Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 102/2019 z 30.12.2020, R 67/2021 (zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím, ktoré nebolo ničotné ani vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť a ktoré bolo zrušené na základe riadneho opravného prostriedku)

„Škoda môže vzniknúť aj v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bude zrušené skôr, ako nadobudne právoplatnosť – v tomto prípade je však potrebné zodpovednosť štátu za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním takéhoto rozhodnutia, posudzovať podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie podľa ustanovení toho istého zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.“

GLOSA
I.
Zákon č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj "zákon o zodpovednosti za škodu") rozlišuje štyri skutkové podstaty zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej aj "skutkové podstaty"),
1)
a to:
a) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným ro­zhodnutím orgánu verejnej moci (ďalej aj "zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím"),
b) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a
d) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci (ďalej aj "zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom").
2)
Zároveň zákon o zodpovednosti za škodu ustanovuje podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to osobitne vo vzťahu k jednotlivým skutkovým podstatám. V zákone o zodpovednosti za škodu vymedzené skutkové podstaty a podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci pritom [podobne ako tomu bolo aj v zákone č. 58/1969 Zb.o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej aj "zákon č. 58/1969 Zb.")] implikujú v aplikačnej praxi množstvo otázok (miestami presahujúcich rámec predmetného druhu zodpovednosti za škodu).
3)
V tejto glose sa naša pozornosť obracia "iba" k niektorým parciálnym otázkam aplikačnej praxe, a to k právnej kvalifikácii žalobou uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v nadväznosti na vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností zo strany žalobcu a k podmienkam vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu.
Keďže zákon o zodpovednosti za škodu a tiež zákon č. 58/1969 Zb. spájajú zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím primárne s
právoplatným
rozhodnutím orgánu verejnej moci (napr. § 6 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu a § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.), v aplikačnej praxi vystala otázka, či škoda môže byť spôsobená aj rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré nebolo ničotné
4)
ani vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť
5)
a ktoré bolo ako neprávoplatné zrušené na základe riadneho opravného prostriedku. Teda, či môže byť daná zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto
neprávoplatným
rozhodnutím, a ak áno, či sa má táto zodpovednosť posudzovať podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsoben
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).