Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9 Cdo 36/2021 z 22. 2. 2023, ZSP 21/2023 (smrť darcu pred doručením odvolania daru)

1. Predmetom glosovaného rozhodnutia bola otázka účinnosti právneho úkonu - odvolania darovania v prípade, ak bolo toto odvolanie obdarovanej doručené až po smrti darcu. V rozhodovanej veci išlo konkrétne o to, že z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanou darca podal žalobu o vrátenie darovaných nehnuteľností a zároveň zaslal obdarovanej výzvu, aby mu dar vrátila. Vzhľadom na to, že obdarovaná žila v Kanade, výzva jej nebola doručená. Doručiť sa jej podarilo až samotnú žalobu, no medzičasom darca zomrel. Vznikla tak otázka, či je takéto odvolanie darovania doručené až po smrti darcu účinné, a teda či v jeho dôsledku musí obdarovaná dar vrátiť. Súd prvej inštancie i odvolací súd dospeli k záveru, že odvolanie účinné nebolo, a preto povinnosť dar vrátiť obdarovanej nevznikla. Právo odvolať darovanie je podľa oboch súdov rýdzo osobným právom, ktoré smrťou darcu zaniká. Odvolanie darovania, ktoré bolo obdarovanej doručené až po smrti darcu, a teda po zániku práva dar odvolať, je preto neúčinné. Najvyšší súd tieto závery nižších súdov potvrdil.

Ako vidieť, všetky tri súdy vychádzali z myšlienky, že ak je právo uskutočniť adresovaný právny úkon právom čisto osobnej povahy, potom musí byť tento úkon nielen odoslaný, ale aj doručený adresátovi za života konajúceho. Podľa súdov totiž nie je jednostranný adresovaný právny úkon zavŕšený, čiže perfektný, kým nie je doručený adresátovi. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že adresovaný právny úkon (bod 17 glosovaného ro­zhodnutia). Ak má právo uskutočniť adresovaný právny úkon osobnú povahu, potom za života konajúceho musí byť uskutočnený nielen úkon prejavu vôle, ale aj úkon jeho doručenia adresátovi. Ak však konajúci zomrel, potom nie je právny úkon prípustný, čo podľa najvyššieho súdu "znamená neprípustnosť uskutočňovať nielen úkon prejavu vôle, ale aj úkon jeho doručovania adresátovi" (bod 18 glosovaného rozhodnutia).

2. Hneď na úvod našich úvah uveďme, že s glosovaním rozhodnutím nesúhlasíme a argumentáciu najvyššieho súdu nepovažujeme za trefnú. Navyše, vzhľadom na to, že zákon na riešenú otázku nedáva výslovnú osobitnú odpoveď, súdy sa mali v prvom rade vysporiadať s tým, či nimi zastávaný názor zodpovedá právnemu citu a spravodlivosti. Mali preto vysvetliť, aký rozumný a spravodlivý dôvod si vyžaduje, aby darkyňa, ktorá hrubo porušila dobré mravy voči darcovi alebo jeho rodine, nemusela dar vrátiť len preto, lebo odvolanie darovania jej došlo až po darcovej smrti. Teda prečo majú mať v takomto prípade záujmy darkyne, ktorá hrubo porušila dobré mravy, prednosť pred vôľou darcu, ktorý učinil všetko, čo možno od neho rozumne požadovať, aby dar odvolal. Namiesto toho nám súdy predložili formalistickú argumentáciu viac-menej založenú len na tom, že adresovaný právny úkon sa nedielne skladá z úkonu prejavu vôle a úkonu doručovania adresátovi a ak ide o osobné právo konajúceho, potom oba tieto úkony musia byť uskutočnené za jeho života. Odhliadnuc od toho, že o takejto argumentácii sme sa nikdy doteraz nedočítali ani v judikatúre, ani v právnickej spisbe, treba zdôrazniť, že v skutočnosti o žiadnu argumentáciu ne