Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Schvaľovanie zmluvy o predaji (časti) podniku valným zhromaždením

Príspevok sa venuje problematike schvaľovania zmluvy o predaji (časti) podniku, a to konkrétne následkom zmluvy o predaji (časti) podniku, ktorá nebola schválená valným zhromaždením kapitálových spoločností, ako aj problematike, čo sa považuje za časť podniku pre účely § 125 ods. 1 písm. j) a § 187 ods. 1 písm. j)Obchodného zákonníka.

Schvaľovanie zmluvy o predaji (časti) podniku valným zhromaždením
JUDr.
Marián
Rušin
PhD.
absolvent Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, kde získal aj titul "PhD" v odbore obchodné a finančné právo, v súčasnosti pôsobí ako advokát
1. Úvod
Zjednodušene povedané, vo všeobecnosti v kapitálových spoločnostiach1) platí, že manažment kapitálovej spoločnosti disponuje rozhodovacou právomocou, s výnimkou tých rozhodnutí, ktoré podstatne prerozdeľujú moc medzi stranami (t. j. najmä medzi spoločníkmi a manažmentom).2) Spoločníci majú právo rozhodovať predovšetkým o tom, či a za akých podmienok ostane manažment vo funkcii alebo či bude nahradený manažmentom iným. Okrem toho rozhodujú spoločníci o fundamentálnych zmenách v konštitúcii spoločnosti - o stanovách, o základnom kapitále, o fúziách a obdobných transakciách a o zrušení spoločnosti. V slovenskom práve rozhodujú spoločníci aj o rozdelení zisku. S výnimkou výberu manažmentu a rozhodovania o rozdelení zisku je možné povedať, že spoločníkom bývajú zverené rozhodnutia, ktoré sú (z ich pohľadu, teda nie z pohľadu spoločnosti) rozhodnutiami investičného charakteru, inými slovami, ktoré majú vplyv na povahu podielu spoločnosti ako aktíva v investičnom portfóliu spoločníka.3)
Jedným z takýchto typických investičných rozhodnutí je aj rozhodnutie o prevode podniku, resp. o prevode časti podniku, ktoré je upravené v § 125 ods. 1 písm. j) a § 187 ods. 1 písm. j) Obchodného zákonníka4), ktorý ustanovuje, že
"do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku."
Obchodný zákonník už však explicitne neustanovuje, že samotné uzavretie zmluvy o prevode (časti) podniku by nemalo patriť do pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. V právnej praxi preto vyvstala otázka, aké následky má uzavretie zmluvy o prevode (časti) podniku, ktorá nebola schválená valným zhromaždením spoločnosti.
Osobitný problém spôsobuje v právnej praxi taktiež aplikácia § 125 ods. 1 písm. j) a § 187 ods. 1 písm. j) OBZ v prípade, ak dochádza k prevodu časti podniku, ktorý je úplne bezvýznamnou zložkou spoločnosti, kde sa už na prvý pohľad zdá zvolávanie valného zhromaždenia zbytočne nákladné, ak na druhej strane Obchodný zákonník explicitne neustanovuje súhlas valného zhromaždenia na prevod majetku, ktorý síce je významnou časťou majetku spoločnosti, no nespĺňa pojmové znaky podniku a časti podniku, ktorú judikatúra definuje ako časť,
"ktorá má povahu samostatnej organizačnej zložky (§ 487 OBZ), ktorou sa rozumie ucelená samostatne hospodáriaca časť podniku, ktorá vyvíja v rámci podniku relatívne samostatnú činnosť, ktorá sa podieľa na činnosti podniku samotného. Táto časť podniku má vyčlenené určité prostriedky (budovy, stroje, náradia a pod.) a priestory k prevádzkovaniu tejto činnosti. Podobne ako podnik aj časť podniku predstavuje určitý súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania (vecí, práv a iných majetkových hodnôt)."
Týmto problémom, ku ktorým dochádza v právnej praxi, sa preto budeme venovať v tomto príspevku.
2. Následky neschválenia zmluvy o predaji (časti) podniku
2.1 Krátky exkurz do vybraných právnych poriadkov
Predtým, ako pristúpime ku skúmaniu slovenského právneho riešenia týkajúceho sa danej problematiky, v krátkosti sa pozrieme do právnych poriadkov iných krajín, kde môžeme nájsť rôzne právne riešenia sledujúce ochranu spoločníkov pri prevode majetku spoločnosti, a to napríklad riešenia, podstatou ktorých je priznanie osobitnej ochrany spoločníkom, v prípade dispozície s celým majetkom spoločnosti alebo jeho časťou (napríklad právo štátu Delaware 5)), dispozície s podnikom (napríklad právo holandské 6)) alebo aj s jeho kvalifikovanou časťou (napríklad právo poľské7), české 8)).
Nemecké právo
spája s absenciou súhlasu valného zhromaždenia akciovej spoločnosti s kontraktom, na základe ktorého sa prevádza všetok majetok spoločnosti, nevynútiteľnosť takéhoto kontraktu voči spoločnosti.9) V prípade prevodu časti majetku akciovej spoločnosti, ktorý zasahuje do fundamentálnych práv valného zhromaždenia rozhodovať o štruktúre spoločnosti, čo sa do dôsledkov blíži stavu, ktorý je možné dosiahnuť len zmenou stanov10), nemecká judikatúra dôvodila, že externé konateľské oprávnenie môže byť obmedzené len zákonom, a teda, že zmluva o prevode takejto časti majetku uzavretá bez predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia je platná, pokiaľ by nešlo o "do oči bijúce" zneužitie reprezentačnej právomoci rozpoznateľné treťou stranou.11) Uvedené vyplýva z podstaty veci aj pre spoločnosť s ručením obmedzeným, aj keď právna úprava takéto pravidlo výslovne neupravuje.12)
Holandské právo
požaduje, aby rozhodnutie predstavenstva, ktorým dochádza k prevodu podniku alebo prakticky k celému prevodu podniku akciovej spoločnosti, schvaľovalo valné zhromaždenie akciovej spoločnosti. Absencia uznesenia valného zhromaždenia o schválení rozhodnutia predstavenstva o prevode podniku nemá podľa holandského občianskeho zákonníka vplyv na konateľské oprávnenie manažmentu.13)
Poľské právo
požaduje v prípade prevodu podniku alebo jeho organizovanej časti súhlas valného zhromaždenia, a to pod sankciou neplatnosti zmluvy, ktorou sa podnik, resp. jeho organizovaná časť prevádza. Súhlas valného zhromaždenia je možné poskytnúť aj dodatočne.14)
Už v súčasnosti
"staré" české právo
, ktoré prešlo v otázke posúdenia vzťahu manažmentu a valného zhromaždenia spoločnosti pri prevode podniku alebo jeho časti v relatívne krátkom období viacerými legislatívnymi zmenami, požaduje, aby valné zhromaždenie alebo spoločníci udelili súhlas k zmluve, na zá­klade ktorej dochádza k prevodu podniku alebo jeho časti.15) Absencia takéhoto súhlasu má podľa českej judikatúry za následok neúčinnosť zmluvy, ktorou sa podnik, resp. jeho časť prevádza.16) Česká doktrína tak v prípade situácií, pre ktoré zákon požadoval spolurozhodovaciu činnosť valného zhromaždenia a kde išlo o tzv. konflikt záujmov, t.j. situácií, keď sa záujem člena štatutárneho orgánu v dôsledku rozličných okolností dostáva (môže dostať) do rozporu so záujmami spoločnosti, čo môže viesť k uzavretiu zmluvy pre spoločnosť (prípadne pre jej akcionárov a veriteľov) nevýhodnej, rozlišovala medzi neplatnosťou zmluvy, a to v prípade absencie súhlasu valného zhromaždenia, kde zákon vyžadoval udelenie súhlasu predchádzajúceho uzavretiu zmluvy a neúčinnosťou zmluvy, keď zákonu postačoval súhlas dodatočný.17)
Takýto právny stav ale v českom práve už nie je úplne aktuálny, a to z dôvodu prijatia nového českého korporačného zákona, podľa ktorého absencia súhlasu valného zhromaždia s prevodom podniku nemá externý efekt na platnosť či účinnosť zmluvy, ktorou sa podnik, resp. časť podniku prevá
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).