Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 196/2020 z 30. 6. 2022 (nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru)

Oznámenie zamestnávateľa, že od zamestnanca nepožaduje ďalší výkon práce, je tou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá sama osobe transformuje neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru na platne uzavretú dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľa a zamestnanca. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, že si zachová právo domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom alebo sa tohto práva vzdáva tým, že zamestnancovi oznámi, že netrvá na tom, aby u neho zamestnanec ďalej pracoval. V prípade účinného oznámenia si už zamestnávateľ nemôže uplatniť právo na súde, aby tento vyslovil (ne)platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom; v dôsledku naplnenia právnej fikcie takýto úkon de iure neexistuje.

GLOSA
Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru upravujú § 77 až 80 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce" alebo "ZP"). Táto právna úprava je založená na koncepcii nepriamej neplatnosti právneho úkonu. To znamená, že ak chce zamestnanec alebo zamestnávateľ zabrániť tomu, aby nastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súd žalobu o určenie, že právny úkon o skončení pracovného pomeru je neplatný; ak taká žaloba nebola podaná, pracovný pomer sa skončil, aj keby išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru.
1)
Na druhej strane v prípade, že žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bola podaná a súd tejto žalobe vyhovel, nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru závisia od toho, či žalobca žalovanému oznámil, že trvá na ďalšom vykonávaní práce (resp. zamestnávaní). Od tejto skutočnosti závisí jednak otázka ďalšieho osudu (existencie) pracovného pomeru a jednak otázka vzniku kompenzačných nárokov vyplývajúcich z neplatnosti právneho úkonu.
Vo veci, v ktorej bolo vydané predmetné uznesenie, išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca, pri ktorom zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval. Ak zamestnanec skončil pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, podľa § 78 ods. 3 písm. b) ZP nastáva fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou. Platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, kedy sa mal (neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru) skončiť.
Právny význam oznámenia o trvaní na ďalšom vykonávaní práce
Najvyšší súd vo vzťahu k § 78 ods. 3 písm. b) ZP uviedol, že
 "citované zákonné ustanovenie normuje právnu situáciu, podľa ktorej ak zamestnávateľ považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom za neplatné a oznámi zamestnancovi, že netrvá na tom, aby tento naďalej vykonával prácu, potom platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou. Dôležitou právnou skutočnosťou je oznámenie zamestnávateľa doručené zamestnancovi, že zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec naďalej vykonával prácu. Oznámenie zamestnávateľa, že od zamestnanca nepožaduje ďalší výkon práce, je tou právne relevantnou skutočnosťou, ktorá sama osobe transformuje neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru na platne uzavretú dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľa a zamestnanca."
Uvedené závery sú nepresvedčivé z viacerých dôvodov. Najvyšší súd opomenul skutočnosť, že fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou podľa § 78 od
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).