Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

O počítaní času (a o tom, čo zákon hovorí a čo nehovorí)

I.
Čítanie právnych predpisov sa niekedy podobá na hru. Na jednej strane stojí zákonodarca, ktorý do právneho textu ukrýva svoje zámery, na druhej zas my, čitatelia, ktorí sa snažíme tieto zámery odkryť. Niekedy vyhráme veľmi rýchlo, inokedy sa nám vôbec nedarí. A niekedy je zákonodarca tak prefíkaný, že hoci sa cítime víťazmi, v skutočnosti prehrávame. Stáva sa to najmä vtedy, keď ihneď chápeme, čo nám zákonodarca v ustanovení hovorí, ale prehliadame, kedy sa toto ustanovenie použije.
Prípadmi práve takýchto ustanovení môžu byť aj ustanovenia o počítaní lehôt, a to konkrétne § 122 ods. 1 prvá veta OZ(
"Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok"
) a rovnako § 122 ods. 2 prvá veta OZ(
"Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína"
).
1)
Na prvý pohľad sa nám tieto pravidlá môžu zdať jasné. Ak udalosť, od ktorej závisí dajme tomu trojdňová lehota, nastala v pondelok, tak sa lehota skončí uplynutím štvrtku rovnakého týždňa. Ak zas udalosť, od ktorej sa začína týždenná lehota, pripadá na utorok, potom sa lehota skončí uplynutím nasledujúceho utorka. A ak ide o jednomesačnú lehotu a udalosť pripadá napríklad na 1. novembra, tak sa lehota skončí uplynutím 1. decembra. Potiaľ je vec jasná.
Skúsenosti pedagóga, ale aj čitateľa súdnych rozhodnutí však autorovi týchto riadkov ukázali, že pri čítaní uvedených pravidiel nie sme dôslední. Sústreďujeme sa totiž na význam samotného pravidla, no nevšímame si, kedy sa toto pravidlo uplatní. Zákonodarca sa pritom s nami naozaj zahráva. Na rozdiel od iných situácií totiž v tomto prípade nevymedzil rozsah aplikácie pravidla jasne podmienkovou formuláciou ("ak nastanú okolnosti x", "ak ide o situáciu z" a pod.), ale ho zakódoval do znenia samotného pravidla.
Aby nám však čitateľ nevyčítal, že sa s ním sami zahrávame, tak rovno uveďme, že pes je zakopaný v slovách "udalosť, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok" (§ 122 ods. 1 OZ), resp. "udalosť od, ktorej sa lehota počíta" (§ 122 ods. 2 OZ). Z týchto slov totiž vyplýva, že aplikácia pravidiel zakotvených v týchto ustanoveniach predpokladá, že lehota závisí od nejakej
udalosti
. Presupozíciou, z ktorej tieto pravidlá vychádzajú, je teda to, že ide o takú lehotu, pre plynutie ktorej je rozhodujúca určitá udalosť.
II.
Toto poznanie však vyvoláva nejednu otázku. Tak napríklad, kedy lehota závisí od nejakej udalosti? Ďalej, môže sa lehota začínať aj bez vzťahu k nejakej udalosti? A hlavne, ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, dá sa potom z prvých viet § 122 ods. 1 a 2 OZ
ex silentio
vyvodiť, že tam ustanovené pravidlá sa neuplatnia, ak lehota nezávisí od žiadnej udalosti?
Prvá otázka - kedy sa nejaká lehota začína od nejakej udalosti - nevyvoláva problémy v situáciách, ak zákonodarca spája začiatok lehoty výslovne s nejakou udalosťou. Napríklad v § 712c ods. 3 OZ ide o lehotu od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady, v § 47a ods. 4 OZ zas od uzavretia zmluvy, v § 803 ods. 4 OZ od odstúpenia od zmluvy a v § 505 OZ od zistenia vady. Vec však nie je tak jasná, ak nejde o lehotu od nejakej udalosti, ale od určitého dňa. Napríklad ak sa strany dohodnú, že lehota sa počíta od 1. novembra 2021. V takomto
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).