Špecializácia sudcov a Cochemský model – o cargokultoch reforiem ...

Vyhľadávanie v online časopise

Špecializované rodinné súdy či skôr špecializovaní rodinní sudcovia sú „bestsellerom“ úvah o slovenskej justícií v mediálnej a aj v politickej rovine. Predmetom tohto príspevku je pokus o bližšiu analýzu efektivity či neefektivity systému slovenského rodinného súdnictva zhodnotením súčasného politicko-mediálneho, len čiastočne odborného diskurzu, a to porovnaním s výsledkami slovenských súdov pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy. Autor štúdie sa snažil zbaviť svojho subjektívneho pohľadu. Ide o civilného sudcu, ktorému je prideľovaná rodinná agenda, a o predsedu pomerne veľkého okresného súdu, na ktorom je rodinná agenda vybavovaná v rovnakom pomere všetkými civilnými sudcami. Na druhej strane sa štúdia zaoberá metódami rodinných súdov pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Príspevok sa osobitne vyporiadava s eufóriou, ktorá sprevádza propagáciu a zavádzanie Cochemského modelu.

Štúdia je rozpracovaním téz z predchádzajúceho článku. Argument prehlbovania špecializácie sudcov (osobitne rodinných sudcov) ako nevyhnutnej požiadavky zlepšenia kvality slovenského súdnictva sa nezdôvodnene bez ďalšieho prijíma ako nevyhnutný prvok úspechu súdnej reformy. Rodinná agenda je oproti iným agendám vybavovaná relatívne rýchlo. Najdlhšie sú však rodinné veci vybavované na väčších a špecializáciu na rodinné veci umožňujúcich súdoch, zatiaľ čo kraje s relatívne veľkým počtom malých súdov bez možnosti špecializácie vybavujú rodinnú agendu rýchlejšie. Úspešné vyriešenie rodinnej veci vyžaduje, aby sa konanie zbavilo zbytočných písomných kontradiktórnych prvkov a vo veci došlo ku skorému nariadeniu pojednávania. Hľadanie správneho prístupu riešenia rodinnej veci sa zbytočne zahmlieva symbolom Cochemského modelu. S tým spojená požiadavka na ďalšieho psychológa v systéme slovenského justičného prostredia je ďalším prejavom rozpínavosti súdnej moci vedúcej k hypertrofii zúčastnených osôb na súdnom konaní bez jasného stanovenia účelu a obsahu ich činnosti.

Politika a médiá v zhode hesiel

Rodinné

súdnictvo je pravidelným predmetom politických úvah. Špecializovaných rodinných sudcov považujú za prioritu viaceré volebné programy. Potreba špecializácie je odôvodňovaná tým, že súdne konania, v ktorých sa rodičia "naťahujú o deti", trvajú niekedy aj roky. Program tejto strany zdôrazňuje potrebu interdisciplinárnej spolupráce, mimosúdneho riešenia sporov, rýchleho kontaktu súdu s účastníkmi a osobné vypočúvanie detí vo vhodných priestoroch.

Ďalší program popri špecializácii zdôrazňuje potrebu zavádzania nových prístupov, osobitne tzv. Cochemskú prax.

Menej jasne vyjadrená potreba špecializácie rodinných sudcov je zrejmá z iného programu, ktorý skôr zdôrazňuje blízkosť súdu k rodine.

Niektoré programy myšlienku špecializácie ešte prehlbujú a považujú za dôležité, aby sa konkrétny sudca venoval konkrétnej rodine.

Za politikou nezaostávajú ani média, ktoré reprodukujú odborníkov z organizácií na podporu rodiny. Okrem špecializácie sudcov na okresných súdoch sa zdôrazňuje potreba špecializácie aj odvolacích senátov, ktorá je zavedená len na krajských súdoch v Bratislave a v Košiciach (medzičasom bola zavedená aj na Krajskom súde v Prešove). Podľa sudkyne rodinný sudca má byť špecializovaný a má mať k tejto agende osobitný vzťah. Podľa zástupkyne organizácie na podporu rodiny už vôbec nesmie ísť o sudcu, ktorý sa prevažne venuje obchodnoprávnej agende. Riešenie treba, skôr ako na súde, hľadať u mediátorov. Osobitne negatívne sa vníma to, že sudcom len tri mesiace trvá, kým vytýčia pojednávanie.

Špecializácia rodinných sudcov sa teší aj podpore medzi už špecializovanými rodinnými sudcami, za ktorých sa pre médiá vyjadruje predseda Asociácie rodinných sudcov. Ten okrem toho vyjadruje znepokojenie nad zaťažením rodinných sudcov a žiada potrebu ich dovzdelávania z psychológie, psychiatrie, forenznej psychológie a dokonca trochu aj z medicíny. Osobitne uvádza, že v období prvej polovice minulého desaťročia len asi na tretine slovenských súdov špecializácia bola, na tretine súdov sa sudcovia na rodinné veci vôbec nešpecializovali a približne tretina bola niekde na pomedzí. Predseda asociácie pozitívne vníma prácu sociálnych pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, na ktorých sa spolieha nielen pri zisťovaní materiálnych pomerov rodiny, ale aj pri zisťovaní názoru maloletého dieťaťa. Skeptickejší je k významu mediátorov v rodičovských sporoch. Z cudzích modelov predseda asociácie a zároveň špecializovaný rodinný sudca upozorňuje na Cochemský model a francúzske dočasné rozsudky.

Nevyhnutnosti špecializácie slovenských rodinných sudcov sa venuje ďalší text zložený z vyjadrení viacerých aktérov nášho rodinného súdnictva. Text zdôrazňuje potrebu zručností sudcov pri komunikácii s dieťaťom. Konštatuje sa nárast rodinnoprávnej agendy v porovnaní s obdobím pred rokom 1989, a to nielen z hľadiska počtu vecí, ale aj ich náročnosti. Riešenie text vidí, ako inak, v špecializácii sudcov. No nielen v tom. Formuluje sa potreba zistenia postoja dieťaťa kvalitnejšou prácou nedocenených pracovníkov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny alebo špecializovaných kontinuálne vzdelávaných psychológov pracujúcich na súde tak, ako je tomu v Rakúsku. Súdni psychológovia majú nahradiť drahý a zdĺhavý systém znaleckého dokazovania. Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave okrem opisu náročnosti rodinnoprávnej agendy zvýrazňuje potrebu dotiahnutia špecializácie sudcov na okresných súdoch, ktorá nie je akceptovaná všetkými predsedami súdov. Ako príklad prínosu špecializácie na rodinné veci udáva Okresný súd Pezinok. Hlavný radca ministerstva spravodlivosti vidí riešenie v Cochemskom modeli - etickom kódexe všetkých profesií, ktoré vstupujú do sporu o maloleté dieťa. Tento model chce vyskúšať i sudkyňa z Okresného súdu Prešov, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Asociácie rodinných sudcov.

Z krátkeho prehľadu je zrejmé, že problémy slovenského rodinného súdnictva majú spočívať v dvoch samostatných okruhoch otázok. Prvou je otázka toho, akí sudcovia sa majú zúčastňovať na rozhodovaní rodinných sporov. Záver diskusie je jednoznačný. Má ísť o špecializovaných sudcov, ktorí sa majú venovať len rodinnej agende, a to nielen na okresných, ale aj krajských súdoch. Záver vychádza z tézy, že špecializované rodinné súdnictvo je omnoho efektívnejšie, teda stranám prináša rýchlejšie a správnejšie vyriešenie ich rodinného sporu. Druhá otázka je omnoho zložitejšia a týka sa toho, aké metódy sa majú používať pri riešení rodinných vecí. Odpoveď na túto otázku je omnoho zložitejšia a vychádza predovšetkým zo zahraničných vzorov, Cochemského modelu na prvom mieste. Základom tohto modelu je komunikácia súdu s účastníkmi rodinného sporu za účasti psychologicky zdatných zástupcov dieťaťa, ktorá má v optimálnom prípade vyústiť do rodičovskej dohody.

Súčasnosť je určená minulosťou

Slovenské rodinné súdnictvo sa v súčasnosti realizuje na všetkých 54 slovenských okresných súdoch a na všetkých ôsmich odvolacích krajských súdoch. Tento systém vychádza z prirodzenej potreby blízkosti rodinného súdu k problémom konkrétnej rodiny. Nejde o žiadny nový prvok a rovnako sa neobjavujú žiadne úvahy o tom, že by bolo potrebné tento systém zásadne meniť. Jedinou myšlienkou, ktorá sa v tejto súvislosti objavuje, je v zásade správna myšlienka o znížení počtu okresných a možno aj krajských súdov.

Omnoho podstatnejšia je otázka špecializácie sudcov na jednotlivých súdoch. Táto myšlienka vôbec nie je nová. Aj súdnictvo spred roku 1989 bolo špecializované a na väčšine socialistických okresných súdov bola špecializácia na rodinné veci, presnejšie na rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým, zaužívanou a centrálne presadzovanou súčasťou ich riadenia. Na väčšine okresných súdov sa rodinnej agende maloletých vecí venoval jeden sudca či skôr jedna sudkyňa, ktorej menej konvenovalo vybavovanie bežného civilného alebo trestného nápadu. Medzi veľkosťami jednotlivých súdnych obvodov neboli veľké rozdiely. Bolo málo malých súdov. Rovnako minimálne boli regionálne rozdiely v rámci znormalizovanej spoločnosti. Na tejto špecializácii v zásade nebolo čo meniť, keďže vybavovanie rodinných vecí bolo, je a bude rovnakou prioritou v ktorýchkoľvek spoločenských podmienkach. Rýchlosť konania vo veciach maloletých bola ohromujúca. Veci sa končili do troch mesiacov.

Socialistický systém ešte väčší význam ako veciam maloletých detí prikladal veciam rozvodov, s ktorými sa spájalo aj prvé rozhodnutie o tom, komu bude dieťa zverené a aká bude výška výživného. Pri omnoho nižšom počte detí narodených mimo manželstva, v porovnaní so súčasným obdobím, tým bola podstatná časť prirodzene rodinných vecí maloletých detí prenechaná na rozhodnutie ešte skúsenejších sudcov. Centrálne riadenie súdnictva presadzovalo, aby o rozvodoch rozhodovali podľa možností sudcovia žijúci v usporiadaných manželstvách. Na rozdiel od nerozvodovej rodinnej agendy, socialistické súdnictvo o rozvode manželstva s maloletými deťmi rozhodovalo dokonca v trojčlennom senáte za účasti dvoch laických prísediacich.

Stabilizovaný systém socialistického súdnictva však zaskočil spoločenský a reformný vývoj po roku 1989. Rodinné súdnictvo bolo zaskočené prudkým nárastom počtu vecí týkajúcich sa maloletých detí. Týchto napadlo ešte v roku 1990 len 26 900, no už v roku 1995 to bolo 34 050. Ďalší vývoj možno považovať za relatívne stabilizovaný: v roku 2000 napadlo 34 480 vecí, v roku 2005 38 410 vecí, v roku 2010 38 990 vecí a nakoniec v roku 2015 36 420 vecí.

K najvyššiemu nárastu počtu rodinných vecí došlo v priebehu prvej polovice 90. rokov minulého storočia. Odvtedy je počet rodinných vecí v zásade stabilizovaný.

Spoločenské zmeny po roku 1989 však nepriniesli len zmeny kvantitatívne. Adresátom rodinného súdnictva spred roku 1989 bol znormalizovaný zamestnanec socialistickej organizácie, na ktorého sa hľadelo tradičným pohľadom úlohy muža a ženy pri výchove detí. Do súdnych spisov rodinných vecí skoro začali pribúdať dovtedy celkom neznáme prvky. Podnikateľský svet priniesol faktúry a daňové priznania. Ekonomicky rovní rodičia boli nahradení rodičmi s celkom rozdielnymi príjmami. Mobilita obyvateľstva priniesla rodičov z dovtedy neznámeho zahraničia spolu s listinami z iných ekonomických a spoločenských podmienok v cudzích jazykoch. Uvoľnenie vzťahu občana a štátu sa spojilo s dovtedy neznámymi obštrukciami strán v súdnom spore a s rodičmi na neznámom mieste. Najpodstatnejším posunom sa však stala zmena pohľadu na manželstvo, rodičovstvo a postavenie muža a ženy pri starostlivosti o deti. Nositeľom tejto zmeny sa stal nárast počtu detí zverených otcom, striedavá osobná starostlivosť a rozšírený styk spravidla otca s dieťaťom zvereným spravidla matke.

Nová doba nepriniesla len viac rozvodov, ale aj budovanie novej štátnosti, ktorá pristúpila k reforme súdnej mapy. Namiesto štyroch sa od roku 1997 zriaďuje osem krajských súdov. Okrem zdvojnásobenia počtu krajských súdov dochádza v roku 1996 k podstatnému zvýšeniu počtu okresných súdov. Na najvýraznejšie postihnutom západe Slovenska sa zriaďuje osem nových, z hľadiska počtu obyvateľov zväčša malých okresných súdov (Pezinok, Malacky, Skalica, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Bánovce nad Bebravou, Partizánske a Šaľa), a to za súčasného zachovania všetkých ostatných okresných súdov a zrušenia len Okresného súdu Bratislava - vidiek. V hornatom strede Slovenska pribúda päť okresných súdov, a to v Námestove, Ružomberku, Brezne, Revúcej a Kežmarku. Metropolitný charakter Košíc si pri porovnaní s Bratislavou v myšlienkovom svete 90. rokov minulého storočia vyžiadal nahradenie jedného mestského súdu dvoma okresnými súdmi. S krátkym intermezzom v rokoch 2004 až 2008, zmenami súdnych obvodov v roku 2013 a trvalým zrušením Okresného súdu Šaľa reforma súdnej mapy z roku 1996 zostala základom slovenskej súdnej mapy až dodnes. Takto vytvorená štruktúra 54 okresných súdov znamená, že súdne obvody majú výrazne rozdielne počty obyvateľov. V obvode siedmich súdov nežije ani 50-tisíc obyvateľov. Obvody 21 súdov majú 50 až 100-tisíc obyvateľov. Obvody 18 súdov majú 100 až 150-tisíc obyvateľov. A osem slovenských súdov je zriadených pre obvody, ktoré majú viac ako 150-tisíc obyvateľov.

Posledným klincom do rakvy predstavy o tom, že na slovenskom okresnom súde agendu maloletých detí a rozvodov vybaví, či už jedna sudkyňa, alebo kolektív dvoch či troch sudcov, bolo prijatie zásady náhodného výberu vecí. I tam, kde postačovala len jedna špecializovaná sudkyňa, bolo zrazu potrebné vytvoriť kolektív najmenej dvoch sudcov. Všetky tieto zmeny viedli správu súdnictva po roku 1989 k tomu, že sa rôznymi spôsobmi vyrovnávala s vybavovaním rodinnej agendy tak, aby bolo dosiahnuté priebežné vybavovanie týchto na prieťahy vždy citlivých vecí. Prístup správy súdov bol určovaný aj snahou o rovnaké zaťaženie sudcov v prostredí rastúceho a kvalitatívne sa meniaceho nápadu všetkých ostatných súdnych agend. Rozdielne vstupné faktory viedli k rozdielnym konštrukciám v rozvrhoch prác jednotlivých súdov.

Posledné zakopnutia

Správy súdov mali až do roku 2010 pri riešení týchto otázok v zásade voľné ruky. Nielen politické, ale ani mediálne prostredie ich k špecializácii rodinných sudcov v zásade netlačilo. Niektoré súdy špecializáciu na rodinnú agendu opustili a spravidla jej vybavovanie určili civilným sudcom, ktorým riešenie rodinnej veci vôbec nebolo cudzie, keďže už predtým tvorilo časť ich civilnej rozvodovej agendy. Táto anomália bola spôsobená konštrukciou spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ktorý ešte z obdobia socialistických ministerských inštrukcií prevzal riešenie, podľa ktorého sa do registra C, teda registra, ktorý bol vybavovaný civilnými sudcami a do ktorého sa primárne zapisovali všetky možné majetkové spory, zapisovalo aj množstvo typických rodinných vecí: rozvod manželstva, ostatné veci manželov a rozvedených manželov, určenie alebo zapretie otcovstva, návrh matky na úhradu nákladov spojených s ťarchavosťou, pôrodom, zakúpením výbavičky, určenie, zmena alebo zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým osobám. Každý civilný sudca bol do roku 2011 aj rodinným sudcom, a to aj napriek tomu, že mu nebola pridelená rodinnoprávna agenda maloletých detí zapisovaná do registra P (predtým PaNc).

Nesystematická úprava bola vytvorená ešte v čase normalizovaného súdnictva v snahe zvýšenia významu rozhodovania o rozvode manželstva jeho vyňatím z kompetencie rodinných sudcov zvyknutých v tomto období len na stereotypné konania o zverení a predovšetkým o výživnom maloletých detí. Spoločenský záujem na stabilite rodiny po roku 1989 poklesol a liberalizované rozhodovanie o rozvode manželstva sa stalo v zásade rutinnou sudcovskou agendou. Táto posledná prekážka dôslednej špecializácie rodinných sudcov bola odstránená vyhláškou ministerstva spravodlivosti č. 148/2011 Z.z.,

10)

ktorou sa zmenil spravovací a kancelársky poriadok tak, že do súdneho registra P sa začali zapisovať všetky veci podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o rodine"), ak sa podľa osobitného predpisu nezapisujú do iných, z hľadiska počtu napadnutých vecí relatívne marginálnych súdnych registrov rodinných a opatrovaneckých vecí (PPOm, Ps, Po, Pú, Pd, Pcud).

11)

Motívom zmeny bolo zrýchlenie rozhodovania rodinnej agendy. Príčiny pomalého rozhodovania boli rovnako ako v súčasnosti vysvetľované bez akejkoľvek analýzy nedostatkom špecializovaných rodinných sudcov. Za všetko hovorí vtedajšia televízna reportáž,

12)

ktorá autorovi tohto článku nie náhodou utkvela v pamäti. Hovorí veľa o tom, ako sa náhodne a nepremyslene formulujú a následne preverujú rozhodnutia v správe súdnictva. Na začiatku sa anonymná pani Jarmila sťažuje, že hoci rozvedená bola rýchlo, o zvýšenie výživného sa naťahuje už niekoľko mesiacov, z čoho je nervózna nielen ona, ale aj jej deti. K tomu treba uviesť, že v prípade tejto pani bolo v roku 2011 vysoko pravdepodobné, že o jej rýchlom rozvode a pomeroch detí rozhodoval v registri C nešpecializovaný civilný sudca, no o návrhu na zvýšenie výživného s omnoho vyššou mierou pravdepodobnosti rozhodoval v registri P špecialista na maloleté deti. Špecializácii podporné stanoviská následne vyjadruje vtedajšia ministerka spravodlivosti a súčasný predseda Asociácie rodinných sudcov, ktorý zdôrazňuje, že rodinní sudcovia sa musia vedieť vcítiť do detí a ich rodičov. Tento povrchný argument, ktorý útočí na city, je pravidelnou súčasťou naratívu o potrebe rodinných sudcov ako náhrady za krvilačných technokratických civilistov. Pred záverom reportáže znova zaznieva anonymný hlas ľudu: "

Určite, ak to bude špecializované, tak skôr to asi pomôže. Hlavne prieťahom medzi matkou a otcom o dieťa, takže by to posunulo súdy, ak by sa zaujímala nejaká sekcia len touto vecou."

Pozitívne naladená redaktorka už len dodáva, že do septembra treba vyškoliť sudcov, ktorí sa sami môžu rozhodnúť, či si túto agendu vyberú, a každý predseda súdu bude musieť do septembra (teda za dva letné mesiace) zabezpečiť dostatok rodinných sudcov. Optimistická novinárka reportáž končí: "

Systém tzv. rodinných sudcov úspešne funguje vo Francúzsku či v Taliansku. Či táto novinka naplní očakávania aj u nás, sa ukáže až niekoľko týždňov po zavedení do praxe."

Novinárke sa otázky snaží zodpovedať až tento článok, nie po týždňoch alebo mesiacoch, ale po rokoch. Treba sa ospravedlniť, že bez toho, aby bližšie analyzoval francúzsky alebo taliansky systém organizácie orgánov, ktoré riešia rodinné spory.

Mediálne podporená rýchla reformná zmena zastihla správu slovenských súdov nepripravenú. Dovtedy si okresné súdy vystačili s pár špecializovanými rodinnými sudcami, keďže veľká časť rodinnej agendy vrátane rozvodov s maloletými deťmi bola prideľovaná civilným sudcom. Zmena priniesla výrazné zvýšenie nápadu do registra P. Väčšina predsedov okresných súdov stála pred nie jednoduchou manažérskou otázkou, ako vyriešiť tento v zásade správny presun veľkej časti rodinnej agendy z registra C do registra P. Neformálny tlak vtedajšej administratívy, ktorý zmenu zapisovania do súdnych registrov označoval ako zriadenie špecializovaných rodinných sudcov, podsúval predsedom súdov rozšírenie kolektívu špecializovaných rodinných sudcov z kolektívu špecializovaných civilných sudcov. Prirodzeným problémom takéhoto riešenia však bolo nájdenie dobrovoľníka na prechod z relatívne pestrej, kariérny postup sľubujúcej agendy civilného sudcu na úzko špecializovaného rodinného sudcu. Rozšírenie rodinnej agendy zastihlo aj viacero, často desiatky rokov jednostranne špecializovaných sudkýň. Ani nie vyšším nápadom, ale celkom novou agendou rozvodov a paternitných žalôb s novými kategóriami ako súdny poplatok alebo náhrada trov konania. Inak povedané, ak sa sudcovi, ktorý v zásade celý život používal pri svojom rozhodovaní pár desiatok ustanovení zákona o rodine, pridá pár ďalších desiatok ustanovení toho istého zákona, uškodí sa mu omnoho viac ako civilnému sudcovi, ktorý rozhoduje nie podľa desiatok, ale podľa stoviek stále sa meniacich ustanovení civilného práva.

Zmena zapisovania časti rodinných vecí z registra P do registra C vo svojej podstate žiadnym zriadením špecializovaného rodinného súdnictva nebola. Takúto zmenu možno dosiahnuť len zmenou zákona, ktorá by predsedom súdov prikázala zostavovať rozvrh práce tak, aby určitej skupine sudcov bola prideľovaná len presne vymedzená rodinná agenda. Napriek tomu niektoré súdy tomuto tlaku podľahli, no mnohé reagovali celkom inak: rozdelením zvýšeného nápadu registra P do súdnych oddelení dovtedy nešpecializovaných, no rodinnú agendu bežne vybavujúcich civilných sudcov.

13)

Na tomto súde následne došlo k odchodu špecializovanej sudkyne. Na to správa súdu reagovala rozdelením všetkej rodinnej agendy medzi všetkých civilných sudcov,

14)

o ktorých bola intuitívne presvedčená, že v rodinnej agende sú za roky rozhodovania rozvodových a paternitných vecí dostatočne zorientovaní, či už vzdelaním, alebo skúsenosťou.

Slovenské súdnictvo je riadené ako kyvadlo. Po údere do jednej strany nasleduje po zmene politickej reprezentácie úder do druhej strany. To vedie k retorzným opatreniam, ktoré prinášajú nesystémové riešenia. Nová, teraz už smutne iným spôsobom preslávená administratíva, mienila reformnú zmenu z roku 2011 znegovať návratom zapisovania množstva rodinných vecí aj vecí maloletých detí do registra C.

15)

Hoci o žiaden koniec Žitňanskej rodinných sudcov nešlo, keďže na množstve okresných súdov žiadni len na rodinnú agendu špecializovaní sudcovia nevznikli, stal sa tento návrh predmetom nie celkom dôvodnej, no, našťastie, vypočutej kritiky.

16)

Jej výsledkom bolo prijatie ďalšej nie práve systematickej novely Spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ktorá späť do registra C vrátila konania o určenie alebo zapretie otcovstva a určenie materstva, návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a návrh na určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletým osobám. V súdnom registri P zostali návrhy na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa.

17)

Hlasný úder kyvadla do druhej strany nenastal. Výsledkom však bola "ani ryba, ani rak". Nešpecializovaný, rozhodovania o maloletom nehodný, civilný sudca sa mohol naďalej pomerne často stretávať s rozhodovaním o pomeroch maloletého, nemanželského, otcom nepriznaného dieťaťa, ktorému na rozdiel od iných detí nebol dopriaty "osobitne citlivý" prístup špecializovaného sudcu.

Toto už však bola doba pripravovanej rekodifikácie nášho civilného procesného práva. Hoci rekodifikácia v rovine zákona priniesla prijatie troch nových kódexov, na ich vykonanie postačila na poslednú chvíľu zverejnená novela stále platného Spravovacieho a kancelárskeho poriadku.

18)

Práca chvatná, i keď dobre mienená, je málo platná. Vytvoril sa nový register rodinných vecí Pc, ktorý z registra P správne vyňal veci podľa zákona o rodine, ktoré sa netýkajú maloletých detí.

19)

Tomuto kroku sa iné ako snaha o špecializáciu sudcov na rozhodovanie o maloletých deťoch či racionálne samostatné a prehľadné štatistické vykazovanie nedá nepripísať. Rekodifikačný teoretik však v neznámom presvedčení popritom z registra C do registra Pc len tak mimochodom preradil aj rozhodovanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento lapsus, ktorý u špecializovaných rodinných sudcov spôsobil ešte väčšie zdesenie ako zaradenie rozvodov do ich agendy, bol našťastie skoro napravený a jedno z najťažších civilných, vôbec nie rodinných konaní, bolo čoskoro preradené späť do registra civilných vecí.

20)

Tam aj nepochybne zo všetkých možných dôvodov patrí. Až doteraz sa však v registri Pc rozhoduje o určení alebo zapretí otcovstva, teda o veci, ktorá sa maloletého dieťaťa týka a s ktorou sa aj pri určení otcovstva spája rozhodnutie o jeho zverení a výživnom.

Súčasný stav

Zložitý spoločenský vývoj za posledných 30 rokov a stále pretrvávajúce hľadanie správnej predstavy o tom, ako má vyzerať, no menej, aký výsledok má občanovi ponúkať rodinné súdnictvo, vedie k tomu, že slovenské súdy sa výrazne odlišujú v tom, ako rýchlo rozhodujú v rodinných veciach. Okrem toho je prítomný aj výrazne odlišný prístup správ jednotlivých súdov k otázke, či rodinnú (a vôbec akú) agendu majú vybavovať, či už úzko špecializovaní rodinní sudcovia, alebo sudcovia, ktorí sa okrem rodinnej agendy prevažne venujú ďalším agendám prvoinštančného súdnictva, a to agende civilnej, trestnej, správnej a obchodnej. Súčasný stav je zachytený v nasledujúcej tabuľke 1.

Tabuľka 1

Okresný súd	Nápad 2019	Veci na tis. obyv.	Veci na sudcu	Zvyšky 2019	Zvyšky/nápad	Špecializ. kolektív
1. Piešťany 54.	586	9,31	39,06	425	72,52	2ŠS-Pc
2. Košice I 53.	769	8,45	18,75	545	70,87	3ŠS-Pc
3. Malacky 52.	783	10,86	55,92	543	69,34	2ŠS-Pc
4. Trenčín 51.	1420	8,16	48,96	963	67,81	4ŠS-Pc
5. Košice II 50.	1300	9,14	31,70	852	65,53	4ŠS
6. Bratislava IV 49.	736	7,66	35,04	476	64,67	3ŠS-Pc
7. Bratislava III 48.	1474	10,06	54,59	908	61,60	3ŠS-Pc, 1NSC
8. Bratislava I 47.	1310	32,78	27,29	773	59,00	2ŠS
9. Žilina 46.	1809	8,19	47,60	1027	56,77	4ŠS-Pc
10. Košice okolie 45.	1164	9,23	58,20	657	56,44	2ŠS-Pc
11. Poprad 44.	909	8,69	53,47	486	53,46	2ŠS
12. Levice 43.	908	8,08	50,44	426	46,81	3ŠS
13. Nové Mesto nad Váhom 42.	853	9,54	62,61	398	46,65	8NSC
14. Námestovo 41.	472	4,82	59,00	216	45,76	4NSC, 1NST
15. Stará Ľubovňa 40.	541	10,09	67,62	244	45,10	2ŠS
16. Kežmarok 39.	682	9,24	75,77	300	43,98	2ŠS
17. Humenné 38.	1040	9,29	74,28	442	42,50	2ŠS-Pc
18. Banská Bystrica 37.	1002	9,03	23,30	414	41,31	2ŠS-Pc
19. Svidník 36.	468	8,74	52,00	193	41,23	2ŠS-Pc,
20. Trebišov 35.	1057	9,99	58,72	430	40,68	3ŠS
21. Čadca 34	668	7,36	55,66	268	40,11	8NSC
22. Bratislava II 33.	1257	11,01	36,97	489	38,90	5ŠS-Pc
23. Prešov 32.	1944	8,33	62,70	731	37,60	4ŠS
24. Komárno 31.	951	9,26	59,43	352	37,01	4ŠS
25. Liptovský Mikuláš 30.	679	9,37	56,58	251	36,96	2ŠS-Pc + 1/2Cb
26. Galanta 29.	1291	8,82	64,55	448	34,70	4ŠS
27. Veľký Krtíš 28.	428	9,68	53,50	147	34,34	2 NSC
28. Bratislava V 27.	1187	10,71	35,96	405	34,11	3ŠS-Pc
29. Nitra 26.	1731	8,58	57,70	590	34,08	3ŠS-Pc
30. Nové Zámky 25.	1166	8,27	68,58	428	34,07	3ŠS 41/45, 1NSC
31. Michalovce 24.	1120	8,38	56,00	414	33,93	4ŠS
32. Dunajská Streda 23.	1113	9,26	65,47	353	31,71	8NSC
33. Spišská Nová Ves 22.	1722	10,46	101,29	530	30,77	2ŠS-Pc
34. Pezinok 21.	877	14,04	62,64	263	29,98	2ŠS-Pc
35. Brezno 20.	527	8,45	47,90	153	29,03	1ŠS-Pc 3/4, 1NSC
36.Trnava 19.	1569	8,85	54,10	456	28,88	13NSC
37. Partizánske 18.	385	8,34	64,16	110	28,57	2NST (8/9), 1NSC
38. Zvolen 17.	1014	8,19	53,36	286	28,40	1ŠS-Pc 48 %, 13NSC
39. Dolný Kubín 16.	325	8,23	54,16	91	28,00	1ŠS 1/2, 1NST, 1NSC
40. Vranov nad Topľou 15.	714	8,86	59,05	199	27,87	1ŠS-Pc, 1NSC
41. Bardejov 14.	562	7,25	51,09	155	27,58	1ŠS-Pc, 1NSC
42. Skalica 13.	499	10,60	62,37	133	26,55	2 NSC, 1NST
43. Žiar nad Hronom 12.	864	9,60	61,71	222	25,69	8NSC
44. Rožňava 11.	745	11,91	53,21	187	25,10	1ŠS 70%, 3NSC
45. Rimavská Sobota 10.	1031	12,19	64,43	1052	24,44	2ŠS 6/7, 1NST
46. Prievidza 9.	1241	9,15	68,94	300	24,17	14NSC
47. Martin 8.	966	8,56	56,82	231	23,91	2ŠS-Pc
48. Bánovce 7.	328	8,94	65,60	75	22,86	2NST
49. Senica 6.	649	10,69	72,11	147	22,65	6NSC
50. Ružomberok 5.	472	8,28	59,00	105	22,24	4NSC
51. Topoľčany 4.	684	9,63	62,18	146	21,34	2ŠS-Pc
52. Lučenec 3.	1125	11,78	70,31	204	18,13	11NSC
53. Považská Bystrica 2.	903	8,42	75,25	161	17,82	11NSC
54. Revúca 1.	474	11,83	59,25	83	17,51	5NSC
SPOLU	50 594			20 086	39,70	36/18

V prvom stĺpci tabuľky 1 sú uvedené jednotlivé okresné súdy, pričom ich poradie je usporiadané od súdu, ktorý rozhoduje v rodinnej agende najpomalšie, až po súd, ktorý možno považovať za najrýchlejší.

V druhom stĺpci tabuľky 1 je nápad rodinných vecí za posledný kalendárny rok 2019. Pri tomto údaji tabuľka 1 preberá a spolieha sa na správnosť údajov tak, ako sú zverejnené v dokumente Ministerstva spravodlivosti SR.

21)

Štatistická správa za rok 2019 pod rodinnou agendou rozumie všetky veci registrov P, Pc, Pcud, Pd, Po, PPOm, Ps, Pu. Nie všetky z týchto agend treba považovať za rodinné v tom zmysle, že by sa v nich rozhodovalo podľa predpisov rodinného práva. Do registra Ps sa zapisujú veci vyhlásenia za mŕtveho a veci týkajúce sa osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Do registra Pu zase veci týkajúce sa prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Marginálny charakter má register Po, ktorý sa týka súhlasného vyhlásenia o uznaní otcovstva, ktoré možno urobiť aj na inom orgáne ako súde, pričom na jeho vybavovaní sa nezúčastňujú nielen sudcovia, ale ani vyšší súdni úradníci. Obslužný charakter majú registre Pd a Pcud, ktoré sa týkajú vybavovania dožiadaní a v podstate nemajú nič spoločné s rozhodovaním sporov na vykazovanom súde. Slovenská konštrukcia súdnych registrov je však iracionálne "zamilovaná" do rozvetvenej štruktúry rôznych skratiek súdnych registrov týkajúcich sa dožiadaní podľa vecného charakteru sporu, v ktorom bolo dožiadanie urobené.

Podľa štatistickej ročenky napadlo v roku 2018 na slovenské súdy 31 846 P vecí, 10 230 Pc vecí, 466 Pcud vecí, 539 Pd vecí, 821 Po vecí, 326 PPPom vecí, 3 797 Ps vecí a 1 841 Pu vecí.

22)

Je zrejmé, že pre posudzovanie efektívnosti vybavovania rodinnej agendy sú významné len štyri agendy, a to P, ktorá tvorí približne 63,86 % nápadu, Pc s podielom 20,51%, Ps s podielom 7,61 % a Pu s podielom 3,69 %. Obslužné spisy registrov Pcud, Pd, Po a PPOm tvoria 4,31 %. Pre skúmanie efektívnosti je však podstatné, že väčšina spisov, ktoré slovenské súdy vedú ako rodinné, sú skutočne veci, ktoré sa týkajú rozhodovania v rodinných veciach, pričom prevažná časť týchto vecí sa týka rozhodovania vo veciach maloletých detí. Preto je údaj o počte napadnutých vecí v zásade spoľahlivým údajom pre úvahy o tom, ako efektívne sú slovenské súdy v rozhodovaní rodinných vecí, či už sa týkajú, alebo netýkajú rozhodovania vo veciach maloletých.

Účelom tretieho stĺpca v tabuľke 1 je verifikácia toho, či niektoré zo slovenských súdov sú oproti iným súdom výrazne zaťaženejšie nápadom rodinných vecí s ohľadom na počet obyvateľov. Takmer na všetkých slovenských súdoch je zaťaženie zhruba rovnaké a pohybuje sa v nápade 8 až 11 vecí na 1 000 obyvateľov za rok. Mimo týchto úvah sú len súdy v Bardejove, Čadci, Námestove a v Bratislave IV, čo čiastočne možno vysvetliť demografickým vývojom a konzervatívnym nastavením ich obyvateľov. Rovnako skladbou obyvateľstva a jeho sociálnym nastavaním možno bez snahy o bližšie vysvetlenie opísať vyšší nápad v sociálne a národnostne homogénnom regióne okresov Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava. Drastické rozdiely v nápade na 1 000 obyvateľov na okresných súdoch Pezinok a Bratislava I pravdepodobne súvisia so sídlom špecializovaných zdravotníckych a sociálnych zariadení, z prostredia ktorých sa produkujú návrhy do registra Pu a Ps.

V záujme korektnosti bez bližšej snahy o analýzu tabuľka 1 vo štvrtom stĺpci uvádza počet rodinných vecí v prepočte na pridelené sudcovské miesto. Účelom tohto údaja je vyvrátiť prípadné námietky voči tomu, že mimoriadne efektívne súdy sú obsadené lepšie ako tie, ktoré dosahujú vyššie zostatky nerozhodnutých rodinných vecí. Treba uviesť, že tento údaj je len orientačný a v žiadnom prípade nemožno očakávať, že na každé pridelené sudcovské miesto napadne čo i len približne rovnaký počet rodinných vecí. Je prirodzené, že pridelené počty sudcovských miest by mali zohľadňovať nápad vecí aj do iných súdnych registrov, osobitne na okresných súdoch v sídle kraja a na súdoch s pracovnoprávnou agendou.

Plasticky to možno zvýrazniť na súdoch v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici. Je celkom pochopiteľné, že na extrémne špecializovanom Okresnom súde Banská Bystrica s množstvom krajsky a dokonca aj celoštátne centralizovanej agendy na jedného sudcu napadne len 23,3 rodinných vecí. Rovnako je pochopiteľné, že na pomerne veľkom Okresnom súde Zvolen, ktorý vybavuje aj pracovnoprávnu agendu, napadne na sudcu 53,36 rodinných vecí. Na relatívne väčších súdoch tohto kraja napadlo v Lučenci 70,31 vecí, v Rimavskej Sobote 64,43 vecí a v Žiari nad Hronom 61,71 vecí. Na malých súdoch tohto obvodu napáda na jedného sudcu v Brezne 47,60 rodinných vecí, v Revúcej 59,25 vecí a vo Veľkom Krtíši 53,50 vecí. Z tohto prehľadu sa v zásade môže zdať, že súdna správa pri prideľovaní počtu sudcov zohľadňuje to, že niektoré súdy majú špecializovanú agendu, no štedrejšie pri prideľovaní sudcovských miest pristupuje k výslovne malým súdom. Tieto dve tézy však už pri prvom pohľade neplatia rovnako v jednotlivých krajoch (napr. obvod Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trenčíne) a ich bližšie overenie prirodzene presahuje rámec a štatistické údaje, s ktorými pracuje tento príspevok.

V piatom stĺpci tabuľky 1 sú prepisom zo zverejnených štatistík

23)

uvedené zostatky (reštancie) nerozhodnutých rodinných vecí ku koncu roku 2019. Miera rýchlosti rozhodovania v rodinnoprávnej agende pre účely tohto príspevku bola určená pomerom nerozhodnutých rodinných vecí ku koncu roka 2019 k počtu vecí, ktoré do tejto agendy napadli počas celého roka 2019. Ide o historickú a pomerne jednoduchú metódu určovania efektívnosti rozhodovania. K tomu možno uviesť, že súdnictvo prvej Československej republiky bolo vnímané oproti súdnictvu spred roku 1918 ako pomalé už len preto, že počas monarchie na konci roka neboli takmer žiadne nedorobky z vecí, ktoré napadli v priebehu roka, no počty nedorobkov počas republiky predstavovali až polovicu ročného nápadu.

24)

Táto metóda si vyžaduje použitie údajov, ktoré sa dajú ľahko zistiť bez osobitného štatistického zisťovania. Ukazovateľ však jasne vyjadruje, ako sa, či už súd, alebo konkrétne súdne oddelenie vyporiadalo za rok s nápadom vecí. Jedinou nevýhodou tohto prístupu je, že nepočíta s tým, že medzi nerozhodnutými vecami môžu byť aj veci, ktoré napadli ešte predchádzajúce roky. K tomu však treba uviesť, že indikátorom rozhodovania viac starých vecí, napríklad vecí, ktoré napadli viac ako pred pol rokom alebo dokonca viac ako pred rokom od doby zisťovania, je osobitné vykazovanie reštančných vecí, teda vecí, ktoré napadli pred dlhším autoritatívne vyjadreným časovým obdobím.

Okrem pomeru nerozhodnutých a napadnutých vecí sa ako údaj pre sledovanie efektivity rozhodovania súdov ponúka aj údaj o

clearance rate

a údaj o priemernej dĺžke konania.

Clearance rate

vypovedá o schopnosti súdu vyporiadať sa s nápadom. V percentách vyjadruje pomer rozhodnutých a došlých vecí v určitom časovom období. Tento ukazovateľ však nepracuje s počtom nerozhodnutých vecí, a preto nie je schopný aspoň približne demonštrovať ako rýchlo sa súd vyporiadava rozhodnutiami, ktorými konanie končí, s nápadom vecí. Rozdiel medzi oboma údajmi je zrejmý z porovnania oboch údajov v tabuľke 1, ktorú používa tento príspevok a s ktorou pracuje Analytické centrum Ministerstva spravodlivosti SR. Zatiaľ čo

clearance rate

je pri všetkých súdoch v rodinnej agende v zanedbateľnom rozmedzí 90,31 až 114,39 %, údaj o pomere reštancie k nápadu je v rozmedzí 17,51 až 72,52 %.

Clearance rate

vyjadruje, že v podstate všetky slovenské súdy sú schopné rozhodnúť zhruba toľko vecí, koľko im napadne. Pomer reštancie ku koncu roka a nápadu za rok však vyjadruje zhruba rýchlosť vybavovania agendy. Ak je tento pomer 17,51 %, možno dospieť k záveru, že konanie vo veci od jej nápadu až po rozhodnutie súdu prvej inštancie priemerne na súde trvá približne 64 dní (365 x 17,51/100). Ak je tento pomer 72,52 %, možno priemernú dĺžku konania odhadovať až na 264 dní (365 x 72,52/100).

Odpoveď na otázku, ktorý z údajov je pre hodnotenie efektívnosti súdu z pohľadu občana rozhodujúci, je veľmi jednoduchá. Pre občana vôbec nie je podstatné zistenie toho, že súdy rozhodujú to, čo na ne napadne, alebo že dokonca rozhodnú o 10 % viac, ako je nápad. Pre občana je podstatné, ako rýchlo môže očakávať rozhodnutie svojej veci. Pre správu súdov je isto príjemné zistenie, že na Okresný súd Bratislava IV napadlo v roku 2019 736 rodinných vecí a tento súd rozhodol 819 takýchto vecí, čo vedie k pozitívnemu údaju o

clearance rate

111,28 %. Stále však na tomto súde ku koncu roka 2019 na jeho rozhodnutie čakali účastníci v 405 rodinných veciach. Na iných súdoch pri podobnom nápade 903 vecí (Okresný súd Považská Bystrica s

clearance rate

103,99 %) alebo 649 vecí (Okresný súd Senica s

clearance rate

99,85 %) na rozhodnutie čakali účastníci len v 161, resp. v 147 veciach. Ak si všetky spomenuté súdy udržia rovnakú

clearance rate

najbližšie takmer tri roky, dosiahne Okresný súd Bratislava IV úroveň spomenutých, viac efektívnych súdov v počte nerozhodnutých vecí rovnako za tri roky.

O niečo lepší pohľad na efektivitu súdu by mohol mať údaj o priemernej dĺžke konania. Tento ukazovateľ so zložitou a neustálenou metodikou však nevychádza z počtu dní medzi nápadom veci a jej rozhodnutím, ale medzi nápadom veci a jej právoplatným vybavením. Čas medzi nápadom veci a rozhodnutím, ktorým konanie na prvej inštancii končí, je prirodzene kratší ako čas medzi nápadom veci a jej právoplatným vybavením. Po rozhodnutí, ktorým konanie končí, nasleduje spravidla približne mesiac dlhé obdobie vyhotovenia a úspešného doručenia rozhodnutia s ďalším plynutím lehoty na podanie odvolania. Pri podaní odvolania dôjde k právoplatnému vybaveniu veci až doručením rozhodnutia odvolacieho súdu. Tomu predchádza obdobie úkonov pred predložením veci odvolaciemu súdu a samotné odvolacie konanie. Nie je výnimkou, že po odoslaní vypracovaného rozhodnutia úkony spojené s odvolaním a s predložením veci odvolaciemu súdu pri kontradiktórnych a písomných konštrukciách úpravy odvolacieho konania v Civilnom sporovom poriadku

25)

trvajú dlhšie ako konanie na súde prvého stupňa.

26)

Tým sa do dĺžky vybavenia veci započítajú aj obdobia, ktorých trvanie vôbec nesúvisí s efektivitou súdu prvej inštancie, ale skôr s nastavením našich procesných predpisov a s rýchlosťou konania na odvolacom súde.

Na túto skutočnosť sa však možno pozrieť aj optikou kvality rozhodovania. Vychádzajúc z fikcie, že kvalitné rozhodovanie je také, v ktorom je nízky počet odvolaní, a pri podaných odvolaniach nízky počet odvolacím súdom zrušených rozhodnutí súdu prvej inštancie, by bolo skôr možné nahradiť pohľadom, kde efektivitu a nepriamo aj kvalitu rozhodovania možno merať pomerom nevybavených a za ročné obdobie napadnutých vecí. Pri takomto prístupe by však dochádzalo ku skresleniu s ohľadom na rozdielnu dĺžku konania a prístupy odvolacích súdov pri spôsobe vybavenia, či už potvrdením, zmenou, alebo zrušením prvoinštančného rozhodnutia. Len príkladom možno uviesť, že v roku 2017 najvyšší pomer zrušených vecí v občianskoprávnej agende bol na Krajskom súde v Bratislave - 18,48 %, Krajskom súde v Nitre - 18,43 % a Krajskom súde v Banskej Bystrici - 18,14 %, zatiaľ čo na Krajskom súde v Trenčíne to bolo 9,25 % a na Krajskom súde v Trnave dokonca len 6,49 %.

36 špecializovaných a 18 nešpecializovaných kolektívov

Rozdielna veľkosť slovenských súdnych obvodov z hľadiska nápadu a pridelených agend a tomu viac či menej zodpovedajúci počet pridelených sudcovských miest a miest súdnej administratívy (na Okresný súd Bánovce nad Bebravou s piatimi sudcami napadlo v roku 2019 len 17 % rodinných vecí Okresného súdu Prešov s 31 pridelenými sudcovskými miestami) vedie správu súdnictva k rozdielnym prístupom k tomu, ako sú zostavované rozvrhy práce pri prideľovaní rodinných vecí. Posledný stĺpec tabuľky 1 vychádza zo skúmania rozvrhov práce jednotlivých okresných súdov ku koncu roka 2019. Táto činnosť je pomerne náročná, keďže tvorivosť správ súdov sa neobmedzuje len na obsah, ale aj na vykonávacím predpisom

27)

upravenú formu týchto dokumentov. Množstvo tabuliek, predpisov podzákonných normatívnych úprav v snahe upraviť aj tú najposlednejšiu činnosť zamestnanca súdu a formálne vyhovieť ministerskej úprave vedie k tomu, že rovnako ako pri všetkých ostatných činnostiach správy slovenských súdov forma predbieha obsah a sťažuje jeho identifikáciu.

Výpis z rozvrhov práce nemôže byť komplexný. Tabuľka 1 zachytáva len prideľovanie hlavných sudcovských agend okresných súdov (trestnej, civilnej a rodinnej), pričom pri rodinnej agende sa snaží zachytiť rozdiel pri prideľovaní vecí maloletých v registri P a ostatných "nedetských" rodinných vecí v registri Pc. Kreativita správ súdov pri rozdeľovaní široko štruktúrovanej agendy okresných súdov je skutočne "bezbrehá". Pravidelné je prideľovanie rôznych pomerov vedľajších sudcovských agend, a to dedičskej a exekučnej, či na okresných súdoch celkom marginálne zastúpených správnych vecí, či už rodinným, civilným, alebo obchodným sudcom. Osobitne komplikovane sa rozvrhy práce vyporiadavajú s obchodnou agendou, ktorá je oproti iným agendám, a to aj na väčších okresných súdoch, zastúpená len marginálne. Vo vzťahu k rodinnoprávnej špecializácii sudcov je asi najkreatívnejším prvkom konštrukcia rozvrhu práce Okresného súdu Brezno, ktorý z nápadu registra Pc, zrejme s pochopiteľným úmyslom jeho zápisu do registra P, vylučuje návrhy na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matky. Predmetom tohto príspevku však nie je snaha o presný výpočet zaťaženia sudcov, ale verifikácia tézy o tom, že rodinná agenda je efektívnejšie vybavovaná kolektívmi špecializovaných rodinných sudcov.

Na jednotlivých slovenských súdoch je rodinná agenda prideľovaná v zásade štyrom skupinám sudcov. Prvou skupinou je výslovne na rodinné veci maloletých špecializovaný sudca (skratka "ŠS-Pc"), ktorý vybavuje len veci registra P bez ostatnej rodinnej agendy zapisovanej do registra Pc. Takýchto sudcov je na Slovensku približne 57. Kolektív zložený z takto špecializovaných sudcov vybavuje prevažnú časť rodinnej agendy maloletých na 25 z 54 okresných súdov. Druhá skupina špecializovaných rodinných sudcov vybavuje nielen agendu maloletých, ale aj ostatnú rodinnú agendu, ktorá sa zapisuje do registra Pc (skratka "ŠS"). Takýchto sudcov je na našich okresných súdoch približne 40, pričom kolektív takýchto sudcov vybavuje prevažnú časť rodinnej agendy na 11 z 54 okresných súdov. Práve táto skupina 36 slovenských okresných súdov môže byť považovaná za skupinu špecializovaných rodinných súdnych kolektívov, keďže rodinní špecialisti na týchto súdoch vybavujú výrazne viac ako polovicu celého nápadu vecí maloletých detí.

Na vybavovaní rodinnej agendy v oboch registroch P a Pc sa zúčastňujú nešpecializovaní sudcovia, ktorým je v prevažujúcej časti ich nápadu pridelená civilná agenda (skratka "NSC"). Na rozhodovaní rodinnej agendy maloletých sa zúčastňuje približne 107 nešpecializovaných civilných sudcov. Marginálna časť týchto sudcov dopĺňa pracovnú silu rodinnoprávnych špecialistov, ktorých nápad rodinných vecí je viac ako nadpolovičný.

28)

Túto skupinu súdov treba považovať za špecializovanú. Na druhej strane hranice medzi špecializovaným a nešpecializovaným rodinným súdom sú súdy, na ktorých dosahuje účasť nešpecializovaných, či už civilných, alebo trestných sudcov viac ako jednu polovicu nápadu rodinných vecí. Za touto hranicou je Okresný súd Zvolen a Okresný súd Dolný Kubín. Na Okresnom súde Zvolen 48 % agendy maloletých detí vybavuje špecializovaná rodinná sudkyňa, no 52% nápadu agendy maloletých detí a ostatnú všetku rodinnú agendu vybavuje široký 13-členný kolektív civilných sudcov. Podobné rozdelenie je i na Okresnom súde Dolný Kubín, kde špecializovaný rodinný sudca vybavuje polovicu nápadu, no druhá polovica nápadu je vybavovaná jedným civilným a jedným trestným sudcom. Väčšina civilných sudcov sa však na vybavovaní rodinnej agendy zúčastňuje tak, že im je rovnomerne rozdelený nápad všetkých rodinných registrov a popritom aj v rovnakom pomere vybavujú všetku všeobecnú civilnú agendu predovšetkým registrov C a Csp.

29)

Nakoniec sa na vybavovaní rodinnej agendy maloletých zúčastňuje osem trestných sudcov (skratka "NST"). Rozdielne pomery súdov z hľadiska nápadu a obsadenia vyžadujú rozdielne riadiace prístupy pri zostavovaní rozvrhu práce tak, aby bola dosiahnutá aspoň ako taká špecializácia sudcov, ich rovnaké zaťaženie a zároveň náhodný výber sudcu. Spojenie týchto atribútov je najkomplikovanejšie pri malých súdoch. Na prvý pohľad bizarné, no vôbec nie neefektívne riešenie v spojení vybavovania trestnej a rodinnej agendy, je typické pre najmenšie súdne obvody (Bánovce nad Bebravou, Skalica, Dolný Kubín, Partizánske), kde nápad trestných vecí nepostačuje na riadne vyťaženie dvoch trestných sudcov. Podobná anomália je i na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, kde jedna sudkyňa popri rodinnej agende vybavuje aj polovicu nápadu obchodných vecí. Rozdiel medzi trestnou a civilnou agendou, či už v rovine hmotného, alebo procesného práva je isto výraznejší ako rozdiel medzi civilnou a rodinnou agendou. Spoločné nešpecializované vybavovanie trestnej a rodinnej agendy však zrejmú neefektivitu nespôsobuje. Okresný súd Bánovce nad Bebravou a Okresný súd Partizánske, na ktorých takmer celú rodinnú agendu vybavujú sudcovia, ktorí vybavujú aj celý trestný nápad, sú z pohľadu zostatkov rodinných vecí v pomere k ročnému nápadu v prvej tretine najefektívnejších súdov.

Rozvrhy práce slovenských súdov majú rozdielny prístup k špecializácii rodinného súdnictva. Na dvoch tretinách slovenských súdov, na ktorých je rodinná agenda vybavovaná špecializovanými rodinnými sudcami, nie je zhoda o tom, čo treba rozumieť pod rodinnou agendou. Dvadsaťpäť rozvrhov práce vytvára špecializáciu sudcov na veci maloletých a 11 rozvrhov špecializáciu na všetky rodinné veci. Takýto prístup je výsledok nejasnej formulácie toho, aká má vlastne byť špecializácia rodinných sudcov. Ide skôr o prispôsobovanie sa vývoju, predovšetkým tomu, že pred rokom 1989 sa vytvárala nedôsledná špecializácia sudcov na veci maloletých, hoci ďalší, už nie špecializovaní sudcovia obdobné veci pomerne často rozhodovali pri rozvodoch a určovaní otcovstva v rámci bežného civilného nápadu. Možno predpokladať, že rozhodnutie správy súdu o tom, akú rodinnú špecializáciu vytvorí, závisí i od počtu vecí v týchto agendách, počtu určených sudcov a rozhodnutia, koľko sudcov sa bude venovať tej či onej rodinnoprávnej agende. Treba dúfať, že predsedovia súdov zohľadňujú aj názory sudcov na to, či si na priebežné vybavovanie rodinnej agendy trúfajú pri vybavovaní, či už trestnej, civilnej, alebo dokonca obchodnej agendy.

Zo skúmania efektivity a špecializácie na rodinné veci sa však javí, že špecializované kolektívy rodinných sudcov nie sú pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy efektívnejšie ako tie súdy, na ktorých rodinnú agendu vybavujú nešpecializovaní sudcovia. Medzi 18 najpomalšími súdmi, v ktorých sa pomer zostatkov k nápadu pohybuje od hrozivých 72,52 % do relatívne prijateľných, no nie ideálnych 41,31 %, je pomer špecializovaných a nešpecializovaných kolektívov sudcov 16: 2. Medzi 11 najpomalšími súdmi, ktorých zostatky rodinných vecí sú vyššie ako polovica ročného nápadu, sú len súdy, ktoré rodinnú agendu vybavujú kolektívmi špecializovaných sudcov. Medzi 18 súdmi v strede tabuľky 1 je 14 špecializovaných a len 4 nešpecializované rodinné súdy. Najvyššie zastúpenie nešpecializovaných súdov je v poslednej, teda prvej tretine súdov, ktorých zostatky sa pohybujú od dobrých 28,57% do rozumne ťažko prekonateľných 17,51 % ročného nápadu. Ide o súdy, na ktorých možno očakávať rozhodnutie priemerne v období do troch mesiacov od začatia konania. Pomer špecializovaných a nešpecializovaných súdov je v tejto najefektívnejšej skupine 6: 12. Ak pomer nešpecializovaných rodinných súdov k špecializovaným je na slovenskej súdnej mape v pomere 1: 2, pomer nešpecializovaných súdov u najpomalších pracovísk je 1: 8 a u najrýchlejších 2: 1.

Len na doplnenie treba uviesť, že z ôsmich okresných súdov v sídle krajských súdov len jeden, Okresný súd Trnava, zabezpečuje vybavovanie rodinnej agendy širokým kolektívom nešpecializovaných civilných sudcov. Tento súd vykazuje prijateľné zostatky rodinných vecí v pomere 28,88 %. Jeho výkonnosti sa čiastočne približuje len Okresný súd Nitra s 34,08 % a Okresný súd Prešov s 37,60 %. Všetky ostatné okresné súdy v sídle krajských súdov so špecializovanými kolektívmi rodinných sudcov vybavujú rodinnú agendu výrazne pomalšie.

Špecializácia rodinných sudcov a sudcovských kolektívov nevedie k rýchlejšiemu vybavovaniu rodinných vecí. Skôr naopak, rýchlejšie konanie v rodinnej veci možno očakávať pred sudcom, pre ktorého rodinná vec nie je jeho jedinou sudcovskou činnosťou. Príčiny tohto stavu môžu byť rôzne. Je možné, že správy súdov sa k určovaniu počtu špecializovaných rodinných sudcov stávajú "macošsky". Nemožno vylúčiť, že práve súdy, ktoré majú špecializovaných rodinných sudcov, majú pridelených málo sudcovských miest alebo predsedovia týchto súdov lepšie, či už počtom, alebo právnickou kvalitou, obsadzujú iné súdne oddelenia, dokonca rodinných špecialistov zaťažujú inou, pre nich ťažko zvládnuteľnou agendou. Rovnako je možné, že niektoré z menej efektívnych kolektívov špecializovaných rodinných sudcov boli v priebehu minulého roka postihnuté výpadkom pracovnej sily niektorého z kolegov. K tomu treba uviesť, že málopočetné kolektívy o pár sudcoch sú na takéto výpadky mimoriadne citlivé. Celkom iná je situácia pri personálnom výpadku jedného sudcu z kolektívu 10 sudcov, ako keď jeden sudca vypadne z kolektívu 3 sudcov. Pravdepodobnejšie však je, že do efektivity rodinných sudcov vstupujú iné, nie číslami a rozvrhmi práce súdov zmerateľné faktory. Ako inak by potom bolo možné vysvetliť nielen rozdiely medzi špecializovanými a nešpecializovanými sudcami, ale i rozdiely medzi jednotlivými súdmi s obdobným nápadom rodinných vecí a v zásade s rovnakým nastavením vybavovania rodinnej agendy. Okresný súd Topoľčany s ročným nápadom 684 vecí a s dvoma špecializovanými rodinnými sudcami mal v pomere k napadnutým veciam ku koncu roka 2019 zostatok nerozhodnutých vecí 21,34 %. Pár kilometrov vzdialený Okresný súd Piešťany s nápadom 586 vecí mal zostatok nerozhodnutých vecí 72,52 %.

Cochemský, mníchovský, jičínsky alebo topoľčiansko-nitriansky model a iné "všelieky"

V tejto súvislosti sa však z politicko-mediálneho diskurzu ponúka iná téza toho, čo vplýva na efektivitu rozhodovania v rodinnoprávnych veciach. Diskusia nerieši len otázky špecializácie sudcov, ale aj otázky súdnych metód pri vybavovaní rodinnej agendy. V doterajšej diskusii sa vo všeobecnosti ako správne riešenie podsúva Cochemská prax. Príznačný pre charakter tejto diskusie je krátky článok bývalej poslankyne Národnej rady SR.

30)

Začína (ako inak) témou dĺžky rozvodových konaní na súdoch. Autorka uvádza, že štandardne rozvodové konanie trvá pol roka, hoci len približne 15 % z 10 000 rozvodov je konfliktných. Možno len súhlasiť. Väčšina rozchádzajúcich sa rodičov sa dokáže o právach k dieťaťu dohodnúť bez akejkoľvek intervencie súdov a advokátov. Viac ako otázka osobnej starostlivosti rodičov trápi výška výživného.

Ďalej bývalá poslankyňa charakterizuje Cochemský model ako systém, ktorého

"hlavným princípom je nastavenie motivácií tak, aby rodičia prevzali zodpovednosť za rozdelenie starostlivosti o svojich potomkov, a aby v tom dostali podporu a incentívy od všetkých aktérov. Napríklad už podanie žiadosti o rozvod vypĺňajú rodičia nie samostatne, ale spolu, pod dohľadom odborníka, aby na seba nezačali zbytočne útočiť. Plusové body u sudcu má ten rodič, ktorý sa chce dohodnúť. Neroztočí sa tak špirála boja o deti, ktorá zahŕňa časovo náročné a pre štát i rodičov nákladné posudky, odvolania a priebežné opatrenia. Vždy je preferovaná dohoda rodičov pred názorom súdu".

Poslankyňa odkazuje na pozitívne prebratie tohto modelu na Okresnom súde v Novom Jičíne, kde 91 % rozvodov končí dohodou rodičov a priemerná dĺžka konania je len 52 dní. Potom poslankyňa uvádza, že nie je potrebná zmena zákonov, ale nárast počtu kolíznych opatrovníkov. Predovšetkým sa však žiada zmena v činnosti všetkých profesií. Nakoniec dostáva priestor podpredsedníčka Okresného súdu Prešov, ktorá prípravu na tento projekt odhaduje na rok. Ako obyčajne nezabúda spomenúť, že by pomohla aj špecializácia rodinných sudcov a zrejme aj posilnenie trojčlenného špecializovaného kolektívu na Okresnom súde Prešov.

Okrem strohých mediálnych správ bola otázka Cochemskej praxe hlbšie spracovaná aj v odbornej literatúre.

31)

Článok v heslách opisuje nemeckú Cochemskú prax a následne zvýrazňuje jej aplikáciu v podmienkach českých procesných predpisov na spomenutom súde v Novom Jičíne. Podľa českej schémy po podaní návrhu v priebehu prvých troch týždňov nasleduje stretnutie rodičov na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ďalej len "OSPOD")

32)

, ktorý súdu pripraví zápisnicu o stretnutí s rodičmi. V druhom kroku, stále do troch týždňov od podania návrhu, sa sudca stretne s rodičmi na neformálnom súdnom pojednávaní, na ktorom ich poučí o priebehu konania a pokúsi sa o zmierlivé vyriešenie veci. V tomto štádiu do procesu vstupuje súdna tajomníčka, ktorej úlohou je zabezpečiť rodičovský plán a sprostredkovať prvé sedenia v odbornej poradni. Do šiestich týždňov od podania návrhu nasleduje prvé pojednávanie, ktoré končí buď rodičovskou dohodou, alebo nariadením odbornej pomoci (edukácie, rodinnej terapie, mediácie). Vec sa má skončiť najneskôr na druhom pojednávaní, ktoré sa uskutoční najneskôr do troch mesiacov, a to buď dohodou, alebo autoritatívnym rozhodnutím.

Podstatným záverom citovaného článku je však to, že Cochemský model je plne aplikovateľný a dokonca aj ľahko dosiahnuteľný v slovenských podmienkach. Tomuto modelu úprava nášho procesného práva nevytvára žiadne prekážky. Skôr naopak, zmierlivé riešenie rodinného konfliktu vo forme dohody rodičov je základným prvkom nášho procesu v rodinných veciach. Predovšetkým je však jeho aplikácia umožnená inštitucionálnym zabezpečením orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Tento orgán disponuje nielen zamestnancami, ktorí za dieťa konajú na súde, zisťujú jeho pomery a postoje a komunikujú s jeho rodičmi, ale aj poskytujú sociálne a psychologické poradenstvo na Referátoch poradensko-psychologických služieb. Rovnako ako v Nemecku a v Česku, aj na Slovensku sú dostupní detskí psychológovia, mediátori a v konečnom dôsledku aj súdni znalci z oblasti detskej psychológie.

Z hľadiska ďalšieho nastavenia slovenského rodinného súdnictva je podstatné zistenie citovaného článku, že prvky Cochemského modelu sú prítomné v postupoch a v rozhodnutiach slovenských súdov. S týmto záverom možno len súhlasiť. Na jeho potvrdenie by nebolo korektné čitateľa zaťažovať neverifikovateľnými postupmi autora tohto príspevku v konaniach na Okresnom súde Prievidza. Preto boli celkom náhodne vybraté štyri v priebehu posledného roka potvrdené rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany. V záujme korektnosti bol vybraný súd, na ktorom rodinnú agendu vysoko efektívne vybavujú dvaja špecializovaní sudcovia. Išlo o konania, ktoré neboli na súde prvej inštancie skončené konsenzom, ktorý by sa prejavil tým, že by sa všetci účastníci vzdali odvolania. K tomu treba uviesť, že väčšina zverejnených súdnych rozhodnutí, nielen tohto súdu, odôvodnenie neobsahuje, čo je len dôkazom toho, že bližšie štatisticky nezistená a pravdepodobne ani nezisťovaná, no podstatná väčšina rodinných vecí končí na okresných súdoch konkludentným konsenzom, ktorý sa prejavuje vzdaním sa práva na podanie odvolania všetkých zúčastnených.

33)

Zistenia z týchto textov súdnych rozhodnutí sú nasledujúce.

Na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10 P 140/2019 bol zamietnutý návrh otca, ktorým spochybňoval rozhodnutie matky o individuálnej školskej dochádzke ich dcéry. Okrem toho bol zamietnutý aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. Návrh bol súdu doručený 27. augusta 2019 a javí sa, že súd rozhodol už na prvom pojednávaní 21. októbra 2019 po tom, ako vypočul oboch rodičov a približne deväťročnú maloletú. Súd ešte pred pojednávaním zabezpečil niekoľko listinných dôkazov, a to správu školy, psychologičky a prirodzene aj predchádzajúce súdne rozhodnutia týkajúce sa maloletej. Na odvolanie otca bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu už 14. januára 2020.

34)

Na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 10 P 43/2019 bolo rozhodnuté o rozvode a o právach a povinnostiach rodičov k maloletej. Návrh bol podaný manželkou po tom, ako bol manžel pre fyzický útok voči nej vzatý do väzby. Návrh bol súdu doručený v roku 2019 (presný dátum nie je v rozhodnutí uvedený) a javí sa, že súd rozhodol po pár týždňoch už na prvom pojednávaní 24. apríla 2019 po tom, ako vypočul oboch rodičov, oboznámil sa s trestným spisom a vykonal niekoľko listinných dôkazov. Na odvolanie manžela bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu už 5. septembra 2019.

35)

Na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9 P 67/2019 bolo rozhodnuté o návrhoch oboch rodičov z 10. apríla 2019 a z 18. apríla 2019, ktorými chceli modifikovať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Išlo o rodičov, ktorí ťažko hľadali akýkoľvek kompromis. Povahy oboch rodičov sú výbušné, no k maloletému sú starostliví. Otec je viac autoritatívny. Maloletý s narušenými komunikačnými schopnosťami, pre ktoré navštevuje klinickú psychologičku, však má k obom rodičom pozitívny vzťah a už dlhšiu dobu je v striedavej starostlivosti. Prvé pojednávanie bolo 11. júna 2019 a bolo zrejme odročené na 1. augusta 2019 a následne na 19. septembra 2019. Bolo vykonané dokazovanie správami klinickej psychologičky a správou opatrovníka maloletého. Správa klinického psychológa neodporúčala znalecké dokazovanie a sama formulovala na základe poznania maloletého jeho postoj a najlepší záujem. Súd v rozhodnutí ponechal maloletého v striedavaj starostlivosti a rodičom uložil povinnosť podrobiť ho psychologickému poradenstvu na OSPOD. Na odvolanie opatrovníka maloletého, ktorý nevidel riešenie v psychologickom poradenstve, bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu už 27. novembra 2019.

36)

Na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 9 P 10/2019 bolo rozhodované o zverení a výživnom maloletých po rozchode rodičov. Protichodné stanoviská vzájomne nepriateľsky naladených rodičov boli zvýraznené tým, že obaja rodičia boli zastúpení advokátmi. Konanie začalo 15. januára 2019, pričom prvé konzultácie rodičov na Referáte poradensko-psychologických služieb OSPOD sa realizovali už v priebehu januára 2019. Poradenstvo prebiehalo na podnet súdu až do mája, pričom správa odporúčala nevyhovieť návrhu otca na striedavú starostlivosť a deti zveriť do starostlivosti matky. Súd pojednával priebežne 14. marca 2019, 7. mája 2019, 6. júna 2019 a 18. júna 2019. Otec nakoniec so zverením staršej z maloletých matke súhlasil a žiadal širokú úpravu styku s deťmi. Dňa 6. júna 2019 bola vypočutá len staršia z maloletých. Dňa 18. júna 2019 súd zveril obe deti matke a široko upravil styk otca s maloletými. Na odvolanie otca, ktorý bol nespokojný so zverením mladšieho z maloletých matke, bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu už 14. augusta 2019.

37)

Z priebehu týchto konaní v zásade nemožno rekonštruovať určité schematické postupy. Spoločným prvkom konaní je pomerné rýchle nariadenie prvého pojednávania približne do dvoch mesiacov od podania návrhu. Kým pri prvých dvoch konaniach sa súdu podarilo konanie koncentrovať a vykonať všetky dôkazy na prvom pojednávaní, pri nasledujúcich dvoch museli prebehnúť ešte dve, resp. tri pojednávania. Všetky pojednávania sa diali len s niekoľkotýždňovým odstupom, vždy so snahou o doplnenie potrebného dokazovania. Súd však bol v oboch prípadoch schopný zaujať konečné stanovisko aj bez toho, aby konanie zaťažil časovo a finančne náročným znaleckým dokazovaním. Súd pri prvých dvoch konaniach na prvom pojednávaní nedosiahol dohodu rodičov, no pojednávanie neodročil a vo veci rozhodol. V treťom konaní namiesto toho, aby rodičov odkázal na mediáciu, v konaní pokračoval doplňovaním dokazovania, ktoré ukončil bez nariadenia znaleckého dokazovania po tom, ako sa oboznámil so správami klinickej psychologičky. Riešenie zlého vzťahu rodičov aj napriek nesúhlasu opatrovníka ponechal na jeho poradenstvo po skončení konania. Ani rozhodnutiu vo štvrtom konaní nepredchádzal úplný konsenzus rodičov o zverení detí, ktorý bol vyriešený autoritatívnym rozhodnutím súdu, ktorého základom bola psychologická správa opatrovníka a bezprostredný výsluch len jedného, a to staršieho maloletého dieťaťa. Otázkou je, či tieto postupy efektívneho Okresného súdu Topoľčany spĺňajú požiadavky toho, čo treba rozumieť pod Cochemským modelom.

Minulosť a súčasnosť Cochemského modelu

O Cochemskom modeli sa v našom priestore veľa nekriticky hovorí, no málo sa o ňom píše. Informácie o ňom majú obmedzený pramenný základ. Ani najrozsiahlejšia, už skôr parafrázovaná štúdia

38)

necituje ani jeden nemecký zdroj a vychádza len z prekladu určite nie vedeckej, sebaevaluačnej a populárnym spôsobom napísanej publikácie tvorcu Cochemského modelu.

39)

Zdrojov je pomerne málo, keďže táto pracovná metóda vo svojom pôvodnom ponímaní je už viac ako 10 rokov minulosťou aj v Nemecku. Cochemský model je alebo skôr bol neformálne dohodnutý pracovný postup pri vybavovaní rodinných vecí na okresnom súde Cochem. Tento súd má v súčasnosti šesť sudcov, sídli v päťtisícovom mestečku a jeho súdny obvod má 60 000 obyvateľov. Autorom Cochemského modelu je jeho bývalý sudca Jürgen Rudolph, ktorému funkcia zanikla v roku 2008 a odvtedy sa jeho model neuplatňuje ani v Cocheme. Model bol výsledkom dobrej spolupráce tohto súdu alebo skôr sudcu Jürgena Rudolpha, advokátov, OSPOD a znalcov v prostredí malého súdneho obvodu. Cieľom bolo zrýchlenie konania a dosiahnutie dohody rodičov na spoločnej starostlivosti o dieťa. Základnou zásadou tohto modelu bola skorá intervencia. Advokáti strán sa mali obmedziť v písomných podaniach len na podstatné uvedenie skutočností tak, aby sa vyhli konfliktným situáciám. Hlavne však mali svoje podstatné tvrdenia uvádzať na pojednávaní. Súd mal prvé pojednávanie určiť do 14 dní, pričom OSPOD mal s rodinou nadviazať kontakt ešte pred konaním pojednávania. Pojednávania sa mali zúčastniť všetci rodičia. Ak na pojednávaní nedošlo k dohode, pojednávanie malo byť odročené s cieľom skorého poradenstva.

40)

Tento model, ktorý si v politicko-mediálnej diskusii robil nároky na celonemecké uplatnenie, sa však stal predmetom kritiky. Z pohľadu rodinných súdov sa kritizovala predovšetkým zbytočne krátka lehota 14 dní na prvé pojednávanie. Hlavne v prostredí väčších miest príliš krátka lehota viedla k tomu, že OSPOD nemohol dôsledne prešetriť pomery rodiny tak, aby mal súd dostatočné informácie na voľbu postupu po prvom pojednávaní. Okrem toho, tento model nepočítal s tým, že v určitých prípadoch sa OSPOD stretal s odmietaním akejkoľvek spolupráce zo strany jedného alebo oboch rodičov. K tejto kritike sa pripájali aj advokáti, ktorí zvýrazňovali to, že hoci je Cochemský model dobrým scenárom, nemožno žiadnemu z rodičov zobrať právo ísť proti konsenzuálnemu vyriešeniu rodičovského konfliktu. Kritika obsahuje aj námietky znalcov, keďže v Cochemskom modeli boli postavení na okraj záujmu ako ďalší stupeň psychologickej terapie, ktorá má slúžiť na to, aby sa vec skončila, hoci aj vynútenou dohodou. Znalci upozorňovali na to, že vynútená dohoda nie je zárukou správneho rozhodnutia a je len ústupkom vo vzťahu k potrebe dostatočného zistenia skutkového stavu.

41)

Cochemský model nebol v Nemecku prijatý ako celoštátne riešenie všetkých problémov, no v čase svojej najväčšej popularity sa stal významným prvkom diskusie a vzorom pred prijatím nového zákona o konaniach v rodinných veciach a v iných veciach mimosporového súdnictva.

42)

Práve v tomto období sa objavili kritické názory,

43)

ktoré upozorňovali na to, že Cochemský model, ktorý sa aplikoval pod vedením jednej osoby a len na jednom, určite nie reprezentatívnom nemeckom súde, nebol bližšie vedecky preskúmaný. Napriek tomu sa na tento model odvolávala aj dôvodová správa novej kodifikácie mimosporového konania, ktorá výslovne odkazovala na jeho úspechy tak, ako ich v rámci vlastnej evaluácie formuloval sudca Jürgen Rudolph vo svojej, v našom priestore populárnej, do češtiny preloženej a na internete ľahko dostupnej publikácii.

44)

Nemecká justičná politika bola pred viac ako 10 rokmi nadšená z Cochemského modelu. Ktorého politika by nepotešilo "čarovné" riešenie všetkého utrpenia a hádok v sporoch o deti?

45)

Nielen toho nemeckého pred viac ako 10 rokmi, ale aj toho slovenského v súčasnosti.

Základom pracovných postupov nemeckých rodinných sudcov je relatívne nová procesná úprava, ktorej prameňom boli aj skúsenosti s aplikáciou Cochemského modelu.

46)

V novej úprave bola okrem jasnej úpravy participatívnych práv dieťaťa (osobné vypočutie, oznámenie rozhodnutia a pod.) jasne stanovená zásada prednostného a urýchleného konania vo veciach maloletých detí. Produktom diskusie s Cochemským modelom je osobitne stanovená povinnosť súdu nariadiť pojednávanie do jedného mesiaca. Na prvom pojednávaní sa musia osobne zúčastniť rodičia a OSPOD a možno ho odročiť len vo výnimočných prípadoch. Ak bolo prvé pojednávanie odročené za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, v konaní sa spravidla pokračuje po uplynutí troch mesiacov.

47)

Prvkom Cochemského modelu je zásada povinnej snahy súdu o konsenzuálne vyriešenie veci. Súd musí vo všetkých štádiách konania pôsobiť na dohodu rodičov, ktorá však nemôže odporovať záujmu dieťaťa. Súd môže v konaní nariadiť povinnosť zúčastniť sa poradenského procesu. Ak v priebehu konania nedôjde k dohode, súd pomery dieťaťa upraví predbežným opatrením.

48)

Okrem toho, nová úprava modifikovala úlohu znalca, ktorému, okrem klasického zadania spočívajúceho v zistení skutkového stavu, môže súd uložiť, aby na zúčastnených pôsobil smerom k dosiahnutiu konsenzuálneho riešenia.

49)

Cochemský model už nie je predmetom samostatných úvah. Súčasné nemecké hodnotenia sa zameriavajú na vyhodnotenie účinnosti rekodifikácie z roku 2008 a vo všeobecnosti hovoria o interdisciplinárnych modeloch spolupráce. Cochemský model označujú za príklad, ktorý pôsobil na prax. Tá však v súčasnosti má množstvo regionálnych podôb. Interdisciplinárnej spolupráce sa spravidla zúčastňujú sudcovia, advokáti, opatrovníci pre konanie a úrad pre maloletých, pričom podľa konkrétneho modelu zloženie variuje. Niekedy sú čiastočne zapojené poradenské centrá, ktoré však nie sú účastníkmi konania; pri podozrení z násilia aj polícia.

50)

Okrem zákona a zmeny praxe nemeckých súdov sú zvyškom Cochemského modelu strohé dvojstranové príručky niektorých väčších nemeckých súdov

51)

pri vybavovaní vecí maloletých detí. Ide o neformálne mimozákonné pracovné postupy, ktoré sa rovnako ako Cochemský model snažia regulovať postupy nielen sudcov, ale aj advokátov a OSPOD, a to deklaráciou, či už zákonom predpísaných, alebo neformálne dohodnutých pracovných postupov. Asi najreprezentatívnejšia je príručka okresného súdu v Erlangene z marca 2018 v nasledujúcom znení.

____________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________

Príručka Okresného súdu Erlangen – Rodinný súd

V obvode rodinného súdu Erlangen sa nové konania o pobyte dieťaťa, o styku s dieťaťom alebo o vydanie dieťaťa
spracujú podľa nasledovných zásad:

Rodinný súd sa snaží v spolupráci s úradom pre maloletých a zástupcami účastníkov dosiahnuť akceptované a prijateľné
riešenie ich problému, ktorý sa týka starostlivosti a styku s dieťaťom, tak, aby zodpovedalo dobru dieťaťa. Pritom
je v popredí rodičovská zodpovednosť a zachovanie vzťahu rodiča a dieťaťa. Problematiku násilia treba zohľadniť
osobitne.

Rodinný súd:

určuje pravidelne termín pojednávania do jedného mesiaca,
termín pojednávania stanovuje s úradom pre maloletých a zástupcami účastníkov podľa možností telefonicky,
obaja rodičia sú spravidla povinní dostaviť sa spoločne na pojednávanie,
deti sa pojednávania zúčastnia len na výslovné nariadenie súdu,
odročenie pojednávania je možné len v osobitne výnimočných prípadoch,
ak na pojednávaní nedôjde k dohode, rozhodne rodinný súd, napríklad tak, že nariadi účasť na poradenstve, stanoví stranám lehotu na vyjadrenie, bez návrhu vydá predbežné opatrenie podľa § 156 ods. 3 zákona o konaniach v rodinných veciach alebo rozhodne, že v konaní sa pokračuje po podaní vyjadrení účastníkov a úradu pre maloletých.

Zástupcovia strán:

už pred začatím konania upozornia rodičov na nutnosť ich spolupráce a zvýraznia ponuku poradenstva na úrade pre maloletých a na poradenských miestach,
oznámia úradu pre maloletých všetky relevantné údaje o rodičoch tak, aby bolo možné ich okamžité kontaktovanie,
oznámia, či a kde sa už účastníkom poskytlo poradenstvo,
dôvod podania návrhu uvedú vecne; všetky podania sa obmedzia na oznámenie vlastného postoja a podstatných skutočností, ktoré tvoria jadro konfliktu,
zdržanlivosť rodiča v týchto podaniach nemôže byť neskôr v konaní jeho nevýhodou,
treba sa zdržať urážlivých vyjadrení,
zástupcovia svoju činnosť vykonávajú tak, aby konflikt zmierňovali a sprostredkovali riešenie.

Úrad pre maloletých:

sa bezprostredne skontaktuje s rodinou,
výsledok rozhovoru s rodičmi ústne vysvetlí na pojednávaní; písomná správa sa pred pojednávaním vyhotoví len vo výnimočných prípadoch,
obaja rodičia dostanú najneskôr na pojednávaní ponuku na poradenstvo alebo mediáciu (napr. na poradenských centrách v Erlangene alebo v okrese Erlangen-Höchstadt),
zúčastnené poradenské centrá podliehajú povinnosti mlčanlivosti; úrad pre maloletých je oprávnený zisťovať, či poradenstvo trvá alebo sa skončilo.

Z príručky tohto súdu je zrejmé, že v zásade obsahuje niekoľko vrstiev noriem. Na jednej strane voľne vysvetľuje ustanovenia zákona o konaniach v rodinných veciach, keď sa hlási ku konsenzuálnemu riešeniu rodičovského konfliktu. Rovnako zo zákona zvýrazňuje to, že pojednávanie bude nariadené do jedného mesiaca a ak na prvom pojednávaní nedôjde k dohode rodičov, bude sa v konaní pokračovať niektorým zo zákonom predvídaných spôsobov. Voľba konkrétneho pokračovania vo veci bude závisieť od charakteru rodičovského konfliktu. Vo vzťahu k súdu príručka stanovuje už len podrobnosti týkajúce sa nariadenia pojednávania tak, aby zbytočne nedošlo k jeho odročeniu. Druhá vrstva noriem sa vzťahuje k advokátom. Ide o konštrukciu akýchsi etických, nevynútiteľných noriem, ktoré ustanovujú povinnosť viesť zastúpeného rodiča k mimosúdnemu vyriešeniu sporu a zdržať sa zbytočných kontradiktórnych tvrdení. Posledná vrstva noriem stroho reguluje či skôr deklaruje dohodnutú spoluprácu súdu s úradom pre maloletých, ktorého úlohou je okrem sprostredkovania poradenstva pre rodiny aj kontaktovanie rodiny a podanie ústnej správy na prvom pojednávaní.

Dohoda alebo pravda a ich miera

Súčasný schematický nemecký model akoby nepredpokladal, že bude možné rozhodnúť už na prvom pojednávaní, ktoré sa koná do štyroch týždňov od začatia konania aj v tom prípade, ak nedôjde k dohode rodičov. Cenou za rýchle nariadenie pojednávania je, že súčasný nemecký model bez dohody rodičov nie je pripravený konflikt vyriešiť na prvom pojednávaní. Je to zrejmá cena za to, že podľa nemeckých postupov sa dokazovanie na prvé pojednávanie pripraví len v tom rozsahu, aby došlo buď k dohode, alebo aby konanie ďalej pokračovalo jedným zo zákonom predpísaných spôsobov, či už konsenzuálnym, alebo autoritatívnym spôsobom.

Základným prvkom efektívneho rodinného súdnictva je čo najskôr dosiahnutá bezprostredná komunikácia súdu (presnejšie sudcu), účastníkov konania a úradu pre maloletých. Nástrojom tejto komunikácie je pojednávanie, ktoré musí byť podľa § 33 CMP

52)

nariadené vo všetkých rodinných veciach. Na rozdiel od nemeckej právnej úpravy slovenská právna úprava ani rámcovo neustanovuje, čo je podmienkou nariadenia pojednávania a kedy sa má pojednávanie uskutočniť. Ustanovuje len zásadu rýchlej a účinnej ochrany práv

53)

a povinnosť viesť účastníkov k zmierlivému riešeniu.

54)

Na druhej strane sa má v rodinnej veci postupovať tak, aby bol zistený skutočný stav veci, a teda sa majú vykonať aj také dôkazy, ktoré stranami nie sú navrhnuté.

55)

Účelom prvého pojednávania je splnenie dvoch rozdielnych, v mnohom protichodných cieľov. Na jednej strane ide o zmierlivé vyriešenie veci, ktoré sa dosahuje komunikáciou súdu a OSPOD s rodičmi. Na druhej strane je dokazovanie, ktoré má viesť k zisteniu skutkového stavu potrebného na rozhodnutie nielen o tom, ako vyriešiť rodičovský konflikt, ale aj o tom, či možno schváliť medzi rodičmi dohodnutú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Konsenzuálne riešenie je vždy náhradou autoritatívneho rozsudku. Otázkou je, či je možné konanie viesť takým spôsobom, aby boli skĺbené oba rôznymi metódami dosahované ciele tak, aby súd na prvom pojednávaní rozhodol autoritatívne na základe riadne zisteného skutkového stavu i v prípade, ak by medzi rodičmi nedošlo k dohode. Takýto prístup je zrejme dosiahnuteľný v tom prípade, ak sa súdu podarí vykonať na prvom pojednávaní dokazovanie, ktoré vedie k zisteniu skutočného stavu veci.

Skeptický k autoritatívnemu rozhodnutiu na prvom pojednávaní je aj český model z Okresného súdu v Novom Jičíne.

56)

Hoci podľa plánu sa má prvé pojednávanie konať nie do štyroch, ale do šiestich týždňov od začatia konania, model nepredpokladá autoritatívne rozhodnutie na tomto pojednávaní. Počíta len s dohodou rodičov alebo s uložením trojmesačnej odbornej pomoci. Tento model sa výslovne dovoláva Cochemského modelu, no oproti nemu konanie zaťažuje ďalšími súdnymi úkonmi. Namiesto nariadenia pojednávania do 14 dní od začatia konania, model konštruuje prípravné pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť do troch týždňov od začatia konania a ktorému predchádza ešte jedno stretnutie rodičov na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí. Účelom prípravného pojednávania vedeného sudcom má byť edukácia o princípoch a priebehu konania, počas ktorého má súdna autorita stupňovať tlak na "prevzatie rodičovskej zodpovednosti", ktorú zrejme stotožňuje s dohodou rodičov. Aby autorít bolo dostatok, má v tomto štádiu do komunikácie s rodičmi pristúpiť Cochemskému modelu neznámy "sociálny pracovník súdu". Ide už o tretiu osobu, ktorá má rodičov vzdelávať, komunikovať s dieťaťom a dokonca vypracovať rodičovský plán.

57)

K tomu treba uviesť, že účelom prípravného pojednávania nie je podľa českého OSP

58)

len snaha o zmierne vyriešenie veci, ale snaha o jasné vymedzenie sporných skutočností a rozsahu dokazovania. Splnenie tejto úlohy však nie je na programe, určite nie Cochemského modelu Okresného súdu v Novom Jičíne. Programom nie je zistenie pravdy - skutočného stavu a vydanie tomu zodpovedajúceho rozhodnutia. Programom súdneho procesu je sprevádzanie rodičov všetkými možnými prostriedkami a osobami k dohode. Zjednodušene povedané, "

ak sa nedohodnete, patríte na prevýchovu a vidíme sa o tri mesiace

Rovnako ako Amtsgericht Cochem pred viac ako 10 rokmi, aj Okresný súd v Novom Jičíne svoje šablóny rozhodovania nielen modeluje, ale ich aj sám evaluuje. Špecialistami vytvorené šablóny s nálepkou

Made in Germany

či

Made in Czechoslovakia

sa následne rôznymi médiami šíria aj do nášho prostredia. Ktorého politika by nelákala myšlienka modifikovaného Cochemského modelu z Nového Jičína, kde 91% rozvodov končí dohodou rodičov a priemerná dĺžka konania je len 52 dní?

59)

Nemožno nesúhlasiť, že z pohľadu efektívnosti niet pre súdy lepšieho riešenia ako výslovné uzavretá rodičovská dohoda alebo konsenzus, ktorý sa prejaví vo vzdaní sa práva podať odvolanie proti rozhodnutiu. Otázkou pohľadu verejného záujmu na rodine a výchove detí však je, akú cenu pri "dobrovoľne - nasilu" konsenzuálnom riešení s minimom snahy o hľadanie pravdy zaplatí svojím ústupkom jeden z rodičov a ako je tento ústupok v prospech či v neprospech maloletého dieťaťa. No otázkou potom je, aké má byť postavenie súdu v rodinnom spore. Má ísť o usilovného hľadača pravdy a rozhodného arbitra alebo len bezmocného prevádzača rodičov k akejkoľvek dohode?

60)

Podobné mutácie ako v opísanom českom Cochemskom modeli sa objavujú aj na Slovensku. Podpredsedníčka Asociácie rodinných sudcov a sudkyňa na Okresnom súde Prešov

61)

uvádza, že pred zavedením Cochemu vytyčovali prvé pojednávanie šesť až deväť mesiacov, dokonca aj do roka. Následne vysvetľuje, že zavedenie Cochemského modelu na ich súde vyplynulo z rozhodnutia pracovnej skupiny ministerstva spravodlivosti, podľa ktorého sa vytvorilo nové miesto tzv. koordinátora - vyššieho súdneho úradníka, ktorý má robiť prvé stretnutia s rodičmi. Úlohou koordinátora má byť do dvoch, maximálne troch týždňov určiť termín prvého neformálneho stretnutia, kde rodičov vedie k uzavretiu dohody. Dokonca im dohodu môže aj spísať s tým, že rodičia majú u svojho sudcu o ďalšie dva-tri týždne termín pojednávania na jej schválenie. Rozhovor s priekopníčkou Cochemského, resp. skôr Novojičínskeho modelu však nevysvetľuje, čo sudcom Okresného súdu Prešov bránilo nariaďovať pojednávanie skôr, či už do troch, alebo aj do šiestich týždňov tak, ako tomu je v súčasnosti. Treba dúfať, že pomery v Prešove sa zlepšia a v najbližšej budúcnosti bude konanie v rodinnej veci na tomto súde trvať menej ako súčasných, a v porovnaní s inými okresnými súdmi, priemerných 137 dní. Pre korektnosť však treba uviesť, že štyrom rodinným sudcom v Prešove v roku 2019 napadlo 1 944 rodinných vecí, no v Galante rovnakému počtu sudcov len 1 291 takýchto vecí.

Na najrýchlejšom slovenskom súde nešpecializovaných sudcov v Revúcej sa rodinné veci rozhodujú za 64 dní bez toho, aby bol ich model súdenia predmetom osobitného mediálneho záujmu. O niečo pomalšie dvaja najrýchlejší špecializovaní rodinní sudcovia v Topoľčanoch bez akejkoľvek koordinátorky či sociálnej pracovníčky súdu rodinné veci rozhodujú približne za 78 dní. Z ich opísaných postupov v jednotlivých súdnych konaniach je zrejmé, že prvé pojednávanie v rodinných veciach sa v Topoľčanoch nariaďuje približne v období štyroch až ôsmich týždňov od podania návrhu. Podmienkou jeho nariadenia zrejme nie je predchádzajúca písomná komunikácia strán typická pre systém rôznych replík a duplík nášho sporového kontradiktórneho konania. Účelom prvého pojednávania však nie je len edukácia, o ktorej sa rozhodnutia ani nezmieňujú, no predovšetkým vykonanie na rozhodnutie potrebného dokazovania.

Pri prvých dvoch opísaných prípadoch Okresného súdu Topoľčany súd skoro na prvom pojednávaní dospel nielen k záveru, že na prvom pojednávaní vykonal všetko dokazovanie, ale aj k záveru, že ďalšie pokusy o dosiahnutie rodičovskej dohody sú zbytočné. Rovnako v ďalších dvoch konaniach, v ktorých sa podarilo rozhodnúť až na treťom, resp. štvrtom pojednávaní, bolo nerozhodnutie na prvom pojednávaní vyvolané skôr snahou o doplnenie dokazovania ako snahou o preškolenie rodičov ku konsenzuálnemu konaniu. Jasne to vyplýva z konania, v ktorom súd rodičom s cieľom prekonania ich vzájomných nepriateľských postojov uložil povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, a to až na čas po rozhodnutí. Tým jasne vyjadril, že účelom rodinnoprávneho konania primárne nie je hľadanie súzvuku rodičov či ústupku jedného z rodičov, ale úprava práv a povinností rodičov v najlepšom záujme dieťaťa. Tieto obe skutkovo pomerné náročné a konfliktom rodičov poznamenané konania boli rozhodnuté približne za päť mesiacov. Teda za rovnakú dobu, ktorú Okresný súd v Novom Jičíne predpokladá pre svoje autoritatívne riešené rodičovské spory.

Nielen pre efektivitu, ale aj pre transparentnosť súdneho rozhodovania v ďalších rodinných sporoch, osobitne pre vymedzenie relatívne neurčitých pojmov "zistenie skutočného stavu veci" a "najlepší záujem dieťaťa", sú pri opísaných konaniach na Okresnom súde Topoľčany podstatné aj rýchle rozhodnutia odvolacieho súdu v Nitre. Určite v dvoch, možno až v troch z opísaných konaní súd mohol pokračovať v konaní na prvej inštancii nielen pokračujúcou snahou o konsenzuálne riešenie, ale aj konanie zaťažiť ďalším dokazovaním, nariadením znaleckého dokazovania, ktoré významne predlžuje čas medzi podaním návrhu a rozhodnutím súdu prvej inštancie. Okresný súd Topoľčany svoje zistenia oprel o iné, ľahšie obstarateľné dôkazy. Predovšetkým vypočul rodičov. Vypočul niektoré, nie schematicky všetky, maloleté deti. Spoľahol sa na správy iných autorít: OSPOD, školy a psychológov. Tým určil mieru dôkazu dostatočnú pre správne a zároveň rýchle rozhodnutie veci, ktorá bola akceptovaná aj odvolacím súdom. Stabilné rozhodovanie odvolacej inštancie, ktorá stanovuje prijateľnú mieru dôkazu o vzťahoch rodičov a detí bez nadbytočného znaleckého dokazovania, sa takto môže stať významným faktorom zrýchlenia tých rodinných konaní, v ktorých nemožno dosiahnuť konsenzus rodičov.

Záver

Záujem politiky a médií o rozhodovanie súdov o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom je prirodzený. Osobitne priťahujú pozornosť medializované zlyhania nášho rodinného súdnictva, ktoré aj určujú jeho nie práve ideálny obraz. Spoločným menovateľom nedostatkov je predovšetkým dĺžka súdneho konania. Priemerne slovenský občan v súčasnosti na rozhodnutie súdu prvej inštancie v rodinnej veci čaká približne päť dlhých mesiacov. V Revúcej sa rozhodnutia dočká do viac ako dvoch mesiacov, v Trnave do 105 dní, no v Banskej Bystrici čaká viac ako päť mesiacov a v Piešťanoch dokonca skoro deväť mesiacov. Politika a média v zásadnej zhode odporúčajú na zvýšenie kvality a rýchlosti rozhodovania špecializáciu rodinných sudcov a zo zahraničia importovaný model, ktorého podstatou je rýchle nariadenie pojednávania spojené s dosiahnutím konsenzu rodičov. Jeho transplantácia je v niečom schematická, v inom poznačená, či už našimi, alebo českými doplnkami.

Z rozvrhov práce okresných súdov bolo zistené, že už ku koncu roka 2019 bola na 36 z 54 slovenských okresných súdov rodinná agenda vybavovaná špecializovanými rodinnými sudcami. Tieto z hľadiska počtu sudcov a rozsahu vybavovanej agendy úzke sudcovské kolektívy však rodinnú agendu nevybavujú rýchlejšie ako tie súdy, na ktorých sú rodinné veci rozhodované širšími kolektívmi, ktorých sudcom je prevažne prideľovaná, či už civilná, alebo trestná agenda. Skôr naopak, kolektívy špecializovaných rodinných sudcov rozhodujú rodinné veci pomalšie ako ich nešpecializovaní kolegovia. Zistenie príčin tohto stavu presahuje rámec tejto štúdie, no nabáda k starostlivejšiemu zváženiu rozhodnutí pri vytváraní úzko špecializovaných a málo početných súdnych kolektívov.

Cochemský model je viac ako desaťročie prežitá schéma postupu súdu, advokátov a rodinných úradov pri úprave práv rodičov k maloletým deťom, ktorá úlohu súdu významne posunula k preferovaniu rodičovskej dohody ako najlepšej formy úpravy práv a povinností rodičov. Tento model ovplyvnil nielen nemecké prostredie, ale jeho povrchné rozpracovanie je aj základným prameňom úvah o zmene našich, bližšie nepopísaných postupov v rodinnom procese. Pod týmto modelom však nemožno rozumieť všetky neskôr vytvorené schémy, ktoré niektoré prvky Cochemského modelu nepoužívajú a spravidla ich nahrádzajú novými, dokonca aj osobitne inštitucionálne zabezpečenými prvkami, ktoré suplujú činnosť sudcu na pojednávaní. Spoločným menovateľom týchto prvkov je snaha o edukáciu rodičov smerom k jedinému správnemu rozhodnutiu - dohode rodičov na úkor efektívne vykonávaného zisťovania rozhodných skutočností a jeho správneho a jasného právneho posúdenia. Nastavenie správnej schémy postupu sudcu v rodinnej veci však vyžaduje správne vyváženie konsenzuálneho a autoritatívneho prístupu a nielen hľadanie lákavých skratiek o prvom, hoci aj inak nepripravenom stretnutí súdu s rodičmi.

Predpokladom efektívneho rodinného súdnictva je rýchle nariadenie pojednávania vedeného sudcom, ktorý je schopný doviesť, nie donútiť rodičov k dohode. Prvé pojednávanie však musí byť nariadené aj s víziou autoritatívneho rozhodnutia, ktorého predpokladom je správna voľba a zabezpečenie dôkazov a postojov zúčastnených strán. Príliš skoré prvé pojednávanie bez vypočutia rodičov, no predovšetkým bez šetrenia ich pomerov a bez zistenia názoru maloletého dieťaťa jeho opatrovníkom - orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, nedáva dostatočný základ nielen pre rýchle autoritatívne rozhodnutie či jasnú voľbu ďalšieho dokazovania, ale ani pre posúdenie správnosti prípadne uzavretej rodičovskej dohody. Efektívny model rodinného súdnictva závisí od vhodného skĺbenia konsenzuálneho a autoritatívneho prístupu súdu, od rýchleho a pripraveného, nielen expresne vytelefonovaného prvého pojednávania. Predpokladom úspešnej schémy rodinného súdnictva je nielen jasné stanovenie miery dôkazu v ťažkých konaniach vyžadujúcich autoritatívne rozhodnutie súdu, ale aj miery zaťaženia a špecializácie slovenského sudcu. Povrchná mediálno-politická diskusia, ktorá používa jednoduché kulty "z dovozu", nám k tomu nepomôže. Naše rodinné súdnictvo viac ako Cochem, jeho mutácie či sociálnych pracovníkov súdu z Nového Jičína potrebuje bližšiu analýzu našich vlastných postupov, skôr tých efektívnych, či už z Revúcej, alebo z Topoľčian.

1) ŠORL, R. Správa CEPEJ a súčasné problémy slovenského súdnictva. In Súkromné právo. 2018, č. 5.

2) Dostupné na: https://za-ludi.sk/wp-content/themes/ak/assets/files/ZL-zakladny-programovy-dokument.pdf: "Súdne konania, v ktorých sa rodičia ,naťahujú o dieťa', trvajú niekedy aj roky. Často ide o situácie, keď sa zverenie dieťaťa a styk s ním realizuje na základe neodkladného opatrenia, bez vypočutia dieťaťa a správneho vyhodnotenia požadovaného uplatnenia neodkladného opatrenia. Zavedieme špecializáciu na rodinnoprávnu agendu (rodinné súdy) a zabezpečíme vzdelávanie pre sudcu a jeho tím v rodinných veciach s osobitným zameraním na metodológiu vypočutia dieťaťa. Zavedieme interdisciplinárnu spoluprácu pri rozhodovaní o dieťati - psychológ pri sude, sociálny pracovník, koordinátor na súde, sudca, prípadne mediátor či znalec. Podporíme maximálne možne využitie mimosúdneho riešenia v spolupráci s mediátormi pri rodinných sporoch. Prvé stretnutie s účastníkmi strán zo strany súdu bude musieť byť do jedného mesiaca. Sudca bude musieť dieťa vo vhodných priestoroch osobne vypočuť, ak nie je odôvodnené, že to nie je vhodne s ohľadom na vek alebo osobitosti prípadu."

3) Dostupné na: https://www.kdh.sk/restart/bezpecnost-a-doveryhodnot-sudnictva-prokuratury-a-protikorupcne-opatrenia/: "Budeme dôsledne dbať na špecializáciu na všetkých stupňoch súdov vo všetkých agendách, mimoriadne v rodinnoprávnej agende. V nej podporovať nové prístupy k rozhodovaniu súdov o maloletých deťoch - už zavádzaná tzv. Cochemská prax, a špecifické vzdelávanie sudcov vybavujúcich túto agendu."

4) Dostupné na: https://progresivnespolu.sk/bod-zlomu/spravodlivost: "Cieľom je, aby sudcovia a sudkyne riešiaci drobnú kriminalitu, rodinné veci, pracovné a susedské spory boli blízko komunít, ktorým majú poskytovať službu spravodlivosti a popritom sa vytvoril priestor na ich špecializáciu."

5) Dostupné na: https://www.most-hid.sk/sk/volebny-program-2020: "V súdnictve navrhujeme vrátiť sa k myšlienke tzv. rodinných súdov, t.j. k zavedeniu špecializácie súdov a sudcov zameraných na rodinnoprávnu agendu tak, aby sa konkrétny sudca venoval všetkým sporom rodinnoprávneho charakteru týkajúcich sa jednej rodiny. Rýchlosť konania, ktorá je v týchto prípadoch osobitne dôležitá, ako aj efektívny výkon rozhodnutia musia byť podporené vytvorením osobitných podmienok a manažérskych postupov."

6) Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/5348244/pre-rodinne-spory-chyba-specializacia-sudov.html.

7) Dostupné na: https://www.aktuality.sk/clanok/359730/sudca-deti-sa-nepytam-ci-chcu-byvat-s-otcom-alebo-mamou/.

8) Dostupné na: https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2016/cislo-23/ako-sudy-rozhoduju-o-detoch.html.

9) Dostupné na: http://www.justice.gov.sk/stat/statr.htm.

10) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 148/2011 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

11) 2. Do súdneho registra "PPOm" sa zapisuje vec podľa § 75a Občianskeho súdneho poriadku; 3. Do súdneho registra "Ps" sa zapisuje návrh na pozbavenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony. 4. Do súdneho registra "Po" sa zapisuje vec vyhlásenia o uznaní otcovstva. 5. Do súdneho registra "Pu" sa zapisuje vec konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotnej starostlivosti. 6. Do súdneho registra "Pd" sa zapisuje žiadosť o právnu pomoc tuzemských súdov vo veciach opatrovníckych a starostlivosti o maloletých. 7. Do súdneho registra "Pcud" - dožiadania cudzích orgánov vo veciach opatrovníckych a starostlivosti o maloletých a iné úkony súdu vo vzťahu k cudzine, sa zapisuje a) žiadosť cudzích orgánov o právnu pomoc vo veciach opatrovníckych a starostlivosti o maloletých, napríklad žiadosť o doručenie písomností, výsluch účastníka, svedka, znalca, vykonanie iného dôkazu, b) žiadosť účastníka o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci v cudzine.

12) Rodinné súdy od septembra (Televízna stanica TA 3, Hlavné správy, 18. júna 2011, 18.30, por. 12/21, ŠTEFANOVIČOVÁ, B.).

13) Dodatok č. 6 k rozvrhu práce Okresného súdu Prievidza na rok 2011. Dostupné na: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/detail/sud/122/rozvrhy_prace.

14) Dodatok č. 1 k rozvrhu práce Okresného súdu Prievidza na rok 2012. Dostupné na: https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/detail/sud/122/rozvrhy_prace.

15) Dostupné na: https://www.najpravo.sk/clanky/zitnanskej-rodinni-sudcovia-skoncia.html.

16) Dostupné na: https://www.najpravo.sk/clanky/rodinne-sudy-ako-dalej.html.

17) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 327/2012 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

18) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 206/2016 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

19) 3. Do súdneho registra "Pc" sa zapisuje a) návrh na rozvod manželstva s výnimkou návrhu na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, b) návrh na zrušenie a na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, c) návrh na konanie o určenie neplatnosti manželstva, d) návrh na konanie o určenie neexistencie manželstva, e) návrh v ostatných veciach týkajúcich sa manželov a rozvedených manželov, f) návrh na určenie alebo zapretie otcovstva, návrh na určenie materstva, návrh na určenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom, g) návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, h) návrh na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov.

20) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 171/2017 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov.

21) Prehľad o obehu vecí na okresných súdoch. Stav k decembru 2019. Dostupné na: http://web.ac-mssr.sk/rocny-obeh-veci-os-ks/.

22) Dostupné na: http://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2019/09/rocenka_2018/B.-Vybavovanie-súdnej-agendy-v-roku-2018_pdf.pdf.

23) Prehľad o obehu vecí na okresných súdoch. Stav k decembru 2019. Dostupné na: http://web.ac-mssr.sk/rocny-obeh-veci-os-ks/.

24) PRINC, M. Soudnictví v českých zemích v letech 1848 - 1938 (soudy, soudní osoby, dobové problémy). Praha: Wolters Kluwer, 2015, s. 254.

25) Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

26) Posledná skúsenosť autora v dvoch nie konsenzuálne, ale autoritatívne na prvom pojednávaní rozhodnutých rodinných veciach na Okresnom súde Prievidza je nasledovná. V konaní pod sp. zn. 17 Pc 1/2019 návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletej napadol 14. februára 2019 a rozhodnuté bolo na prvom pojednávaní 1. apríla 2019. Rozsudok bol vyhotovený a odoslaný už 2. apríla 2019. Z pohľadu súdu prvej inštancie bola vec rozhodnutá za 47 dní. Nespokojnej strane bol rozsudok doručený 24. apríla 2019. Odvolanie bolo doručené 10. mája 2019. Odvolaciemu súdu bol spis po vyjadreniach strán doručený 4. júla 2019. Len zákonom predpísané doručovanie rozhodnutí, odvolaní a vyjadrení zabralo 93 dní. Odvolací súd rozhodol v letnom období takmer obratom už 19. augusta 2019 s tým, že spis vrátil súdu prvej inštancie 2. septembra 2019. Spis bol na odvolacom súde len 60 dní. Po doručení odvolacieho rozhodnutia stranám bola vec právoplatne vybavená 11. septembra 2019, čo bolo spojené s ďalšími deviatimi dňami. Štatistické vybavenie veci trvalo 209 dní, no štatistické rozhodovanie súdu prvej inštancie z toho predstavovalo len 47 dní. V konaní pod sp. zn. 17 P 13/2019 návrh na zvýšenie výživného k maloletému napadol 10. júla 2019. Návrhu sa druhý rodič bránil návrhom na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o osobnej starostlivosti na striedavú starostlivosť. Rozhodnuté bolo na druhom pojednávaní 9. septembra 2019 (prvé pojednávanie bolo odročené na žiadosť jedného z advokátov). Rozsudok bol vyhotovený a odoslaný už 10. septembra 2019. Z pohľadu súdu prvej inštancie bola vec rozhodnutá za 62 dní. Nespokojnej strane bol rozsudok doručený 16. septembra 2019. Odvolanie bolo doručené 2. októbra 2019. Odvolaciemu súdu bol spis po vyjadreniach strán doručený 9. decembra 2019. Len zákonom predpísané doručovanie rozhodnutí, odvolaní a vyjadrení zabralo 90 dní. Odvolací súd rozhodol vo sviatočnom období takmer obratom už 12. februára 2020 s tým, že spis vrátil súdu prvej inštancie 13. februára 2020. Spis bol na odvolacom súde len 66 dní. Po doručení odvolacieho rozhodnutia stranám bola vec právoplatne vybavená 20. februára 2020, čo bolo spojené s ďalšími siedmimi dňami. Štatistické vybavenie veci trvalo 225 dní, no rozhodovanie súdu prvej inštancie z toho predstavovalo len 62 dní.

27) Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 118/2005 Z.z. o náležitostiach rozvrhu práce.

28) Bratislava III, Nové Zámky, Brezno, Vranov nad Topľou, Bardejov, Rožňava.

29) Revúca, Považská Bystrica, Lučenec, Ružomberok, Senica, Prievidza, Žiar nad Hronom, Trnava, Dunajská Streda, Čadca, Nové Mesto nad Váhom.

30) Dostupné na: https://www.aktuality.sk/clanok/517914/ako-by-cochemsky-model-mohol-pomoct-slovenskym-detom-nazor/.

31) ČIPKOVÁ, T., JANSKÁ, P. O Cochemskej praxi a možnostiach jej uplatnenia v Slovenskej republike. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tomus XXXVI. 2017, roč. 2, s. 106 - 121.

32) Skratka OSPOD sa ďalej použije aj vo vzťahu k obdobným, či už slovenským (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), alebo nemeckým (Jugendamt) orgánom.

33) V tejto súvislosti si treba položiť otázku, aký zmysel z pohľadu verejnej kontroly súdnictva, prípadne vedeckého záujmu vôbec má anonymizácia a následne zverejnenie množstva takýchto rozhodnutí, ktoré uspokojili všetkých zúčastnených a z ktorých nemožno zistiť žiadne právne dôvody či vôbec verifikovať zvolené súdne postupy.

34) Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 10 Co P 54/2019.

35) Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 9 Co P 36/2019.

36) Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 6 Co P 42/2019.

37) Krajský súd v Nitre pod sp. zn. 25 Co P 31/2019.

38) ČIPKOVÁ, T., JANSKÁ, P. O Cochemskej praxi a možnostiach jej uplatnenia v Slovenskej republike. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tomus XXXVI. 2017, č. 2, s. 106 - 121.

39) RUDOLPH, J. Jsi moje dítě. Drážďany, 2009. Dostupné na: http://www.cochem.pro/ty-jsi-moje-dite.pdf.

40) Dostupné na: https://de.wikipedia.org/wiki/Cochemer_Modell.

41) Bližšie Kölner Fachkreis Familie: "Das Cochemer Modell - Die Lösung aller streitigen Trennungs- und Scheidungsfälle". In Forum Familienrecht. 2006, č. 6 - 7.

42) Gesetz über das Verfahren in Familiensachen und in den Angelegenheiten der freiwilligen Gerichtsbarkeit vom 17. Dezember 2008 (BGBl. I S. 2586, 2587).

43) Bližšie SALGO, L. "Ein Schritt nach vorn, zwei Schritte zurück"?! - Kritische Anmerkungen zur Installierung des Umgangspflegers und zur Revision der Verfahrenspflegschaft im FGG-RG. In LIPP, V., SCHUMANN, E., VEIT, B. Reform des familiengerichtlichen Verfahrens. Universitätsverlag Göttingen, 2009, s. 153 - 194.

44) RUDOLPH, J. Jsi moje dítě. Drážďany, 2009. Dostupné na: http://www.cochem.pro/ty-jsi-moje-dite.pdf.

45) SALGO, L. "Ein Schritt nach vorn, zwei Schritte zurück"?! - Kritische Anmerkungen zur Installierung des Umgangspflegers und zur Revision der Verfahrenspflegschaft im FGG-RG. In LIPP, V., SCHUMANN, E., VEIT, B. Reform des familiengerichtlichen Verfahrens. Universitätsverlag Göttingen, 2009, s. 153 - 194, s. 156.

46) SCHWARZ, B. Die Verteilung der elterlichen Sorge aus erziehungs- wissenschaftlicher und juristischer Sicht. Springer VS, 2011, s. 209 - 210.

47) In § 155 Vorrang- und Beschleunigungsgebot: "(1) Kindschaftssachen, die den Aufenthalt des Kindes, das Umgangsrecht oder die Herausgabe des Kindes betreffen, sowie Verfahren wegen Gefährdung des Kindeswohls sind vorrangig und beschleunigt durchzuführen. (2) Das Gericht erörtert in Verfahren nach Absatz 1 die Sache mit den Beteiligten in einem Termin. Der Termin soll spätestens einen Monat nach Beginn des Verfahrens stattfinden. Das Gericht hört in diesem Termin das Jugendamt an. Eine Verlegung des Termins ist nur aus zwingenden Gründen zulässig. Der Verlegungsgrund ist mit dem Verlegungsgesuch glaubhaft zu machen. (3) Das Gericht soll das persönliche Erscheinen der verfahrensfähigen Beteiligten zu dem Termin anordnen. (4) Hat das Gericht ein Verfahren nach Absatz 1 zur Durchführung einer Mediation oder eines anderen Verfahrens der außergerichtlichen Konfliktbeilegung ausgesetzt, nimmt es das Verfahren in der Regel nach drei Monaten wieder auf, wenn die Beteiligten keine einvernehmliche Regelung erzielen."

48) In § 156 Hinwirken auf Einvernehmen: "(1) Das Gericht soll in Kindschaftssachen, die die elterliche Sorge bei Trennung und Scheidung, den Aufenthalt des Kindes, das Umgangsrecht oder die Herausgabe des Kindes betreffen, in jeder Lage des Verfahrens auf ein Einvernehmen der Beteiligten hinwirken, wenn dies dem Kindeswohl nicht widerspricht. Es weist auf Möglichkeiten der Beratung durch die Beratungsstellen und -dienste der Träger der Kinder- und Jugendhilfe insbesondere zur Entwicklung eines einvernehmlichen Konzepts für die Wahrnehmung der elterlichen Sorge und der elterlichen Verantwortung hin. Das Gericht kann anordnen, dass die Eltern einzeln oder gemeinsam an einem kostenfreien Informationsgespräch über Mediation oder über eine sonstige Möglichkeit der außergerichtlichen Konfliktbeilegung bei einer von dem Gericht benannten Person oder Stelle teilnehmen und eine Bestätigung hierüber vorlegen. Es kann ferner anordnen, dass die Eltern an einer Beratung nach Satz 2 teilnehmen. Die Anordnungen nach den Sätzen 3 und 4 sind nicht selbständig anfechtbar und nicht mit Zwangsmitteln durchsetzbar. (2) Erzielen die Beteiligten Einvernehmen über den Umgang oder die Herausgabe des Kindes, ist die einvernehmliche Regelung als Vergleich aufzunehmen, wenn das Gericht diese billigt (gerichtlich gebilligter Vergleich). Das Gericht billigt die Umgangsregelung, wenn sie dem Kindeswohl nicht widerspricht. (3) Kann in Kindschaftssachen, die den Aufenthalt des Kindes, das Umgangsrecht oder die Herausgabe des Kindes betreffen, eine einvernehmliche Regelung im Termin nach § 155 Abs. 2 nicht erreicht werden, hat das Gericht mit den Beteiligten und dem Jugendamt den Erlass einer einstweiligen Anordnung zu erörtern. Wird die Teilnahme an einer Beratung, an einem kostenfreien Informationsgespräch über Mediation oder einer sonstigen Möglichkeit der außergerichtlichen Konfliktbeilegung oder eine schriftliche Begutachtung angeordnet, soll das Gericht in Kindschaftssachen, die das Umgangsrecht betreffen, den Umgang durch einstweilige Anordnung regeln oder ausschließen. Das Gericht soll das Kind vor dem Erlass einer einstweiligen Anordnung persönlich anhören."

49) In § 163 Sachverständigengutachten: "(2) Das Gericht kann in Verfahren, die die Person des Kindes betreffen, anordnen, dass der Sachverständige bei der Erstellung des Gutachtens auch auf die Herstellung des Einvernehmens zwischen den Beteiligten hinwirken soll."

50) EKERT, S., HEIDERHOFF, B. Die Evaluierung der FGG-Reform. Abschlussbericht zum Forschungsvorhaben. Berlin: Bundesministerium der Justiz und für Verbraucherschutz, 2018, s. 255.

51) Dostupné na: https://amtsgericht-baden-baden.justiz-bw.de/pb/,Lde/1152111; https://www.justiz.bayern.de/ media/images/behoerden-und gerichte/amtsgerichte/erlangen/leitfaden_kindschaftssachen_famg.pdf; https://w ww.muenchener-anwaltverein.de/buergerportal/spezial-familienrecht/muenchener-modell/; http://www.leben swuerze.de/images/Leitfaden-Amtsgericht-Aschaffenburg-Familiengericht.pdf.

52) Ustanovenie § 33 CMP: "(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. (2) Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať."

53) Článok 5 ods. 2 CMP: "Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná."

54) Ustanovenie § 118 CMP: "(1) Súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. (2) Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou."

55) Článok 6 CMP: "Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli."

56) ČIPKOVÁ, T., JANSKÁ, P. O Cochemskej praxi a možnostiach jej uplatnenia v Slovenskej republike. In Acta Facultatis Iuridicae Universitatis Comenianae. Tomus XXXVI. 2017, č. 2, s. 112 - 113.

57) Vizuál etablováni interdisciplinárni spolupráce. Nadace Sirius. Dostupné na: https://www.nadacesirius.cz/sou bory/metodiky/PDF_vizual_Etablovani_CP.pdf.

58) Podľa § 114c ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občanský soudní řád v znení neskorších predpisov "Při přípravném jednání předseda senátu zejména a) v součinnosti s účastníky objasní, zda jsou splněny podmínky řízení, a případně přijme opatření k odstranění zjištěného nedostatku podmínek řízení, b) vyzve účastníky, aby do protokolu doplnili svá potřebná tvrzení o skutečnostech rozhodných pro věc a návrhy na provedení důkazů k jejich prokázání a aby splnili své další procesní povinnosti, a poskytne účastníkům potřebná poučení; § 118a zde platí obdobně, c) pokusí se o smírné vyřešení věci (§ 99), d) může účastníkům řízení nařídit první setkání s mediátorem podle § 100 odst. 2, je-li to účelné a vhodné, e) uloží účastníkům řízení další procesní povinnosti potřebné k dosažení účelu řízení."

59) Dostupné na: https://www.aktuality.sk/clanok/517914/ako-by-cochemsky-model-mohol-pomoct-slovenskym-detom-nazor/.

60) Táto otázka je predmetom hlbšej nemeckej diskusie. Bližšie WAGNER, R. Ende der Wahrheitssuche - Justiz zwischen Macht und Ohnmacht. München: C. H. Beck, 2017.

61) Dostupné na: https://dennikn.sk/1517971/sudkyna-farkasova-horory-na-rodinnych-sudoch-da-sa-to-aj-inak/.

JUDr. Robert Šorl, PhD.

Súkromné právo Vydanie 1/2024

Zo súdnej praxe Vydanie 1/2024

Právny obzor Vydanie Special issue

Justičná revue Vydanie 3/2024

Vyhľadávanie v online časopise

Vydanie Súkromné právo 2/2020

Archív Súkromné právo

Rubriky

Seriály

Nevyhnutné

Štatistické a analytické

Marketingové