Posudzovanie platnosti a účinnosti právneho úkonu vydedenia podľa ustálenej judikatúry súdov

Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým vylučuje svojho potomka ako neopomenuteľného dediča z dedenia na základe niektorého z taxatívne vymedzených dôvodov. Inštitút vydedenia je upravený v § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník" alebo "OZ"). Prejav vôle poručiteľa vydediť svojho potomka môže poručiteľ uskutočniť formou samostatnej listiny o vydedení alebo závetom, ktorý bude obsahovať ustanovenie o vydedení. Listinu o vydedení, prípadne závet obsahujúci aj vôľu poručiteľa vydediť svojho potomka možno zriadiť aj formou notárskej zápisnice.

V zmysle § 469a ods. 2 OZ, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na vnukov, pravnukov a prapravnukov poručiteľa. Dôvody vydedenia sa vzťahujú len na priameho potomka poručiteľa, nie na osoby, na ktoré môže poručiteľ rozšíriť dôsledky vydedenia. Preto dôsledky vydedenia môže poručiteľ rozšíriť bez ohľadu na to, či by bolo možné voči nim uplatniť niektorý z dôvodov vydedenia.

Najvyšší súd Českej republiky sa vo svojom rozhodnutí z 20. januára 2004, sp. zn. 30 Cdo 2214/2002, zaoberal otázkou skutkového posúdenia na základe skutkového stavu, ktorý spočíval v tom, že poručiteľ vydedil svojho potomka a potomkov vydedeného vydedil každého samostatne, či týmto úkonom v konkrétnom prípade vydedil svojho najbližšieho potomka a vyjadril tým vôľu, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedeného. Dovolací súd rovnako ako súd odvolací dospeli k záveru, že ustanovenie týkajúce sa vydedenia a vztiahnutia dôsledkov vydedenia na potomkov vydedeného¹⁾ nebráni poručiteľovi vydediť každého potomka samostatne.²⁾

Právny úkon vydedenia sa vzťahuje len na potomkov poručiteľa a prípadný prejav vôle poručiteľa vydediť iné osoby ako potomkov (napríklad manželku alebo súrodenca poručiteľa) nespôsobuje právne následky. Vyhlásenie poručiteľa o vydedení inej osoby ako potomka v závete alebo v listine o vydedení nespôsobuje neplatnosť alebo neúčinnosť tohto právneho úkonu, ale samotné vyhlásenie je právne nulitné, právne irelevantné.³⁾ Z legislatívnej úpravy Občianskeho zákonníka a z dostupnej slovenskej a českej právnickej literatúry jednoznačne nevyplýva, či poručiteľ môže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol vydedený jeho priamy potomok. Podľa Feketeho, poručiteľ nemôže vydediť potomkov svojho priameho potomka bez toho, aby bol súčasne vydedený jeho priamy potomok. Vydedenie sa vždy týka v prvom rade potomka poručiteľa ako neopomenuteľného dediča, a to bez ohľadu na to, či sa dožije alebo nedožije smrti poručiteľa.⁴⁾

Z historického vývoja inštitút vydedenia poznalo právo platné na Slovensku pred rokom 1950 aj Občiansky zákonník z roku 1950. Občiansky zákonník z roku 1964 neupravoval inštitút vydedenia a po devätnástich rokoch bol opätovne zaradený tento inštitút do Občianskeho zákonníka novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 131/1982 Zb., účinnou od 1. apríla 1983. Vydediť bolo možné potomka len z jediného dôvodu, a to ak neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe a iných závažných prípadoch. Ďalšou novelou Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, sa rozšírili dôvody vydedenia o ďalšie tri dôvody, ktoré platia aj v súčasnosti.⁵⁾

Platnosť listiny o vydedení sa posudzuje rovnako ako pri závete podľa práva platného v čase jeho zriadenia. Právne účinky, ktoré závet spôsobí, sa posudzujú podľa práva platného v čase poručiteľovej smrti, no pri listine o vydedení sa posudzujú právne účinky tohto právneho úkonu na základe skutkového stavu výlučne z obdobia pred zriadením listiny o vydedení. Dôvod vydedenia musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle vydediť svojho potomka. V prípadnom súdnom spore, či sú dané dôvody vydedenia, bude sa existencia dôvodov vydedenia posudzovať vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.⁶⁾

Neplatnosť právneho úkonu vydedenia môže nastať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 37 až 40a OZ. V prípade, že dôvody vydedenia nie sú dané (neexistujú), následkom nie je neplatnosť, ale neúčinnosť právneho úkonu vydedenia.

Ako príklad uvedieme rozhodnutie Okresného súdu v Martine zo 6. apríla 2006, sp. zn. 11 C 302/2000, vo veci určenia, že listina o vydedení nebola napísaná vlastnou rukou poručiteľa a ním podpísaná, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané a určenie, že vydedenie je neplatné. Navrhovateľ sa domáhal určenia, že listinu o vydedení nenapísal poručiteľ vlastnou rukou a vlastnoručne ju nepodpísal, no na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom súd konanie v tejto časti návrhu zastavil. Poručiteľ listinou o vydedení vydedil navrhovateľa v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) OZ, pretože o poručiteľa trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nevyvinutie bližšieho citového vzťahu medzi poručiteľom a navrhovateľom zapríčinil samotný poručiteľ nezáujmom z jeho strany. Preto návrh v časti, že dôvody vydedenia nie sú dané, potvrdil, pretože navrhovateľ nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavil opravdivý záujem, spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Návrh navrhovateľa v poslednej časti, v ktorej žiadal určiť, že vydedenie je neplatné, súd zamietol. Výrok o tom, že vydedenie nie je v predmetnom prípade neplatné, odôvodnil súd tým, že určenie neexistencie dôvodov vydedenia spôsobuje neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu a nie jeho neplatnosť. Neplatnosť právneho úkonu môže nastať len z dôvodov uvedených v § 37 až 40a OZ, ktoré však v predmetnom prípade neboli dané. Právny úkon vydedenia bolo potrebné v danom prípade považovať za platný, no vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň nemôže prihliadať v dedičskom konaní.⁷⁾

V praxi dochádza aj k situácii, že listina o vydedení, ktorá je súčasťou závetu, je neplatná, ale závet je platný, prípadne opačne. Ide o dva právne úkony, ktoré sa posudzujú samostatne. Ak chýba v listine o vydedení dôvod vydedenia, bude právny úkon vydedenia absolútne neplatný, závet však môže byť platný. Na základe zisteného skutkového stavu môže súd dospieť aj k záveru, že závet je neplatný, pretože dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané. Ak dôvody vydedenia nie sú dané, znamená to, že potomkovia ako neopomenuteľní dedičia budú dediť, a preto závet odporujúci § 479 OZ je v tejto časti (relatívne) neplatný.⁸⁾

Pre platnosť vydedenia sa vyžaduje splnenie všeobecných náležitostí právnych úkonov podľa § 34 a nasl. OZ aj materiálnych a formálnych náležitostí tohto úkonu.

Formálnou náležitosťou vydedenia je jeho písomná forma. Listinu o vydedení môže poručiteľ vlastnoručne napísať, môže ju zriadiť aj v inej písomnej forme za účasti svedkov⁹⁾ alebo prostredníctvom notára vo forme notárskej zápisnice. Prejav vôle poručiteľa vydediť svojho potomka musí z formálneho hľadiska obsahovať rovnaké náležitosti ako závet. Musí byť tiež uvedený dôvod vydedenia, inak je vydedenie neplatné.

Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia. Občiansky zákonník taxatívne vymenúva dôvody vydedenia v § 469a ods. 1 písm. a) až d). Vydedenie na základe iného ako taxatívne uvedeného dôvodu by spôsobilo neplatnosť vydedenia. Následkom platného vydedenia je skutočnosť, že potomok dediča ako neopomenuteľný dedič sa nestane dedičom.

Existencia niektorého z dôvodov vydedenia musí byť preukázaná počas života poručiteľa, je vylúčené vydedenie potomka s očakávaním, že v budúcnosti sa potomok dopustí takého konania, pre ktoré môže by