Glosa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 90/2019 z 24.6.2020, R 64/2021 (pasívna vecná legitimácia v odporovacom konaní)

Ak si uvedomíme, že podľa § 42b ods. 3 OZ nevyznievajú závery glosovaného rozhodnutia zhrnuté v rámci právnej vety na prvý dojem zvlášť prekvapujúco. Prínos tohto rozhodnutia však vidíme v inom. Detailnejším objasnením otázky pasívnej vecnej legitimácie v odporovacom konaní veľmi výrazne prispieva do diskusie vedenej z úrovne doktríny k možnosti odporovať právnemu úkonu proti tretej osobe ako sukcesorovi osoby, ktorá s dlžníkom odporovateľný právny úkon dojednala. Okrem toho je rozhodnutie najvyššieho súdu zaujímavé z nášho pohľadu aj s ohľadom na ďalšie poznatky, ktoré ponúka v rámci odôvodnenia. V širšom náhľade v ňom totiž môžeme vidieť prepojenie riešených procesných aspektov na súvisiace témy z oblasti spôsobilého predmetu odporovania pri reťazení právnych úkonov a právnych následkov úspešného odporovania, ak sa odporovalo proti tretej osobe podľa § 42b ods. 3 časť vety za bodkočiarkou OZ. Pri uvedomení si problémov spojených s praktickou využiteľnosťou odporovateľnosti právnych úkonov pri ďalších nadväzujúcich prevodoch majetku je prínosné, že v odôvodnení glosovaného rozhodnutia formuluje najvyšší súd pomerne jasný postoj, ako môže veriteľ postupovať pri uplatnení odporovacieho práva proti tretím osobám ako sukcesorom osôb, ktoré s dlžníkom nepoctivý úkon dojednali. V tomto smere súd konštatoval, že veriteľ má možnosť odporovať právnemu úkonu dlžníka proti osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny úkon dojednal, bez ohľadu na to, či táto osoba "uniknutý" majetok prevedie ďalej na ďalšiu osobu. Rovnako má možnosť odporovať nepoctivý úkon dlžníka aj voči tretej osobe, ktorá ako singulárny právny nástupca nadobudla majetok od osoby, ktorá alebo v prospech ktorej bol nepoctivý úkon dlžníka zrealizovaný. O priblíženie toho sa pokúsime v nasledujúcich častiach príspevku.