Zánik poistenia v dôsledku uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k poistenej veci (ZSP 36/2022)

Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 10 500 eur s príslušenstvom (konkretizovaným v petite žaloby).

Žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že ako poistník uzavrel 17. júla 2013 so žalovanou ako poisťovateľom poistnú zmluvu o havarijnom poistení vozidla (ďalej len "PZ"), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli zmluvné podmienky pre havarijné poistenie vozidiel. Predmetom poistenia podľa PZ bolo jeho osobné motorové vozidlo. Keď v septembri 2015 došlo k odcudzeniu vozidla neznámym páchateľom, žalovaná mu odmietla poskytnúť poistné plnenie podľa PZ. Žalobu preto považoval za opodstatnenú.

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 6. augusta 2019 žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania zhrnul, že žalobca v čase po uzavretí PZ (28. novembra 2013) uzavrel s obchodnou spoločnosťou označenou v žalobe (ďalej len "OS") zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, na podklade ktorej bola táto spoločnosť aj zapísaná v evidencii motorových vozidiel. V konaní nebolo sporné, že v septembri 2015 došlo k odcudzeniu vozidla neznámym páchateľom. Pre posúdenie vecnej legitimácie žalovanej bolo podstatné vyriešenie otázky zániku PZ podľa § 812 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len "OZ"). Súd prvej inštancie zdôraznil, že toto ustanovenie nerozlišuje medzi charakterom zmeny vlastníctva k poistenej veci a ani nezohľadňuje časové trvanie či dočasnosť zmeny vlastníka. K zániku poistenia preto dochádza aj v prípade zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, ktorý podľa § 553 ods. 1 OZ predstavuje iba dočasný prevod vlastníctva. V danom prípade na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode nadobudla OS najneskôr 2. decembra 2013 vlastníctvo osobného motorového vozidla patriaceho predtým žalobcovi. Vzhľadom na to došlo podľa názoru súdu prvej inštancie k zániku PZ. Na škodovú udalosť, ktorá vznikla odcudzením tohto vozidla v priebehu septembra 2015, sa preto PZ už nevzťahovala. Vzhľadom na to súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, ktorá nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v tomto spore ide.

Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. februára 2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením prvoinštančného rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody [§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP")]. V rámci tohto doplnenia uviedol, že ak žalobca 28. novembra 2013 uzavrel s OS zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, OS bola síce vo výkone svojich oprávnení podľa § 553b ods. 1 OZ obmedzená, avšak vlastníčkou vozidla bola až do 11. novembra 2016, kedy došlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky a vlastnícke právo k vozidlu ex lege prešlo späť na žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu