Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Dovolanie generálneho prokurátora

Autor v predmetnom príspevku stručne analyzuje podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora podľa novej právnej úpravy civilného procesu. Ďalej autor poukazuje na zmeny, ktoré prinášajú Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok v oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v porovnaní s právnou úpravou mimoriadneho dovolania v Občianskom súdnom poriadku.

Dovolanie generálneho prokurátora
Mgr.
Róbert
Jakubáč
PhD.
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
1. Úvod
Nová právna úprava civilného procesu, ktorá nadobudne účinnosť 1. júla 2016, prináša viacero zásadných zmien v porovnaní s právnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "OSP") - a to, či už ide o modifikáciu existujúcich inštitútov (napr. dovolanie), alebo o zavedenie nových, resp. staronových inštitútov (napr. sťažnosť proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť)1) civilného práva procesného. Naša pozornosť sa v tomto príspevku zameriava najmä na zmeny, ktoré nová právna úprava prináša v (pomerne kontroverznej) oblasti oprávnenia generálneho prokurátora podať v nadväznosti na podnet strany, resp. účastníka konania a v určitých prípadoch aj bez takéhoto podnetu pri splnení ostatných zákonom ustanovených podmienok opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní. V rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného sa (potešiteľne)2) venovala značná pozornosť práve zmienenému mimoriadnemu opravnému prostriedku, resp. opravným prostriedkom vo všeobecnosti,3) a práve z tohto dôvodu sme mali pomerne veľké očakávania ohľadom kvality právnej úpravy opravných prostriedkov v civilnom procese v nových kódexoch. Skôr, ako pristúpime k analýze novej právnej úpravy, všimnime si teda v stručnosti diskusiu, ktorá predchádzala prijatiu nových procesných kódexov v súvislosti s inštitútom mimoriadneho dovolania, resp. dovolania generálneho prokurátora, keďže nám môže byť nápomocná pri interpretácii z hľadiska tohto príspevku relevantných noriem Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.
2. Cesta od mimoriadneho dovolania k dovolaniu generálneho prokurátora
V návrhu legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného rekodifikačná komisia konštatovala, že
"(s)ystém opravných prostriedkov je mimoriadne dôležitým právnym inštitútom pre zabezpečenie spravodlivosti rozhodovania"
,4) pričom navrhla
"upustiť od inštitútu mimoriadneho dovolania, ktorého charakter a podstata vzbudzuje v sporovom konaní pochybnosti o súlade s judikatúrou ESĽP z dôvodu nerovnosti strán, narušenia princípu právnej istoty a porušenia zásady res iudicata"
.5) Pravdepodobne vzhľadom na pripomienky vznesené v rámci medzirezortného pripomienkového konania6) bol legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného modifikovaný tak, že v oblasti opravných prostriedkov
"(n)ajzásadnejšou navrhovanou zmenou bude revízia dovolacieho konania, ktoré bude založené na kombinácii revízneho a kasačného systému a na prepracovaní inštitútu mimoriadneho dovolania spôsobom, ktorý bude reflektovať Európsky dohovor".
7) Napriek tejto úprave legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného vypracovala rekodifikačná komisia návrh Civilného sporového poriadku bez prevzatia modifikovanej podoby inštitútu mimoriadneho dovolania - až na základe pripomienok vznesených v medzirezortnom pripomienkovom konaní bol doplnený do tohto kódexu inštitút dovolania generálneho prokurátora.
S tým, že právnu úpravu inštitútu mimoriadneho dovolania nebolo možné prevziať do nových procesných kódexov bez zmien a že bolo potrebné obmedziť podmienky prípustnosti mimoriadneho dovolania pri súčasnom rozšírení oprávnenia strany, resp. účastníka konania podať dovolanie, v plnej miere súhlasíme. Výsledná podoba prepracovania inštitútu mimoriadneho dovolania v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku však nenapĺňa naše očakávania.
3. Mimoriadne dovolanie verzus dovolanie generálneho prokurátora a pramene právnej úpravy dovolania generálneho prokurátora
Nová právna úprava upúšťa v označení mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý je za určitých, zákonom ustanovených podmienok generálny prokurátor oprávnený podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, od adjektíva "mimoriadny". Táto zmena v označení predmetného inštitútu by nás nemala viesť k záveru, že inštitút mimoriadneho dovolania bol zrušený. Inštitút dovolania generálneho prokurátora je, nepochybne, modifikovanou podobou mimoriadneho dovolania upraveného v Občianskom súdnom poriadku, a teda tak časť judikatúry, ako aj časť stanovísk prezentovaných v odbornej literatúre, ktorá sa vzťahovala na inštitút mimoriadneho dovolania upraveného v Občianskom súdnom poriadku, bude možné aplikovať aj vo vzťahu k inštitútu dovolania generálneho prokurátora.
Dovolanie generálneho prokurátora je upravené osobitne pre civilné sporové konanie v Civilnom sporovom poriadku a osobitne pre civilné mimosporové konanie v Civilnom mimosporovom poriadku - ustanovenia Civilného sporového poriadku o dovolaní generálneho prokurátora sa na dovolanie generálneho prokurátora v civilnom mimosporovom konaní neuplatnia ani subsidiárne. Bohužiaľ, dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku je mimoriadne stručná, pričom pokiaľ ide o právnu úpravu dovolania generálneho prokurátora, je zhustená do piatich riadkov textu. O niečo málo podrobnejšia je dôvodová správa k právnej úprave dovolania generálneho prokurátora v Civilnom mimosporovom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť je zjavné, že ak aj budeme mať v budúcnosti určité interpretačné ťažkosti, nebudeme spravidla poznať zámer zákonodarcu pri koncipovaní inštitútu dovolania generálneho prokurátora.
Naďalej je nepochybne potrebné pri interpretácii podmienok prípustnosti dovolania generálneho prokurátora prihliadať na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a postuláty vyplývajúce z poňatia Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu8) (a v rámci tohto poňatia na konflikt princípu materiálnej spravodlivosti a princípu právnej istoty).9) Z tohto ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky v konečnom dôsledku vychádzalo aj zjednocujúce stanovisko pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2015, sp. zn. Plz. ÚS 3/201510), vo veci podmienok prípustnosti mimoriadneho dovolania.
4. Podmienky prípustnosti dovolania generálneho prokurátora
V právnej teórii sa podmienky prípustnosti opravných prostriedkov rozdeľujú na objektívne a subjektívne11) s tým, že objektívne podmienky prípustnosti opravného prostriedku
"sa viažu na predmet opravného prostriedku a na lehotu na podanie opravného prostriedku"
12) a subjektívne podmienky prípustnosti opravného prostriedku sa viažu
"na osobu podávajúcu opravný prostriedok"
.13) Rozlišovanie objektívnej a subjektívnej stránky prípustnosti opravného prostriedku nachádzame takisto v roz
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).