnanca vykonávajúceho prácu v pracovnom pomere zostal štandardný a touto redefiníciou poistnej kategórie sa v dôsledku daňovej kvalifikácie právneho vzťahu, v ktorom sa vykonáva závislá pracovná činnosť, iba rozšíril na väčší rozsah právnych vzťahov (napr. o právne vzťahy, v ktorých sa uskutočňujú kompetencie likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov s. r. o.).
Osobitne sú od 1. januára 2013 zahrnuté do poistnej kategórie zamestnanca aj fyzické osoby vykonávajúce prácu v právnom vzťahu na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s oslobodzovacími odvodovými výnimkami13. Dodávame, že do súčasnej právnej podoby zaznamenala poistná kategória zamestnanca ešte dve významné modifikácie, a to uskutočnená zákonom č. 252/2012 Z. z. a krátko na to zákonom č. 413/2012 Z. z., ktoré priniesli jej rozšírenie o fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s ďalej uvedenými viacerými výnimkami, pričom jej aktuálnu "expandovanú" podobu finalizoval zákon č. 266/2017 Z. z. účinný od 1. júla 201814.
2. Následky subsumpcie konateľa a spoločníka s. r. o. pod poistnú kategóriu zamestnanca
V tejto časti príspevku analyzujeme špecifiká poistnej (resp. odvodovej) participácie konateľa a aj spoločníka s. r. o. vrátane situácie vyplatenia podielu na zisku, pričom odhliadame od ďalšieho vznikajúceho teoreticko-aplikačného problému, sekundárne súvisiaceho s tu analyzovanou problematikou, založeného nálezom Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 190/15 z 13. 9. 2016 a z neho argumentačne vychádzajúcim rozsudkom Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 31 Cdo 4831/2017 o možnosti člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti dojednať (napr. v manažérskej zmluve) podriadenie činností, ktoré nemajú podľa obchodnoprávnych predpisov kogentnú povahu, pracovnoprávnemu režimu výkonu závislej práce podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.15
Právna úprava systému sociálneho poistenia účinná od 1. januára 2011, ktorá zaviedla priame prepojenie medzi zárobkovou činnosťou poistnej kategórie zamestnanca a daňovým vymedzením príjmu zo závislej činnosti, spôsobila, že konateľ a spoločník s. r. o. majú rôznu úroveň sociálnej ochrany v poisťovacom systéme, ktorú dokážu modifikovať vlastným rozhodovaním sa, a to predovšetkým v situácii jednoosobovej s. r. o. V systéme verejného zdravotného poistenia bol konateľ a spoločník s. r. o. subsumovaný pod poistnú kategóriu zamestnanca zákonom č. 352/2005 Z. z., ktorý menil a dopĺňal zákon č. 580/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2005.
V základnej situácii, ak konateľ s. r. o. (zároveň môže a aj nemusí byť spoločníkom)
 nepoberá odmenu za výkon tejto funkci
e, tak neparticipuje na systémoch sociálneho poistenia. V prípade systému verejného zdravotného poistenia, vzhľadom na jeho osobitnú existenciu trvania poistného vzťahu a absolútnu solidaritu vyžadujúcu plnenie odvodovej povinnosti v každom období života poistenca (priamu alebo suplujúcu štátom), je konateľ v postavení samoplatiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie16.
Opačnou a častejšou situáciou je
 poberanie odmeny za výkon funkcie konateľa
. Je potrebné rozlíšiť, či
 má konateľ právo na pravidelnú mesačnú odmenu
 alebo nie (pri určovaní pravidelnosti mesačného zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti je rozhodujúce zmluvné zakotvenie práva na pravidelný príjem s mesačnou splatnosťou, nie jeho zúčtovanie či faktická výplata17). Ak konateľ pravidelne mesačne poberá odmenu, tak má odvodové zaťaženie rovnaké ako "typický" zamestnanec v pracovnom pomere v sociálnom poistení, ako aj v zdravotnom poistení. Vznik a zánik poistných vzťahov v sociálnom poistení je previazaný na vznik a zánik daného právneho vzťahu. V systéme (verejného) zdravotného poistenia uvedené nie je potrebné skúmať, keďže poistný vzťah vzniká spravidla narodením a končí smrťou, a teda dochádza len k zmene platiteľa poistného (napr. v predchádzajúcom roku nemal konateľ vyplatenú žiadnu odmenu alebo bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tak bol v pozícii samoplatiteľa poistného alebo bol tzv. poistencom štátu).
V prípade konateľa je to deň vzniku a zániku funkcie konateľa (uvedený v Obchodnom registri SR) a v prípade spoločníka s. r. o. je to deň zápisu a deň výmazu ako spoločníka s. r. o. (v prípade spoločníka je jeho odmeňovanie v praxi zriedkavé).18
Uvedený interpretačný prístup potvrdzuje aj stanovisko Sociálnej poisťovne, podľa ktorého "Konateľ (a aj spoločník) s. r. o. nadobudne postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia iba v prípade, ak mu vznikne právny vzťah konateľa alebo spoločníka zápisom do obchodného registra, a zároveň, ak mu určitý úkon (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie) zaručuje právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa alebo spoločníka. Pritom nie je rozhodujúce, či spoločník alebo konateľ má odmenu skutočne vyplatenú. Dôležité je, že má právo na tento príjem.19"
Špecificky by sa postupovalo v prípade, ak konateľ vykonával funkciu bez nároku na odmenu a valné zhromaždenie spoločnosti by prijalo rozhodnutie o priznaní jednorazovej odmeny konateľovi. V takom prípade by konateľovi vzniklo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca prijatím rozhodnutia valného zhromaždenia.
Spoločnosť s ručením obmedzeným má v situácii poskytovania odmeny konateľovi (príp. spoločníkovi) s. r. o. postavenie zamestnávateľa na účely poistných systémov a spolupodieľa sa na odvodovej povinnosti tak konateľa, ako aj spoločníka (stále za predpokladu, že sú pravidelne mesačne odmeňovaní) na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení, poistení v nezamestnanosti a aj verejnom zdravotnom poistení, ale neplatí garančné poistenie a úrazové poistenie. Zdôrazňujeme pravidlo, že každý právny vzťah sa v poistných systémoch posudzuje samostatne, obzvlášť je to dôležité, ak by konateľ alebo spoločník s. r. o. uzatvorili so spoločnosťou ešte aj pracovnoprávny vzťah [vznikali by tzv. viacnásobné poistné vzťahy v rovnakom poistnom základe (systéme), ale ako ďalej uvedieme, tak v inej kvalite].
Ak je
 konateľ nepravidelne odmeňovaný za výkon funkcie (napr. štvrťročne, polročne alebo ročne)
, tak výlučne obligatórne participuje na dôchodkovom poistení20 a na verejnom zdravotnom poistení, pričom aj keď s. r. o. má postavenie zamestnávateľa na účely poistných systémov, tak neplatí úrazové a garančné poistenie z odmeny tohto konateľa, a teda nie je ani úrazovo, ani garančne poistená (za predpokladu, ak nezamestnáva v pracovnoprávnom alebo obdobnom pracovnom vzťahu ďalšiu fyzickú osobu). Osobitne vo vzťahu k plneniu odvodovej povinnosti dodávame, že ak je konateľovi s. r. o. vyplatená (nepravidelná) odmena počas kalendárneho roka, tak podľa § 139b ods. 2 ZoSP sa suma tejto odmeny rozpočíta medzi jednotlivé mesiace trvania tohto poistného vzťahu na dôchodkovom poistení v poslednom (aktuálnom) roku až do mesiaca, ktorý predchádza mesiacu výplaty odmeny, a to až do dosiahnutia sumy maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného21. Uvedené
 obdobne platí aj pre spoločníka s. r. o
. Tento právny stav vytvára
 možnosť úniku z plnenia odvodovej povinnosti
 v situácii vyplatenia vysokej odmeny prevyšujúcej sumu maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do systémov sociálneho poistenia v prvý mesiac nasledujúceho kalendárneho roka (a rozhodnúť o ich vyplatení možno aj na konci predchádzajúceho roka). Tento prístup o úniku z plnenia odvodovej povinnosti je taktiež aplikovateľný aj na vysokopríjmové skupiny zamestnancov22.
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie z vyplatenej nepravidelnej odmeny konateľovi sa odvodová situácia komplikuje. Z vyplatenej odmeny za daný mesiac platí konateľ a aj s. r. o. ako zamestnávateľ preddavky na zdravotné poistenie a v mesiacoch, v ktorých nemá konateľ právo na odmenu, sa považuje za samoplatiteľa poistného na zdravotné poistenie. Takto zákonodarcom navodený právny stav vytvára priestor pre špekulatívne správanie, keďže konateľ je "kompetenčne spôsobilý" navodiť veľmi nízku sumu odmeny vyplácanú pravidelne, čím "obíde" zákonodarcom určenú minimálnu sumu preddavku na zdravotné poistenie, ktorú by musel odvádzať v postavení samoplatiteľa poistného, a to aj v porovnaní s "typickým" zamestnancom odmeňovaným v pracovnom pomere minimálnou mzdou (
v roku 2020 je to mesačná minimálna mzda 580 eur pre 1. stupeň náročnosti práce a minimálna hodinová je 3,333 eur pre 1. stupeň náročnosti práce
). V konečnom dôsledku má konateľ v takto navodenom stave vyplácania "nízkych odmien" nárok na rovnakú úroveň (kvalitu) poskytovanej zdravotnej starostlivosti ako iní poistenci, ktorí riadne platia poistné na zdravotné poistenie formou preddavkov zo svojich miezd a platov či iných druhov príjmov zo závislej činnosti.
Predposlednou skutkovou situáciou je variant, že konateľ s. r. o. (
bez ohľadu či je alebo nie je spoločníkom
) s právom na vyplatenie (resp. pravidelné vyplácanie) odmeny nadobudne postavenie zamestnanca z titulu uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. V tejto situácii sa na účely participácie v systémoch sociálneho poistenia posudzuje každý právny vzťah regulujúci tak postavenie konateľa, ako aj postavenie zamestnanca samostatne, pričom pravidelnosť odmeny a mzdy bude rozhodujúca na posúdenie rozsahu odvodovej participácie v sociálnom poistení. Vo verejnom zdravotnom poistení má fyzická osoba s vyplácanou odmenou konateľa s. r. o. a s vyplácanou pracovnoprávnou mzdou (alebo odmenou na základe jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) vždy postavenie zamestnanca bez potreby ďalšieho rozlišovania postavenia.
Napokon uvádzame právne riešenie situácie vyplatenia podielu na zisku [
poznamenávame, že podiel na zisku (dividenda) nie je príjmom zo závislej činnosti
] konateľovi s. r. o., ktorému je vyplatená (resp. pravidelne vyplácaná) aj odmena a ktorý je buď aj spoločníkom spol. s r. o., alebo ním nie je. Ak
 konateľ nie je spoločníkom s. r. o., tak vyplatený podiel na zisku
 podlieha podľa § 138 ods. 1 ZoSP odvodovej povinnosti, a to len na účely dôchodkového poistenia za predpokladu, že konateľ má právo len na nepravidelne vyplácanú odmenu; v opačnom prípade má odvodovú povinnosť rozšírenú aj na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti. Ak
 konateľ v už uvedenom skutkovom postavení je spoločníkom s. r. o., tak vyplatený podiel na zisku
 nepodlieha odvodovej povinnosti na účely sociálneho poistenia (právnym základom je nasledujúca právna textácia "
Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.
"). Ak konateľ nemá právo na vyplatenie (resp. vyplácanie) odmeny a je mu vyplatený podiel na zisku, je právne irelevantné, či má postavenie spoločníka, a podiel na zisku v absolútnom vyjadrení nepodlieha odvodovej povinnosti na účely sociálneho poistenia. Ak je spoločníkovi s. r. o. vyplatený podiel na zisku, tak tento podiel na zisku nezakladá odvodovú povinnosť na účely sociálneho poistenia. Poznamenávame, že podiel na zisku vyplatený z účtovného roka 2017 nepodlieha odvodovej povinnosti na účely verejného zdravotného poistenia (
bližšie k tomu pozri poznámku pod čiarou č. 11
).
Zdôrazňujeme, že ak konateľ s. r. o. je aj spoločníkom s. r. o. a poberá odmenu za výkon funkcie konateľa a aj odmenu spoločníka, tak každý právny vzťah regulujúci jeho postavenie konateľa a postavenie spoločníka s právom na odmenu sa posudzuje na účely participácie v systémoch sociálneho poistenia samostatne. Vo verejnom zdravotnom poistení má fyzická osoba s vyplácanou odmenou tak spoločníka, ako aj konateľa s. r. o. vždy postavenie zamestnanca bez potreby rozlišovania postavenia v spoločnosti.
Na ťažko prehľadnú právnu úpravu poistno-odvodovej participácie konateľa a spoločníka s. r. o. s právom na výplatu nepravidelnej odmeny (príp. podielu na zisku) musela zareagovať aj právna úprava dávkových vzťahov dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 6 ZoSP nie je hodnoteným obdobím dôchodkového poistenia na účely výmery dôchodkovej dávky obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca, teda aj konateľa s. r. o., v ktorom nemal vymeriavací základ na platenie poistného (teda právo na odmenu bolo zmluvne zakotvené, ale nedošlo k jeho realizácii). Toto pravidlo reflektujúce na prevalenciu zásluhovosti pri výmere dôchodkových dávok predstavuje v tomto prípade opodstatnené zníženie úrovne sociálnej ochrany, ktorú by ale mohol zákonodarca
de lege ferenda
 zmierniť zakotvením možnosti doplatenia poistného na dôchodkové poistenie s účinkom
 ex tunc,
ako tak urobil už v štyroch taxatívne vymedzených prípadoch (
uvedených v § 142 ods. 3 ZoSP
).
Inou problémovou situáciou poistno-odvodovej participácie konateľa a spoločníka s. r. o. s priamym dosahom na dôchodkové dávkové vzťahy je inštitút tzv. minimálneho starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku jeho poberateľa
(§ 82b ZoSP zmeneného zákonom č. 382/2019 Z.z. a zákonom č. 467/2019 Z.z. účinnými od 1. januára 2020
). Tento inštitút minimálneho starobného dôchodku, ktorý mal vo svojej podstate reflektovať len rozumne odôvodnené snahy o dosiahnutie vyššej miery sociálnej spravodlivosti u poberateľov uvedených dôchodkov, bol v dôsledku politického (
predvolebného
) boja od roku 2020 poznačený zmenami takého charakteru, ktoré "otvárajú ľahkú možnosť" nadobudnutia obdobia dôchodkového poistenia aj skupinami konateľov a spoločníkov s. r. o. Právna úprava tohto inštitútu do konca roka 2019 vyžadovala určitú kvalitu plnenia odvodovej povinnosti na účely získania obdobia dôchodkového poistenia (vyjadreného v kalendárnych rokoch) potrebného na zákonnú aplikáciu zvýšenia sumy starobného (invalidného) dôchodku do sumy tzv. minimálneho dôchodku, a to získanie v kalendárnom roku hodnotu osobného mzdového bodu23v hodnote min. 0,241 [
zjednodušene poistenec musel v danom roku platiť poistné na dôchodkové poistenie z (mesačného) vymeriavacieho zá­kladu, ktorého výška predstavovala najmenej 24 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR]
. Súčasná právna úprava od tejto kvalitatívnej podmienky hodnotenia obdobia dôchodkového poistenia upustila, čo vytvára, ako v už uvedenom prípade platenia preddavkov na zdravotné poistenie, "špekulatívny priestor" na navodenie veľmi nízkej sumy pravidelne vyplácanej odmeny konateľovi a spoločníkovi s. r. o. na účely získania obdobia dôchodkového poistenia. A keďže táto zmena právnej úpravy tohto inštitútu, čo sa týka hodnotenia období dôchodkového poistenia, má právne účinky aj
ex tunc
, tak takéto prípadné špekulatívne správanie uskutočnené pred rokom 2020 by bolo už aktuálne hodnotené ako obdobie dôchodkového poistenia. Teda bez primeranej poistnej participácie na dôchodkovom poistení by fyzická osoba v už uvedenom postavení so špekulatívnym správaním získala neadekvátnu sumu dôchodkovej dávky, predovšetkým starobného dôchodku.
Záver
Rozsiahle a z pohľadu vyžadovanej sociálnej ochrany až neodôvodnené zapojenie početných skupín fyzických osôb do príspevkovej (resp. odvodovej) participácie na účely sociálneho poistenia a verejného zdravotného poistenia uskutočnené v období rokov 2011 až 2013 prinieslo, okrem iného, aj nezanedbateľné nedostatky späté so systémovým nastavením vzájomne prepojených poistných a dávkových vzťahov podsystémov sociálneho poistenia.
Jedným z týchto nedostatkov v nastavení sociálnopoisťovacieho právneho vzťahu je právne postavenie konateľa a spoločníka s. r. o. (osobitne konateľa bez majetkovej účasti na spoločnosti) ako jedného z jeho subjektov. Konateľ a spoločník s. r. o. má z titulu obchodnoprávnej regulácie svojho postavenia výraznú možnosť ovplyvniť svoje odmeňovanie, prípadne aj podporiť uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou uskutočňovaného popri výkone funkcie konateľa s. r. o. a ak sa tak udeje so špekulatívnym zámerom získať vyššiu mieru sociálnej ochrany, tak aktuálna právna úprava sociálno-poisťovacích právnych vzťahov nedisponuje takými nástrojmi, ktoré by úplne eliminovali takéto snahy o zneužitie poskytovania niektorých dávkových plnení, prípadne obchádzanie zákonom uloženej poistnej participácie (v systéme verejného zdravotného poistenia) - konkrétne "navodenie" získavania období dôchodkového poistenia alebo platenie preddavkov na poistné na zdravotné poistenie pod minimálnou hranicou základu určujúceho minimálnu sumu preddavku na zdravotné poistenie.
Dôvod takto naznačených kvalitatívnych nedostatkov nastavenia sociálno-poisťovacích právnych vzťahov tkvie v prepojení existencie poistných vzťahov na daňovú klasifikáciu príjmov zo závislej činnosti (
ako aj príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, kde je zasa problémovou skupinou skupina umelcov, autorov diel a výkonných umelcov legálne zaradených do poistnej kategórie samostatne zárobkovo činnej osoby
). Ukazuje sa tak zrejmá požiadavka, už len v záujme zaistenia vyššej miery sociálnej spravodlivosti pri prerozdeľovaní vybraného (druhu) poisteného prostredníctvom poskytovania dávkových plnení (osobitne zdravotnej starostlivosti), že je, podľa nášho názoru, potrebné analýzou identifikované rozhraničujúce znaky v postaveniach "typický" zamestnanec a člen štatutárneho orgánu s. r. o. (regulovaného obchodnoprávnym vzťahom) pretaviť do nového zmiešaného modelu tzv. ekonomicky (resp. hospodársky) závislých osôb, s ktorým by sa spájala iná, ale stále primeraná24úroveň sociálnoprávnej ochrany konateľa s. r. o., prípadne aj spoločníka s. r. o. a ktorá by v konečnom dôsledku poistnú participáciu týchto osôb prispôsobila charakteru nimi dosahovaného príjmu (
nevyhnutnosťou bude objektivizovanie dosahovaného príjmu vrátane jeho pravidelnosti
) a aj dávkovým plneniam im priznaným.

1Autor spracoval príspevok s finančnou podporou projektu Agentúry na podporu výskumu a vývoja č. APVV-18-0443 pod názvom „Prieniky pracovného práva do iných odvetví súkromného práva (a vice versa)“. Zodpovedná riešiteľka prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD., PF Trnavskej univerzity v Trnave.

2Menšinový prístup reprezentuje model tzv. národného poistenia označovaný aj ako Beveridgeov model. Pozri TRÖSTER, P. a kol. Právo sociálního zabezpečení. 6. podstatně p

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).