Právo na odpočítanie dane

Krajský súd v K. (ďalej len krajský súd alebo správny súd) zamietol podľa § 190 SSP žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného z 24. septembra 2014, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane, ktorým žalobcovi vyrubil DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2012 v sume 92 222,62 eur. Správca dane nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume - 3 808,63 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 88 413,99 eur. Právo na náhradu trov konania žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi podľa § 167 ods. 1 SSP nepriznal....

V odôvodnení svojho rozsudku správny súd uviedol, že hlavným predmetom činnosti žalobcu bol obchod s kryštálovým cukrom a gumovým granulátom Neo Pet Resin. Správny súd mal za to, že žalobca v podstatnej časti žalobných námietok iba všeobecne poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného na základe údajne nedostatočne zisteného skutkového stavu. K uvedenej nekonkretizovanej námietke žalobcu uviedol, že dodávka kryštálového cukru bola podrobne preverovaná na základe dožiadaní aj na iné daňové úrady v sídlach obchodnej spoločnosti K...A, s. r. o. a K...O, s. r. o., na základe ktorých bolo preukázané, že uvedené obchody neboli v skutočnosti realizované, čo vyplýva z výsluchu konateľa spoločnosti K...A, s. r. o. Uvedená spoločnosť nevedela preukázať nadobudnutie tovaru, pričom tento tovar mal byť nakúpený v Maďarsku, prevezený do skladu do S. na území SR. Tovar mal byť nakúpený od spoločnosti K...O, s. r. o. a mal byť skladovaný v S., avšak bližšie informácie o preprave tohto tovaru pre V...X, s. r. o. a jeho preberanie uvedenou firmou (žalobcom) účastníci daňového konania nevedeli poskytnúť.

Správny súd poukázal na obsah protokolu o daňovej kontrole, v ktorom je podrobne došetrené to, že reálny nákup tovaru žalobcom uskutočnený nebol. Krajský súd pritom zdôraznil, že pokiaľ ide o nákup a predaj kryštálového cukru v sklade v S., tak nájomná zmluva o uskladnení kryštálového cukru v S. bola vypovedaná 31. augusta 2012, teda už v tom čase žalobca nemohol tento tovar nakupovať z uvedeného skladu, pretože tovar pre žalobcu sa tam nenachádzal. Medzi už menovanými subjektmi sa iba fiktívne vymieňali faktúry o dodávke tovaru, ale v reálnom plnení uskutočnené neboli, čo potvrdili vypočutí svedkovia: L. O., M. K., Š. B. a M. F.. Nakoniec spoločnosť K...A, s. r. o. bola predaná neexistujúcemu subjektu A. D. v Rumunsku.

Správny súd vyslovil, že zistenie správcu dane o nerealizovaných obchodoch s kryštálovým cukrom boli opodstatnené vzhľadom na postavenie ekonomicky nečinných subjektov dodávok uvedenej komodity, čo bolo jednoznačne preukázané šetrením v predmetnej daňovej kontrole. Žalobca žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil tak v správnom daňovom konaní, ani v konaní o správnej žalobe.

Správny súd poukázal na to, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam, zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. Ak zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej platiteľ dane odpočítal daň, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v ustanovení § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v z. n. p. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré zákonodarca stanovil pre nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar a službu odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH.

Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúr, hoci tieto by obsahovali všetky formálno-právne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale treba zabezpečiť aj iné dôkazy. Ako dôkaz možno použiť v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Správca dane preto v danom prípade skúmal uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym.

Podľa právneho názoru správneho súdu žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, v dôkaznom konaní postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pričom sčasti preniesol dôkazné bremeno žalobcu na správcu dane a vykonal šetrenia, ktoré iba potvrdili neexistenciu nákupu a predaja kryštálového cukru a gumového granulátu Neo Pet Resin žalobcom v predmetnom zdaňovacom období. Správny súd neuznal žalobné námietky žalobcu, keďže neboli konkretiz