Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Postavenie kolízneho opatrovníka v konaní o dedičstve

Súdny komisár počas celého konania o dedičstve prihliada na to, či sú splnené procesné podmienky, procesná subjektivita účastníkov podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a procesná spôsobilosť účastníkov podľa § 67 CSP. Z rodičovských práv a povinností vyplýva právo a povinnosť rodičov zastupovať maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia, ktorí zastupujú deti aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. V konaní o dedičstve v prípade, ak je poručiteľom jeden z rodičov, rodičovské práva a povinnosti následne vykonáva len druhý rodič. V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov a následne zisťuje, či je niektorému z nich potrebné ustanoviť opatrovníka.

 

POSTAVENIE KOLÍZNEHO OPATROVNÍKA V KONANÍ O DEDIČSTVE
JUDr.
Ingrid
Valachová
PhD.
notársky kandidát
Úvod
Postavenie kolízneho opatrovníka1)vymedzil Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 7 Cdo 6/2011 z 18.7.2011 nasledovne:
"Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený (pozri R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa."
Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 ak maloleté dieťa nemalo zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemohol z vážneho dôvodu maloleté dieťa pri určitom právnom úkone, ale aj v súdnom či správnom konaní zastupovať, súd mu podľa § 31 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") ustanovil kolízneho opatrovníka alebo podľa § 60 zákona o rodine
ad hoc
opatrovníka, t.j. opatrovníka pre konkrétny účel.2) Súd ustanoví kolízneho opatrovníka maloletému aj v prípadoch, ak dieťa má zákonného zástupcu, ktorý však nemôže z vážneho dôvodu dieťa zastupovať, a je potrebné za dieťa konať (napr. hospitalizovanie jediného žijúceho rodiča v nemocnici), ale aj v prípade náhlej straty oboch rodičov, keď je potrebné za dieťa konať a nemá ustanoveného poručníka ani opatrovníka podľa § 57 ods. 4 a § 60 zákona o rodine.3)
Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dôslednejšie rozlišuje medzi hmotnoprávnym opatrovníkom, ktorý je ustanovený pre vykonanie právneho úkonu, a procesným opatrovníkom, ktorý je ustanovený na zastupovanie v civilnom konaní.
Kolízia záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom
Ak nastane situácia, že by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov (pričom postačuje hrozba kolízie záujmov), ktorá môže vzniknúť nielen vo vzťahu rodič a dieťa, ale aj medzi deťmi ako súrodencami, ktoré zastupuje ten istý zákonný zástupca (bez ohľadu na to, či ide o deti plnorodé alebo polorodé), súd im ustanoví kolízneho opatrovníka.4)
Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 21 Cdo 890/2003 z 9.10.2003 v otázke kolízie práv maloletého dieťaťa s právom rodiča a postavenia kolízneho opatrovníka zaujal nasledovný názor: " ...
o střet zájmů mezi rodiči a dětmi půjde nejen v případě, kdy rozpor zájmů zástupce se zájmy zastoupeného existuje a je v řízení zjištěn (srov. § 22 odst. 2 obč. zák.); ustanovení § 37 odst. 2 zákona o rodině rozšiřuje ochranu nezletilých i na případy, kdy střet zájmů pouze hrozí, přitom však nemusí vůbec nastat. Z hlediska závěru o rozporu zájmů tedy stačí jen pravděpodobnost kolize zájmů, která je dána vždy, uplatňuje-li rodič a nezletilé dítě v občanském soudním řízení nároky, jejichž základ, popř. výše - jako je tomu v posuzované věci - jsou vzájemně podmíněny. V takovém případě potencionálně hrozící kolize zájmů je zákonný zástupce - i když jinak jeho právo zastupovat nezletilé dítě není dotčeno - vyloučen ze zastupování a jeho procesní úkony učiněné za dítě jsou neúčinné. Uvedené vztaženo na posuzovaný případ znamená, že plná moc udělená žalobkyní ,jako zákonným zmocněncem´ za nezletilého žalobce advokátu nemůže mít zamýšlené účinky a řízení o dovolání podané jeho prostřednictvím žalobkyní za nezletilého žalobce bylo nutno zastavit (§ 243c odst. 1, § 104 odst. 1 o. s. ř.). V případě, nemůže-li dítě zastoupit žádný z rodičů, protože hrozí střet jejich zájmů, ustanoví soud dítěti opatrovníka, který bude dítě v řízení nebo při určitém právním úkonu zastupovat. Tímto opatrovníkem zpravidla ustanoví orgán vykonávající sociálně-právní ochranu dětí (srov. § 37 odst. 2 zákona o rodině). Kolizní opatrovník ustanovený soudem se v rozsahu, v jakém je oprávněn za dítě jednat, stává namísto rodiče zákonným zástupcem nezletilého (srov. § 29 obč. zák.); může rovněž - kromě jiného - zmocnit jinou osobu (advokáta) k zastupování nezletilého dítěte v rozsahu, v jakém je sám oprávněn za nezletilé dítě jednat (srov. stanovisko občanskoprávního kolegia býv. Nejvyššího soudu ČSR z 9.10.1986 sp. zn. Cpj 227/88, uveřejněné ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1987, pod č. 17).
5)
V diskusiách na Slovensku i v zahraničí zaznieva názor, že procesné opatrovníctvo je niečo úplne iné ako opatrovníctvo hmotnoprávne, najmä v súvislosti s postavením kolízneho opatrovníka.6) Zastávame názor, že všeobecný základ právnej úpravy zastúpenia je obsiahnutý v hmotnom práve, pričom je však potrebné rozlišovať medzi hmotnoprávnym a procesným opatrovníkom. Ustanovenie hmotnoprávneho opatrovníka vyplýva zo zákona alebo z osobitného predpisu a ustanovenie procesného opatrovníka je viazané na prebiehajúce súdne konanie.
Zákonní zástupcovia (rodičia) maloletého dieťaťa zastupujú dieťa aj v prípadoch civilného konania, bez ohľadu na to, či ide o konanie sporové alebo mimosporové. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine v prípade možného rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom bude mať postavenie zákonného zástupcu aj kolízny opatrovník.
Pojem rodič je užším pojmom ako pojem zákonný zástupca. Zákonný zástupca maloletého dieťaťa v sebe zahŕňa niekoľko druhov zákonných zástupcov, ktorých možno podľa ich "právnej sily" zoradiť nasledovne:
1.
rodičia spoločne;
2.
jeden rodič, ak druhý rodič nežije, je neznámy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, bol mu výkon rodičovských práv a povinností pozastavený alebo bol obmedzený v práve zastupovať dieťa;
3.
poručník, a to vtedy, ak obaja rodičia maloletého dieťať
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).