Sťažnosť podal rumunský štátny občan Bogdan Mihai Barbulescu 15. decembra 2008 na základe článku 34 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd.1) V podanej sťažnosti tvrdil, že zo strany jeho zamestnávateľa, ktorý s ním ukončil pracovný pomer, došlo k porušeniu jeho práva na rešpektovanie súkromia a korešpondencie, ako aj to, že rumunské súdy toto jeho právo nedokázali ochrániť.
Barbulesku bol zamestnancom súkromnej spoločnosti. Pri výkone svojej pracovnej činnosti využíval na základe žiadosti svojho zamestnávateľa na komunikáciu so zákazníkmi aj aplikáciu Yahoo Messenger. V roku 2007 ho zamestnávateľ informoval, že v čase od 5. do 13. júla 2007 monitoroval jeho komunikáciu cez aplikáciu Yahoo Messenger a zistil, že napriek interným predpisom spoločnosti využíva firemné internetové pripojenie na súkromnú komunikáciu. Barbulescu najprv súkromnú komunikáciu popieral. Následne mu zamestnávateľ predložil 45 stranový prepis jeho komunikácie prostredníctvom Yahoo Mesenger, ktorý obsahoval prepisy všetkých správ, ktoré si vymenil so svojou snúbenicou a svojím bratom v období, kedy bola jeho komunikácia sledovaná. Prepis tiež obsahoval päť krátkych správ, ktoré si vymenil so svojou snúbenicou 12. júla 2007 prostredníctvom súkromného účtu Yahoo Messenger.
Na základe uvedených zistení zamestnávateľ 1. augusta 2007 ukončil s Barbuleskom pracovný pomer pre porušenie vnútorných predpisov spoločnosti, ktoré uvádzajú najmä:
"Je prísne zakázané narušovať poriadok a disciplínu v rámci areálu spoločnosti a predovšetkým ... používať počítače, kopírovacie stroje, telefóny, telexové a faxové stroje pre osobnú potrebu."
Barbulesku napadol rozhodnutie svojho zamestnávateľa na okresnom súde v Bukurešti a žiadal, aby súd uznal ukončenie pracovného pomeru za neplatné, a to z dôvodu porušenia jeho práva na súkromnú korešpondenciu, chráneného rumunskou ústavou a trestným zákonníkom. Okresný súd jeho žalobu zamietol s odôvodnením, že zamestnávateľ postupoval v súlade s pracovnoprávnymi predpismi a žalobca bol riadne informovaný o interných predpisoch spoločnosti zakazujúcich využívanie zdrojov spoločnosti na súkromné účely.
Barbulesku sa proti rozhodnutiu okresného súdu odvolal a tvrdil, že správy boli chránené článkom 8 dohovoru, ktorý sa týka "súkromného života" a "korešpondencie". Namietal tiež, že mu nebolo umožnené predvolať svedkov, ktorí by preukázali, že svojím konaním nespôsobil zamestnávateľovi žiadnu ujmu. V konečnom rozhodnutí zo 17. júna 2008, bukureštský odvolací súd zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. S odvolaním sa na smernicu EÚ 95/46/ES, odvolací súd rozhodol , že konanie zamestnávateľa bolo primerané, a že sledovanie komunikácie žalobcu bolo jediným spôsobom, ktorým bolo možné zistiť, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol:
"Vzhľadom na to, že zamestnávateľ má právo a povinnosť zabezpečiť fungovanie spoločnosti a za týmto účelom skontrolovať spôsob, akým jej zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy, a na skutočnosť, že zamestnávateľ má disciplinárnu právomoc, ktorou môže legitímne disponovať a ktorá ho oprávňuje na monitorovanie a uskutočňovanie prepisov komunikácie v Yahoo Messenger, a na to, že zamestnanec poprel, že by službu využíval na súkromné účely po tom, čo bol spolu s jeho ostatnými kolegami varovaný pred používaním zdrojov spoločnosti na súkromné účely, sa nemôže domnievať, že porušenie jeho korešpondencie (violarea secretului corespondentei) nebol jediný spôsob na dosiahnutie tohto legitímneho cieľa a že správna rovnováha medzi potrebou chrániť súkromný život zamestnanca a právom zamestnávateľov dohliadať na fungovanie podnikania nebola zasiahnutá."
Po neúspechu na rumunských súdoch sa Barbulesku
