O prílohách zmluvy

1. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je jej príloha. Zaklínadlo dennodenne používané širokou odbornou či laickou obcou pri písaní zmlúv. Ťažko spochybniť moc zaklínadiel, najmä ak zakorenili. Užívatelia práva tieto zaklínadla očakávajú. Ak ich v zmluve niet, šípia právnické lajdáctvo alebo - v horšom prípade - predtuchu problému. Skúsený právnik mykne plecami, text uvedie. Placebo neškodí. Čo však znamená, že ide o prílohu zmluvy a že je jej súčasťou a navyše neoddeliteľnou?

2. Obsah možných príloh zmluvy je mnohoraký. V prílohách nachádzame plnomocenstvá osôb oprávnených uzatvoriť zmluvu v mene zmluvných strán, identifikáciu osôb oprávnených ju meniť či komunikovať o jej otázkach, technické výkresy, znalecké posudky, rozpočty, účtovné závierky, ale aj rozsiahlejšie časti zmluvných dojednaní - všeobecné obchodné podmienky, celé samostatné zmluvné úkony (súvisiaca zmluva), prípadne potenciálne zmluvné úkony (budúca zmluva ako príloha zmluvy o budúcej zmluve) a pod. Asi neprekvapí, že zákon použitie prílohy k zmluve nezakazuje.

3. Príloha zmluvy nie je legálnym pojmom. Skôr ide o pragmatické strešné označenie určitého prejavu kontraktačnej techniky - rozdelenia zmluvy do samotnej zmluvy a jej príloh. Prílohy sú prostriedkom zjednodušenia kontrahovania, majú byť niečo iné ako samotná zmluva, nemusia byť ani ako prílohy označené. Takéto vyjadrenie je síce skresľujúce, keďže obe tvoria súčasť prejavu vôle vyjadrujúceho právny úkon a v tomto zmysle sú rovnocenné, je však dostatočne ilustratívne. Zjednodušene sa zvyknú označovať ako súčasti zmluvy na rozdiel od súčastí zmluvy. Prílohy zmluvy sú nosiče informácií, ktoré strany formálne odčlenili od hlavnej časti vyjadrenia svojho prejavu vôle, ale ktoré zároveň tvoria súčasť ich dojednania.

4. Prílohy sa musia stať súčasťou zmluvy. Hovoríme, že musia byť do zmluvy inkorporované. To je základným rozdielom medzi priamym a nepriamym zmluvným dojednaním. Zákon neustanovuje podmienky, za ktorých sa príloha či iná nepriama súčasť zmluvy stáva obsahom zmluvy. Z výnimočného vyjadrenia podmienok inkorporácie všeobecných obchodných podmienok v obchodnom práve (§ 273 ods. 1 OBZ), ako aj z teórie robenia právnych úkonov sa vyvodzuje, že musí ísť o odkaz (tzv. inkorporačnú doložku) a možnosť oboznámenia sa s obsahom. To, či existuje inkorporačná doložka, je však tiež otázkou výkladu prejavu vôle - najmä oferty. Môže nastať situácia, že formálne nebude inkorporačná doložka výslovne uvedená a v praxi ťažko viesť presnú hranicu medzi nepriamym a priamym dojednaním. Napríklad veta