Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 10/2020 z 20.8.2020, R 64/2021 (Úmysel ukrátiť veriteľa a vedomosť o ňom)

"Zákonná podmienka odporovateľnosti podľa § 42a ods. 2 OZ je splnená aj vtedy, ak osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nevedela, avšak vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon uskutočnený, a svoje pomery o tomto úmysle dlžníka vedieť mala a mohla. Keďže ide o osobu odlišnú od účastníkov napadnutého právneho úkonu, môže veriteľ svoju argumentáciu o ukracujúcom úmysle dlžníka a skutočnosti, že druhá strana o tomto úmysle vedela alebo musela vedieť, založiť aj len na nepriamych dôkazoch týkajúcich sa napadnutého právneho úkonu alebo okolností, za ktorých bol uskutočnený.“

GLOSA I
Najvyšší sud sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou,
"či v prípade odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ - ak nejde o právny úkon medzi dlžníkom a blízkou osobou - môže veriteľ uniesť dôkazné bremeno o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosti druhej strany o tomto úmysle výlučne v situácii, keď osoba, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uskutočnil, v konaní pred súdom vyhlási, že o úmysle dlžníka vedela, prípadne, či vzhľadom na to, že úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú psychickým stavom, ktoré samy osebe nemôžu byť predmetom dokazovania, možno vyvodiť zo skutočností, ktorými sa prejavuje vnútorné presvedčenie subjektu navonok
."
V prejednávanom spore sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti zmluvy o predaji časti podniku, ktorého súčasťou boli nehnuteľnosti v trhovej cene minimálne 200 000 eur, za kúpnu cenu 1 000 eur. Žalobca pritom poukázal na to, že žalovaný musel vedieť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keď dlžník aj žalovaný mali rovnaké sídlo, podobný predmet činnosti a takmer rovnaké obchodné meno.
Jednou z podmienok, ktorú je potrebné pri odporovaní právneho úkonu podľa § 42a OZ preukázať, je existencia úmyslu, ktorý musel byť druhej strane známy. V prípade blízkych osôb dlžníka je táto konštrukcia jednoduchšia z dôvodu existencie vyvrátiteľnej právnej domnienky o existencii úmyslu, kým sa nepreukáže, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Občiansky zákonníkhovorí o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, avšak neuvádza, či ide o priamy úmysel (
dolus directus
), a teda vedomosť dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľa a tento právny následok zamýšľal spôsobiť, alebo o nepriamy úmysel (
dolus indirectus
), a teda vedomosť dlžníka o tom, že svojím právnym úkonom môže ukrátiť svojho veriteľa, a pre prípad, že sa tak stane, je s týmto následkom uzrozumený. Preto zastávame názor, že môže ísť o obe formy úmyslu.
Rovnaký názor zastáva aj najvyšší súd,
1)
ktorý pri výklade podporne poukazuje na trestnoprávnu terminológiu a odvodzuje existenciu iba nepriameho úmyslu pre splnenie podmienok § 42a OZ. Ako ďalej s odkazom na právnu teóriu uvádza, u tretích osôb zákon
a priori
predpokladá väčšiu pravdepodobnosť dobromyseľnosti a nadobúdateľovi exekúciou postihnuteľného majetku dlžníka poskytuje výrazne vyššiu mieru právnej ochrany než blízkej osobe dlžníka, u ktorej možno objektívne predpokladať bezprostrednú účasť na fraudóznom správaní sa dlžníka,
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).