Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zabezpečenie peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom procese

V súvislosti s rekodifikáciou civilného práva procesného prišlo, okrem iného, aj k výraznej koncepčnej zmene dočasných (neodkladných a zabezpečovacích) opatrení súdu. V súvislosti so stručnosťou právnej úpravy sa tak vynára otázka, ktorý druh dočasného opatrenia treba použiť na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov na bankovom účte. Článok razí tézu, že v takomto prípade sa možno vždy domáhať nariadenia neodkladného opatrenia. Problematickým aspektom však je aj rozsah zabezpečenia peňažných prostriedkov, ktorý by mal korelovať s rozsahom následnej exekúcie. Vzhľadom na absenciu podrobnej právnej úpravy však zákon túto otázku nerieši.

1. Úvod
Exekučný poriadok
1)
poskytuje oprávnenému relatívne efektívny nástroj na vymoženie jeho pohľadávky v prípade, ak povinný disponuje peňažnými prostriedkami na účte v banke.
2)
Súdny exekútor môže po tom, čo mu je doručené poverenie, "lustrovať" účty povinného v bankách a pobočkách zahraničných bánk na Slovensku
3)
a vydať príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorého banka zablokuje povinnému sumu vo výške vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva.
4)
Súdny exekútor pri zablokovaní účtu môže využiť výhodu tzv. momentu prekvapenia, keďže príkaz na začatie exekúcie môže doručiť banke ešte pred tým, než je povinný upovedomený o začatí samotnej exekúcie, ako aj o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Často sa povinný dozvie o tom, že je voči nemu vedená exekúcia, zo skutočnosti, že mu boli v banke zablokované peňažné prostriedky. Povinný má však možnosť brániť sa proti prebiehajúcej exekúcii návrhom na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok,
5)
keďže až v prípade, ak márne uplynie lehota na podanie takéhoto návrhu, alebo po tom, čo súd takýto návrh zamietne právoplatným uznesením, súdny exekútor môže vydať exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), na základe ktorého príde k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva. Aby nedošlo k neprimeranému predlžovaniu blokovania účtu, súdny exekútor musí vydať exekučný príkaz do 15 dní.
6)
Povinný má popritom, samozrejme, možnosť počas blokovania účtu uskutočniť "dobrovoľne" úhradu na účely uspokojenia vymáhanej pohľadávky. Exekučný poriadok poskytuje povinnému ochranu aj z toho hľadiska, že blokovanie účtu sa netýka peňažných prostriedkov na účte do výšky 165 eur a niektorých ďalších pohľadávok.
7)
Účinná ochrana pred zmarením vymáhania pohľadávky veriteľa však vyžaduje, aby zablokovanie účtu povinného po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi nebolo jediným prostriedkom zabezpečenia peňažných prostriedkov na bankovom účte v civilnom procese. Ak by to tak bolo, povinný by mal možnosť ľahko zmariť vymoženie pohľadávky tým, že by "z dôvodu opatrnosti" najneskôr tesne po vzniku vykonateľného exekučného titulu buď previedol peňažné prostriedky na účet tretej osoby, alebo by tieto peňažné prostriedky vybral v hotovosti. Právny poriadok preto pozná viacero inštitútov v civilnom procese, ktoré môže využiť veriteľ na účely zabezpečenia peňažných prostriedkov dlžníka na účte v banke.
8)
Takýmito inštitútmi môžu byť neodkladné opatrenia, resp. zabezpečovacie opatrenia a európsky príkaz na zablokovanie účtu.
2. Neodkladné opatrenie vs. zabezpečovacie opatrenie
Občiansky súdny poriadokz roku 1963 umožňoval, aby sa veriteľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým sa uloží dlžníkovi zákaz, aby nakladal s peňažnými prostriedkami na bankovom účte do výšky pohľadávky vrátane jej príslušenstva. Takéto predbežné opatrenie malo povahu predexekučného inhibitória, pretože platilo
inter partes
a nebolo záväzné pre banku. Na druhej strane § 76 ods. 2 OSP explicitne umožňoval, aby sa predbežným opatrením nariadila povinnosť aj niekomu inému než účastníkovi konania, ak to bolo možné od takejto osoby spravodlivo žiadať. Takouto treťou osobou bola napríklad banka, v ktorej bol vedený účet povinného. Preto sa predbežným opatrením mohlo dosiahnuť, aby súd nariadil banke, aby nevyplatila účastníkovi konania peňažné prostriedky na jeho účte,
9)
prípadne aby mu neumožnila s nimi akokoľvek nakladať. Nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 2 OSP preto malo arrestatórnu povahu.
Po prijatí Civilného sporového poriadkusa však koncept predbežných opatrení nahradil dualizmom dvoch druhov dočasných opatrení
10)
- neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení. Základnou otázkou, ktorá sa pri novej právnej úprave vynára, je, ktorý druh dočasného opatrenia má využiť veriteľ v prípade, ak sa chce domáhať zabezpečenia peňažných prostriedkov na účte dlžníka, t.j. či sa má domáhať vydania neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladať s peňažnými prostriedkami na účte (resp. iného obdobného neodkladného opatrenia), alebo zabezpečovacieho opatrenia. Peňažné prostriedky vedené na účte v banke sú pohľadávkou dlžníka voči banke
11)
(obdobne aj exekúciou sa tu postihuje
"pohľadávka z účtu v banke"
),
12)
a preto sa možno domnievať, že k tejto pohľadávke dlžníka voči banke možno zriadiť záložné právo rozhodnutím súdu. Keďže medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami existuje vzťah subsidiarity, súd nariadi neodkladné opatrenie
"iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením"
.
13)
Treba preto zodpovedať otázku, či pohľadávka z účtu v banke je spôsobilým predmetom zabezpečovacieho opatrenia alebo nie, a následne aj otázku, či možno dosiahnuť sledovaný účel zabezpečovacím opatrením.
3. Pohľadávka z účtu v banke ako spôsobilý predmet záložného práva
V slovenskej právnickej literatúre sa možno stretnúť s názorom, že predmetom sudcovského záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením môže byť iba spôsobilý predmet záložného práva tak, ako ho vymedzuje Občiansky zákonník.
14)
V zmysle § 151d ods. 1 OZ
"[z]áloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak".
Je nepochybné, že pohľadávku z účtu v banke možno považovať za právo majiteľa účtu voči banke podľa tohto ustanovenia. Skutočnosť, že pohľadávka sama osebe bude predmetom záložného práva, explicitne predvída aj Občiansky zákonník, ktorý samostatne upravuje niektoré otázky súvisiace s týmto druhom zálohu.
15)
Dokonca Občiansky zákonníkobsahuje osobitné "ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru".
16)
Treba však skúmať ďalší predpoklad spôsobilosti predmetu záložného práva a to, či pohľadávka z účtu v banke je prevoditeľná alebo nie. Pri riešení otázky prevoditeľnosti treba odlíšiť na jednej strane peňažné prostrie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).