Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Svěřenský (zverenecký) fond podľa českého práva a jeho účinky na Slovensku

V poslednom čase sa množia prípady, keď aj slovenskí občania majú záujem o založenie svěřenského (zvereneckého) fondu podľa českého práva. Ide pritom o právny inštitút, ktorý je kontinentálnemu právnemu vnímaniu cudzí, predpokladá totiž vloženie majetku zakladateľa do zvereneckého fondu, čím sa tento majetok stáva účelovo určeným vlastníctvom bez vlastníka, spravovaným správcom. Následne vzniká celý komplex právnych vzťahov súvisiaci so zvereneckým fondom a správou majetku v tomto fonde. Aplikovanie českého právneho inštitútu aj za jeho hranicami komplikuje, že v medzinárodnom práve súkromnom niet osobitných kolíznych noriem pre zverenecké fondy, resp. trusty či im podobné inštitúty na správu majetku. Príspevok sa snaží identifikovať to, ktorým právnym poriadkom sa spravujú rôzne otázky týkajúce sa českého zvereneckého fondu, aké sú limity a riziká ich zakladania zo Slovenska, resp. vkladania majetku nachádzajúceho sa na Slovensku do týchto fondov. Autori v ňom dospievajú k záveru, že nie je možné vecnoprávne priradiť predmet právnych vzťahov nachádzajúci sa na Slovensku do českého zvereneckého fondu.

1. Trusty, trustové štruktúry a zverenecké fondy podľa zahraničného práva a dôvody ich využitia
Podstatou anglo-amerického inštitútu trustu je účelové vyčlenenie majetku do správy určenej osobe (tzv.
trustee
alebo správca), a to v prospech beneficienta. Je pritom využívaný v mnohých rôznych situáciách a má rôzne podoby, spomedzi ktorých vyniká
express trust
ako trust založený vôľou zakladateľa. V rámci anglického práva dochádza k rozštiepeniu vlastníckeho práva, kedy právny titul (
legal title
) prechádza na správcu, pričom správca spravuje majetok vo svojom mene, a beneficienti majú titul k majetku podľa ekvity (tzv.
equitable title
).
1)
Ide o inštitút siahajúci do stredoveku a jeden z najzásadnejších "objavov" práva v systéme
common law
. Základným účelom takejto operácie je ochrana celistvosti majetku zabezpečujúceho rodinu, a to tak pred eskapádami jeho právnych vlastníkov, ako aj pre prípad dedičskej postupnosti.
Angloamerický trust však nie je jediným mechanizmom na správu majetku v prospech určitých osôb, ktoré zahraničné právne poriadky poznajú. Právnych inštitútov podobných trustu je v Európe viacero, nie všetky však plnia rovnocennú úlohu. Nemecké či rakúske právo pozná dôvernú správu majetku (
Treuhand
), a to ako obligačnú formu správy, aj keď pri nej dochádza k prevodu vlastníckeho práva. Aj francúzske právo zaviedlo v roku 2007 obligačnú formu správy majetku - fidúciu, pri ktorej zakladateľ prevedie vlastníctvo na správcu, ktorý ho má spravovať v prospech beneficientov.
2)
Kontinentálne právne poriadky však vychádzajú z konceptu unitárneho vlastníckeho práva - sú im cudzie inštitúty, ktoré by umožnili vznik viacerých vlastníckych práv s rôznym obsahom k tej istej veci. Preto sa v kontinentálnej Európe na správu majetku vy­užíva skôr obligačné právo alebo súkromné nadácie.
3)
Rekodifikácia českého súkromného práva priniesla, okrem iného, aj
svěřenský fond
(zverenecký fond) ako inštitút inšpirovaný quebeckou právnou úpravou, ktorá sa sama snaží o prevzatie inštitútu trustu do inak kontinentálneho právneho poriadku. Základnou črtou zvereneckého fondu je, že vznikom fondu vzniká vlastníctvo bez vlastníka. Tento majetok je spravovaný správcom v prospech beneficientov. Samotný správca však v zásade nie je oprávnený ani zaviazaný z úkonov týkajúcich sa majetku vo zvereneckom fonde. Právna úprava zvereneckého fondu (§ 1448 až 1474 českého OZ) a najmä koncept vlastníctva bez vlastníka boli zásadnými novinkami rekodifikácie
4)
a právna úprava sa stala predmetom diskusií až kontroverzií a aj novelizácií. Žiada sa však uviesť, že sa ukazuje životaschopnou a v Českej republike využívanou formou správy majetku, o publicitu ktorej sa zaslúžili aj zvučné mená českej politiky či podnikateľského prostredia. Zverenecký fond umožňuje vyňať majetok z dedičskej postupnosti, ochrániť ho pred rozdelením v rodine, ale tiež ho ochrániť pred ďalšími rizikami zakladateľa (možné dlhy).
Čitateľovi je nepochybne známa tendencia tunajšieho právneho života akceptovať české právne riešenia minimálne ako inšpirácie, ak nie priamo ako vzory. Asi by nám nenapadlo považovať určitý inštitút českého práva za porušujúci koncepčné východiská slovenského súkromného práva. Ak to funguje na jednom brehu Moravy, prečo by to nemalo fungovať na druhom brehu? Preto je pochopiteľné, že aj náš právny trh je otvorený českým právnym riešeniam.
V poslednej dobe je evidentný zvýšený záujem našich obyvateľov o založenie zvereneckých fondov v Českej republike. Dôvodov bude viacero, jeden z významných bude v súčasnosti prebiehajúca generačná obmena aj medzi slovenskými podnikateľmi. Práve voľba zvereneckých fondov - ak by mohla vyvolať zamýšľané účinky - by mohla ochrániť podnik pred dedičskými škriepkami. Dopyt tak generuje ponuku. Na stránkach mnohých advokátskych kancelárií dnes nájdeme odporúčania založiť si český zverenecký fond a veľmi mierny náznak rizík, ktoré sú s tým spojené. Aj v právnej spisbe nájdeme vyjadrenia, podľa ktorých slovenským záujemcom nič nebráni založiť si český zverenecký fond.
5)
Vytvorenie českého zvereneckého fondu je typickou trans­akciou, ktorá otvára otázky z medzinárodného práva súkromného. V tomto príspevku sa preto posnažíme odpovedať na niektoré otázky súvisiace s možnosťou založiť zverenecký fond podľa českého práva zo Slovenska, vniesť doň majetok na Slovensku a plniť z neho v prospech beneficientov. Zameriavame sa pritom len na zverenecký fond
inter vivos
(nie
mortis causa
) a súkromnoprávne otázky s ním spojené. Otázky transparentnosti tejto právnej štruktúry či daňové otázky, ktoré v mnohom idú opačne než súkromnoprávne nazeranie, riešiť nebudeme.
6)
2. Všeobecne o zákutiach súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom
Je dobre známe, že ak sa v súkromnoprávnom vzťahu objaví relevantný cudzí prvok, musíme pred samotné hmotnoprávne alebo procesnoprávne posúdenie veci predsadiť ešte rovinu medzinárodného práva súkromného a procesného. Musíme totiž ako prvé zvážiť, podľa akého právneho poriadku budeme určitú skutkovú situáciu posudzovať. Takýmto relevantným cudzím prvkom je typicky napríklad rozdielne štátne občianstvo zmluvných strán, predmet právneho vzťahu v zahraničí alebo lokalizácia určitej významnej okolnosti, ktorá nastala a determinuje právny vzťah, v zahraničí (napr. škoda spôsobená v cudzine).
V tomto príspevku nás zaujíma zakladanie zvereneckých fondov zo Slovenska (slovenskými občanmi, resp. osobami s obvyklým pobytom na Slovensku), do ktorého sa vkladá majetok na Slovensku. Ide tu o využitie zahraničného právneho poriadku na usporiadanie právneho vzťahu s domácim rozmerom. To, či je samotná voľba cudzieho právneho poriadku dostatočne relevantným cudzím prvkom, je sporné. V rýdzo vnútroštátnych situáciách sa v zásade len voľbou cudzieho právneho poriadku neumožní vylúčiť pôsobenie domácich kogentných noriem. Pre vylúčenie pochybnosti budeme preto predpokladať, že existuje ešte aspoň jeden prvok, ktorý prepája situáciu s Českou republikou, napríklad aspoň jeden predmet majetku na území v Českej republike alebo správca usadený v Českej republike, či plnenie beneficientom na alebo z územia v Českej republike.
Na zverenecké fondy a ich vystupovanie na Slovensku sa pozeráme optikou slovenského súdu, resp. slovenského verejného orgánu aplikujúceho súkromné právo vrátane slovenských kolíznych noriem. Je možné, že rozhodovanie iných súdov by prinieslo iné výsledky, používali by totiž svoje vlastné medzinárodné právo súkromné a procesné. Je pritom nepochybné, že český súd by došiel k iným výsledkom, než sú tu prezentované.
Bude nás zaujímať, akým právnym poriadkom sa spravuje zriadenie a fungovanie zvereneckých fondov podľa českého práva, ak o týchto otázkach rozhoduje súd na Slovensku.
3. Právo použiteľné na zverenecké fondy a iné trustové štruktúry - absentujúca unifikácia
V súčasnosti sú dominantnými prameňmi slovenského kolízneho práva unifikované kolízne normy, t. j. normy platiace vo viacerých štátoch. Vďačiť za to možno predovšetkým úniovému normotvorcovi, ktorý ako unifikačný nástroj medzinárodného práva súkromného vrátane kolízneho práva využíva nariadenia ako priamo uplatniteľné právne akty s prednosťou pred vnútroštátnym právom členských štátov.
7)
Nariadeniami sa už zjednotili kolízne normy pre niekoľko prakticky veľmi dôležitých súkromnoprávnych vzťahov. Slovenskú republiku zaväzujú unifikácie kolízneho práva pre zmluvné záväzky (nariadenie Rím I
8)
), mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II
9)
), vyživovaciu povinnosť (Haagsky dohovor o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, a to cez nariadenie o výživnom
10)
), dedenie (kapitola III nariadenia o dedení
11)
) a konkurz (čl. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní
12)
). Okrem nariadení Európskej únie sú významným prostriedkom unifikácie kolízneho práva aj viacstranné medzinárodné zmluvy, a to zvlášť z dielne Haagskej konferencie pre medzinárodné právo súkromné.
13)
Z hľadiska európskej unifikácie je potrebné diferencovať jednak medzi tým, či sa určuje rozhodné právo pre otázku vnútorného vzťahu (najmä založenie, vznik, spravovanie majetku, vzťahy ich účastníkov medzi sebou či zrušenie a zánik), alebo vonkajšieho vzťahu (zmluvné a mimozmluvné záväzky voči tretím osobám) zvereneckých fondov a trustov.
Kolízne normy pre vnútorný vzťah fondov a trustov nie sú v úniovom práve zjednotené. Ide dokonca o oblasť explicitne vylúčenú z nariadenia Rím I [čl. 1 ods. 2 písm. h)], nariadenia Rím II [čl. 1 ods. 2 písm. e)], ako aj nariadenia o dedení [čl. 1 ods. 2 písm. j)]. Hoci sa zo znenia výluky nedá vyvodiť, aké druhy trustových štruktúr majú byť vyňaté spod pôsobností kolíznych nariadení, prevládajúca mienka ju obmedzuje len na vecnoprávne trustové štruktúry; obligačné formy podobné trustom (francúzska
fiducia
či nemecký
Treuhand
) preto nie sú vylúčené z pôsobností nariadenia Rím I alebo Rím II.
14)
Každopádne, keďže český zverenecký fond má vecnoprávnu povahu, bude z pôsobnosti kolíznych nariadení vylúčený a na vnútorné vzťahy súvisiace so zvereneckým fondom (a angloamerickými formami trustov) sa preto uplatní slovenské vnútroštátne kolízne právo. Nič však nebráni tomu, aby sa vonkajšie vzťahy týchto štruktúr ko
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).