Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Zodpovednosť členov štatutárnych orgánov podľa smernice o reštrukturalizácii a insolvencii

Článok sa venuje povinnostiam, ktoré členom štatutárnych orgánov vyplývajú zo smernice o reštrukturalizácii a insolvencii1 a charakterizuje ich jednotlivé aspekty. Článok rozoberá povinnosti štatutárnych orgánov pred tým, než sa spoločnosť dostane do stavu úpadku. Poukazuje predovšetkým na prevenčné povinnosti, ktoré sú členovia štatutárnych orgánov povinní dodržiavať. Autor rozoberá dôkladne čl. 19 smernice o reštrukturalizácii a insolvencii, ktorý stanovuje konkrétne povinnosti členom štatutárnych orgánov, ako aj jednotlivé záujmy dotknutých strán, ktoré musia byť rešpektované. Na záver autor poukazuje na návrh zákona, ktorým sa má smernica o reštrukturalizácii a insolvencii do slovenského právneho poriadku implementovať.

1. Preventívna reštrukturalizácia
Inštitút
1)
preventívnej reštrukturalizácie má predstavovať nástroj slúžiaci na odvrátenie úpadku dlžníka a zachovanie jeho existencie. Cieľom preventívnej reštrukturalizácie má byť snaha o predchádzanie úpadku a nie riešenie situácie, keď sa spoločnosť v úpadku nachádza, v takom prípade nastupujú predpisy konkurzného práva. Preventívnu reštrukturalizáciu by mali využiť spoločnosti, u ktorých existujú objektívne skutočnosti naznačujúce, že sa dostávajú do problémov. Preventívna reštrukturalizácia bude podnikateľom k dispozícií skôr, než nastanú podmienky pre vyhlásenie konkurzu, a v porovnaní s konkurzným konaním je postavená na tom, že právo disponovať s podnikom neprechádza na veriteľov, ale je ponechané v rukách štatutárnych orgánov, teda v rukách dlžníka.
2)
Predpokladom včasného začiatku preventívnej reštrukturalizácie je existencia životaschopnosti podnikateľa a skoré rozpoznanie finančnej tiesne, resp. začínajúcej krízy. Veľkou výhodou preventívnej reštrukturalizácie má byť jej neformálnosť a minimálna ingerencia súdu.
Značná miera zodpovednosti a povinností sa prenáša na samotného podnikateľa. Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii zdôrazňuje, že je to dlžník, ktorý sa má aktívne snažiť o dohodu so svojimi veriteľmi, resp. dotknutými stranami a zabezpečiť tak existenciu podniku.
3)
Je to práve on, kto by si mal byť najlepšie vedomý situácie, v akej sa nachádza. V prípade, ak sa podnikateľ rozhodne, že svoje problémy bude chcieť riešiť formou preventívnej reštrukturalizácie, bude povinný vypracovať reštrukturalizačný plán, v ktorom musí dotknutým veriteľom prezentovať odôvodnenie, v ktorom sa vysvetľuje, prečo má reštrukturalizačný plán rozumnú vyhliadku na zabránenie úpadku dlžníka a na zabezpečenie životaschopnosti podniku vrátane nevyhnutných predpokladov úspechu plánu. O takomto pláne následne hlasujú dotknuté strany. Tento plán by mal mať potenciál zabrániť úpadku dlžníka a zabezpečiť životaschopnosť jeho podniku.
4)
Súčasná právna úprava inštitút preventívnej reštrukturalizácie ako inštitucionalizovaného kolektívneho nástroja riešenia finančných ťažkostí podnikateľov, ktorých účinnosť je podmienená včasnou identifikáciou existujúcich problémov, nepozná. Jediným možným inštitucionalizovaným riešením v súčasnosti je reštrukturalizácia podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj "zákon o konkurze a reštrukturalizácii" alebo "ZKR"), ktorá je však zameraná na úpadok podnikateľa, nie na riešenie odvrátiteľných finančných či nefinančných ťažkostí. Oba inštitúty sa tak neprekrývajú na časovej osi ekonomického cyklu podniku, keďže preventívna reštrukturalizácia nepredstavuje ďalší spôsob riešenia úpadku, ale má úpadku podnikateľa predchádzať.
Konkurzné konanie je určené pre dlžníkov, ktorí sa nachádzajú v stave úpadku alebo aspoň hroziaceho úpadku. Účelom konkurzného konania nie je primárne zachrániť podnik, ale vyriešiť úpadok dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne.
5)
Začatie konkurzného konania so sebou z povahy veci nesie závažné dôsledky, na základe ktorých dochádza k aktivácií pravidiel obmedzujúcich podnikateľa v nakladaní so svojím majetkom.
6)
Smernica o reštrukturalizácii a insolvencii zavádza nový inštitút preventívnej reštrukturalizácie, transpozícia tejto smernice je v súčasnosti na Slovensku v legislatívnom procese ako zákon o riešení hroziaceho úpadku. Cieľom tohto inštitútu je poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok ešte len "hrozí", a zabrániť tak úpadku dlžníka. Tento inštitút má podnikateľom vo finančných ťažkostiach umožniť pokračovať v podnikaní, resp. im umožniť určitý ekonomický reštart, a to prostredníctvom flexibilného nástroja, ktorý ponúka široký výber reštrukturalizačných opatrení. Preventívna reštrukturalizácia by tak mala byť k dispozícii skôr, než podnik začne spĺňať podmienky začatia konkurzného konania, ktoré obvykle predstavuje stratu dispozičných oprávnení a súčasne stratu reziduálneho nároku a vlastníckych práv k podniku. Preventívna reštrukturalizácia je, naopak, postavená na zachovaní dispozičných oprávnení a možnosti zachovania vlastníctva podielov spoločníkom.
2. Povinnosti štatutárnych orgánov pri hrozbe úpadku podľa smernice o reštrukturalizácii a insolvencii
2.1 Prevenčná povinnosť
Dlžník je oprávnený využiť prostriedky preventívnej reštrukturalizácie a jej výhody v prípade, ak dokáže blížiace sa problémy včas identifikovať. České štúdie ukazujú, že prevažná väčšina spoločností, ktoré následne skončia v konkurze, sú v zóne bankrotu už najmenej 3 roky predtým.
7)
Je veľký problém v našom prostredí "prinútiť" členov štatutárnych orgánov k tomu, aby riadne a včas plnili svoje povinnosti v situáciách, keď sa dostávajú do vážnych ekonomických problémov. Členovia štatutárnych orgánov si musia uvedomiť, že v prípade, ak sa spoločnosť dostáva do situácie, kde môže hroziť úpadok, tak táto skutočnosť sa netýka už len samotnej spoločnosti, ale aj veriteľov tejto spoločnosti. Členovia štatutárnych orgánov sú v prvom rade povinní postupovať tak, aby bolo možné úpadku spoločnosti predísť. Sú predovšetkým povinní sledovať vývoj svojej finančnej situácie, stav svojho majetku a záväzkov, aby mohli včas zistiť hrozbu úpadku a prijať všetky potrebné opatrenia na odvrátenie hroziaceho úpadku.
8)
Znamená to, že členovia štatutárnych orgánov budú musieť byť schopní rozpoznať, kedy sa blížia problémy, ktoré môžu smerovať k úpadku podniku. Je preto nevyhnutné, aby ekonomický stav spoločnosti bol monitorovaný na pravidelnej báze. Prax ukazuje, že väčšina podnikov nerieši svoje ekonomické problémy ani v čase, kedy sú už zrejmé a spoločnosť sa nachádza v úpadku. Často dochádza k tomu, že spoločnosti riešia svoje problémy až dávno po tom, čo sa dostali za bod, v ktorom bolo možné spoločnosť ešte zachrániť.
Ustanovenia o povinnostiach štatutárnych orgánov v období blížiacom sa platobnej neschopnosti majú veľký význam pre preventívnu reštrukturalizáciu. Cieľom týchto povinností je predovšetkým chrániť záujmy rôznych zainteresovaných strán pred rozhodnutiami členov štatutárnych orgánov, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na majetok dlžníka. Tieto ustanovenia však môžu aj neúmyselne vplývať na konanie členov štatutárnych orgánov, ktorí sa budú snažiť vyhnúť prípadnej zodpovednosti, a preto nebudú ochotní prijímať (aj riskantné) podnikateľské rozhodnutia alebo primerané riziká, ktoré by mohli podporiť úspech reštrukturalizácie.
9)
Členovia štatutárnych orgánov sú povinní nepretržite monitorovať ekonomický a finančný vývoj, ktorý by mohol ohroziť ďalšiu existenciu spoločnosti.
10)
Ak by existovali príznaky blížiacich sa problémov, mali by byť schopní náležite reagovať a prijať vhodné opatrenia. Najmä by o tejto situácii mali informovať spoločníkov, prípadne aj dozorné orgány, ak sú zriadené. Členovia štatutárnych orgánov sú povinní priebežne monitorovať vývoj, ktorý naznačuje krízu. Táto povinnosť by mala zjednodušiť proces preventívnej reštrukturalizácie prijatím vhodných protiopatrení na zá­klade dostatočných informácií o finančnej, právnej a skutočnej situácii spoločnosti. Ako bolo uvedené, tak preventívna reštrukturalizácia závisí od súhlasu dotknutých strán. Čím je informačná medzera medzi veriteľom a dotknutou stranou reštrukturalizácie menšia, tým jednoduchšie a efektívnejšie by malo byť možné o reštrukturalizačnom pláne úspešne rokovať.
Povinnosti ustanovené v smernici o reštrukturalizácii a insolvencii sú do značnej miery prierezom zásad ustanovených v korporačnom práve a v konkurznom práve. Ich formulácia v smernici má poskytnúť súdom usmernenie pri ustanovovaní potenciálnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov v prípadoch úpadku. Na tento účel smernica o reštrukturalizácii a insolvencii ustanovuje, že členské štáty by mali mať možnosť implementovať príslušné ustanovenia tejto smernice tak, že zabezpečia, aby súdne alebo správne orgány pri posudzovaní, či je člen štatutárneho orgánu zodpovedný za porušenie povinnosti vykonávať riadnu starostlivosť, zohľadnili pravidlá o
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).